TlačPoštaZväčšiZmenši

Existencia dôvodu vydedenia

5.10. 2020, 18:34 |  najpravo.sk

Dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6 Cdo 98/2018, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Skalica rozsudkom zo 16. februára 2016 sp. zn. 2C/157/2011 (v poradí tretím) určil, že listina o vydedení z 5.8.1996 napísaná poručiteľom H. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX formou notárskej zápisnice č. N778/96, NZ530/96, na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici je neplatná a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistení, že strany sú súrodenci, že v roku 1991 poručiteľ so svojou manželkou I. E. a dcérou (žalobkyňou) obývali prízemie rodinného domu v J. a že žalovaný so svojou vtedajšou manželkou obýval poschodie tohto rodinného domu. Žalobkyňa dňa 25. 1. 1992 uzatvorila manželstvo s S. G., s ktorým po svadbe bývali na prízemí rodinného domu v J. (žalovaný sa v júli 1992 spolu s manželkou odsťahoval do U. do rodinného domu jeho manželky). Žalobkyni sa z tohto vzťahu narodila X.X.XXXX dcéra I., ktorej krstín sa zúčastnil v auguste 1992 aj poručiteľ, pričom v septembri 1992 sa jej manžel odsťahoval z rodinného domu. V konaní bolo ďalej nesporné, že I. E. (manželka poručiteľa) podala dňa 17.2.1993 návrh o rozvod manželstva (poručiteľ s rozvodom nesúhlasil) a že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 24.6.1993. Poručiteľ sa koncom roku 1993 odsťahoval z rodinného domu do bytu svojej sestry I. M. a po odsťahovaní sa žalobkyne spolu s dcérou a jej manželom do U., v rodinnom dome v J. zostala bývať I. E., ktorá dňa 14.12.1993 podala na Okresnom súde v Skalici návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (konanie právoplatne skončilo dňa 22.6.1997). Nesporné bolo aj to, že poručiteľ H. E. zriadil dňa 5.8.1996 formou notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Jozefom Kremlom listinu o vydedení, ktorou v zmysle § 496a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vydeďuje svoju dcéru D. G. (zároveň v zmysle § 469a ods. 2 OZ vydeďuje svojich vnukov), a to z dôvodu, že od septembra, prípadne októbra 1992, kedy došlo k vážnemu nedorozumeniu medzi ním a jeho manželkou, sa s ním dcéra prestala absolútne stýkať, dokonca sa s ním ani nezdraví, pri akomkoľvek jeho sviatku, rôznom výročí nepovažuje za potrebné sa s ním stretnúť a zablahoželať mu a nespráva sa k nemu ako svojmu otcovi a podľa jej vyjadrenia je pre ňu cudzí človek,  že dňa 5.8.1996 notár JUDr. Jozef Kreml spísal notársku zápisnicu - závet, ktorým poručiteľ H. E., pre prípad svojej smrti celý svoj majetok hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom, odkazuje ustanovenému závetnému dedičovi E. E., svojmu synovi ako dedičovi jedinému  a výlučnému. Napokon nesporné bolo aj to, že notár JUDr. Jozef Kreml spísal dňa 6.10.2006 v Skalici notársku zápisnicu - závet, ktorým poručiteľ H. E., zrušil v celom rozsahu závet zo dňa 5.8.1996 a pre prípad svojej smrti zriaďuje nový závet tak, že celý svoj majetok ako hnuteľný tak i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý bude v čase jeho smrti jeho vlastníctvom, odkazuje závetnému dedičovi E. E., svojmu synovi ako dedičovi jedinému a výlučnému v celosti. V prípade, že by jeho syn predumrel ustanovuje náhradného dediča S. E., svojho vnuka v celosti. Zároveň je v tejto listine konštatované, aby bola listina o vydedení zo dňa 5.8.1996 v plnom rozsahu rešpektovaná. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľa prichádzajúca do úvahy ako jeho zákonná dedička, má naliehavý právny záujem v zmysle § 80  písm. c) O. s. p. na ňou podanej žalobe. Podľa okresného súdu listina o vydedení spĺňa po formálnej stránke zákonom predpokladané  požiadavky (§ 476 OZ) ako aj všeobecné náležitosti ustanovené pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ), pričom v listine je náležite uvedený aj dôvod vydedenia. Nedostatok týchto zákonom stanovených požiadaviek, nemôže byť preto dôvodom neplatnosti listiny o vydedení. Podľa okresného súdu, ak by boli naplnené dôvody uvedené poručiteľom v listine o vydedení, takéto správanie žalobkyne by bolo možné jednoznačne subsumovať pod skutkovú podstatu dôvodu vydedenia uvedenú v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t. j., že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Vychádzal z právneho názoru, že dôvody vydedenia musia existovať v čase spísania listiny o vydedení (v tomto prípade ku dňa 5.8.1996), pričom pri tomto dôvode vydedenia je potrebné skúmať vždy aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, aký by ako potomok prejaviť mal, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Pritom nemožno opomenúť ani okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo a či zo strany potomka nejde o (ne)zavinené neprejavovanie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Vzájomné vzťahy žalobkyne a poručiteľa posudzoval preto v kontexte s celkovými vzájomnými vzťahmi v rodine v rozhodnom období. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že v rodine strán sporu boli najmenej od roku 1992 zlé vzťahy medzi ich rodičmi, členovia rodiny mali medzi sebou komplikované vzťahy pre spory o majetok a podnikateľské aktivity. Žalobkyňa sa pri sporoch rodičov zastávala matky a naopak žalovaný držal stranu otcovi (poručiteľovi). Správanie žalobkyne, ktorá sa v rámci konfliktov ich rodičov snažila chrániť matku, zhoršovalo vzťah jej otca (poručiteľa) k nej a to minimálne počas rozvodového konania a následne konania o vyporiadanie BSM, ktoré sa skončilo až v roku 1997. Napokon, v konaní nebolo preukázané, konkrétne k akému vážnemu nedorozumeniu malo dôjsť (podľa dôvodov uvedených poručiteľom v listine o vydedení) medzi ním a jeho manželkou v septembri, resp. v októbri 1992, odkedy sa žalobkyňa  mala prestať s poručiteľom úplne stýkať. Žiadna zo strán neuviedla, o aké vážne nedorozumenie a konflikt sa malo jednať. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňou, v rámci ktorého žalobkyňa neprejavovala kvalifikovaný záujem o poručiteľa nebol zavinený výlučne žalobkyňou. Žalobkyňa teda nemala možnosť v rozhodnom období prejavovať o poručiteľa ozajstný záujem, lebo poručiteľ sám tento záujem z jej strany odmietal, resp. ho podmieňoval tým, že žalobkyňa ostane v rámci nezhôd v rodine na jeho strane a nie na strane matky, čo žalobkyňa odmietala. Okresný súd na základe uvedeného uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky vydedenia žalobkyne poručiteľom v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. februára 2018, sp. zn. 9CoD/23/2016 „zmenil“ rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľom H. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX uvedené v listine o vydedení obsiahnutej v notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla v Skalici pod. sp. zn. N778/96, NZ530/96, nie sú dané a výrok o náhrade trov konania potvrdil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je obsahovo vecne správny s tým, že bolo potrebné iba zmeniť formuláciu výroku rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že listina o vydedení spĺňa po formálnej stránke požadované náležitosti v zmysle § 476 OZ a že ako právny úkon smerujúci k vydedeniu obsahuje aj dôvod vydedenia. Pre platnosť listiny o vydedení musí byť v nej uvedený dôvod vydedenia, pričom musí ísť o niektorý z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 469a ods. 1 OZ. Vychádzal zhodne so súdom prvej inštancie z právneho  názoru, že dôvody vydedenia musia existovať v čase pred prejavom poručiteľovej vôle urobenej v listine o vydedení a teda, že existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010 a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 3005/2012. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že vzťahy medzi žalobkyňou a poručiteľom po 5.8.1996 boli pre predmetné konanie právne irelevantné. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že k úmrtiu poručiteľa došlo až v roku XXXX. Pokiaľ preto odvolateľ v odvolaní argumentoval práve s poukazom na skutočnosti, ktoré sa medzi žalobkyňou a poručiteľom udiali po dátume spísania listiny o vydedení, na tieto neprihliadol. Záver o dôvodnosti žaloby súd prvej inštancie nevyvodil len na základe zistených nezhôd v rodine tak, ako to nedôvodne namietal žalovaný. Pri posudzovaní záujmu, ktorý mala žalobkyňa ako potomok poručiteľa voči nemu prejavovať, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a bolo potrebné prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Okresný súd postupoval správne, ak vzájomné vzťahy žalobkyne a poručiteľa neposudzoval izolovane, ale v kontexte celkových vzájomných vzťahov v rodine v čase pred spísaním listiny o vydedení. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že v konaní nebolo preukázané konkrétne vážne nedorozumenie v septembri - októbri roku 1992, od ktorého obdobia sa podľa údaju uvedeného v listine o vydedení, žalobkyňa mala prestať stýkať s poručiteľom. Vzhľadom na preukázané konfliktné vzťahy v rodine žalobkyne a poručiteľa, bolo správanie sa žalobkyne k poručiteľovi iba zrkadlovým odrazom správania sa samotného poručiteľa vo vzájomnom vzťahu s manželkou, ktoré nakoniec vyvrcholili rozvodom ich manželstva v roku 1993. Žalobkyňa ako aj žalovaný boli v čase rozvodu manželstva svojich rodičov už dospelí (samostatní), mali už založené vlastné rodiny. Obaja sa pri rozhodovaní riadili vlastným úsudkom, a teda nebolo im možné bez ich vlastného súhlasu, vnútiť akékoľvek požiadavky (prípadne aj majetkové) zo strany ich rodičov. Podľa odvolacieho súdu nemožno dať žalobkyni za vinu rozvod manželstva jej rodičov v súvislosti s jej neprimeranými majetkovými požiadavkami, tak ako to tvrdí žalovaný v tomto konaní, keď rozvod rodičov strán sporu bol ich výlučnou záležitosťou. Je len prirodzené a uvedené vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa mala bližší vzťah so svojou matkou (už počas rozvodu) a žalovaný so svojím otcom (až do jeho smrti), čo vyplýva aj z ich vlastných vyjadrení a následne sa to premietlo aj do ich vzájomných vzťahov vrátane žalobkyne a poručiteľa, pokiaľ ide o formu ich komunikácie a aj frekvenciu ich vzájomných stretnutí. Možno teda prisvedčiť záveru okresného súdu, že žalobkyňa za existencie konfliktov rodičov do 5.8.1996 nemala aj z dôvodu správania sa samotného poručiteľa riadnu možnosť prejavovať o neho skutočný záujem. Neprejavovanie záujmu žalobkyne o poručiteľa nebolo tak zavinené výlučne žalobkyňou, ale sa na tom podieľal významnou mierou aj sám poručiteľ. Za tejto situácie nemožno podľa odvolacieho súdu od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby niesla zákonné dôsledky vydedenia. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli dané zákonné dôvody vydedenia žalobkyne podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Dospel preto k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa v konaní domáhala určenia, že neboli dané zákonné dôvody vydedenia, bolo potrebné iba formálne zmeniť napadnutý výrok súdu prvej inštancie. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C. s. p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1 C. s. p. a prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Uviedol, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku vymedzenia rozhodujúceho obdobia pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia za situácie, ak poručiteľ v neskoršom závete z 6.10.2006 výslovne uviedol požiadavku, aby listina o vydedení z 5.8.1996 bola v plnom rozsahu  rešpektovaná. Bol toho názoru, že týmto konaním poručiteľ nielen potvrdil existenciu dôvodu vydedenia, ale jasne prejavil svoju vôľu zotrvať na vykonanom jednostrannom právnom úkone, a to na vydedení svojej dcéry. Vzhľadom na túto poručiteľom prejavenú vôľu, ktorou potvrdil existenciu dôvodov vydedenia až ku dňu 6.10.2006, bol súd povinný zaoberať sa existenciou dôvodov vydedenia až do tohto momentu. Hoci tento prejav vôle nie je síce explicitne označený ako listina o vydedení, z hľadiska formálnych predpokladov i z hľadiska materiálnych predpokladov je potrebné takýto prejav vôle rešpektovať ako právne relevantný a vyvolávajúci právne účinky v tom smere, že poručiteľ osvedčuje existenciu daného dôvodu vydedenia aj v deň vyhotovenia tejto notárskej zápisnice. Konajúce súdy sa mali preto zaoberať jeho právnou relevanciou a keďže jednoznačne obsahuje prejav vôle smerujúci k vydedeniu žalobkyne, mali na túto skutočnosť prihliadnuť a následne zohľadniť aj okolnosti vzťahu žalobkyne k svojmu otcovi až do dňa 6.10.2006, t. j. do momentu právne relevantného potvrdenia svojej poslednej vôle. Keďže odvolací súd tak neurobil, nesprávne posúdil právnu otázku ohľadne vymedzenia rozhodujúceho obdobia pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia. Vzhľadom na spôsob, akým poručiteľ potvrdil svoju vôľu vydediť žalobkyňu, ide o vec ktorá doposiaľ nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená. Dovolanie je preto podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. prípustné a zároveň aj dôvodne podané. Okrem toho namietal nesprávnosť záveru odvolacieho súdu, že z dôvodu vydedenia uvedeného v listine z 5.8.1996, keďže je formulovaný len všeobecne, nemožno vyvodiť trvalý nezáujem žalobkyne o poručiteľa. Podľa dovolateľa neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa nemala príležitosť prejavovať svoj vzťah k poručiteľovi, keďže sa o to nesnažila a ani nevyužila množstvo príležitostí ponúknutých samotným poručiteľom. Za nelogický považoval záver odvolacieho súdu, že vzťah žalobkyne aj sám poručiteľ považoval za skutočný (nie predstieraný), keďže poručiteľ mal oň aj naďalej záujem. Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň požiadal aj o odloženie právoplatnosti napadnutého rozsudku.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný neustále vynecháva podstatu vzťahov v období, kedy došlo k vydedeniu. Poukázala na to, že je zásadný rozdiel medzi vydedením a závetom, že ide o úplne odlišné právne inštitúty a preto závetom nie je možné potvrdiť vydedenie.

5. Pokiaľ ide o návrh dovolateľa odložiť právoplatnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 444 ods. 2 C. s. p. pre vyhovenie tomuto návrhu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), dospel bez nariadenia pojednávania k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p. Namietal nesprávne právne posúdenie otázky vymedzenia rozhodujúceho obdobia pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia odvolacím súdom za situácie, ak poručiteľ v následnom závete spísanom dňa 6.10.2006 výslovne uviedol požiadavku, aby „listina o vydedení z 5.8.1996 bola v plnom rozsahu rešpektovaná“. Súd mal preto na tento prejav vôle poručiteľa prihliadnuť a správne mal existenciu dôvodov vydedenia skúmať až do momentu právne relevantného potvrdenia svojej poslednej vôle, t. j. do 6.10.2006.

8. Podľa dovolacieho súdu dovolateľom nastolenú otázku, treba považovať za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolanie je preto podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. prípustné.

9. Dovolací súd pristúpil preto k posúdeniu dôvodnosti dovolania v dovolateľom nastolenej právnej otázke a po preskúmaní veci dospel k záveru, že dovolanie dovolateľa dôvodné nie je.

10. Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

11. Podľa § 469a ods. 2 OZ pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

12. Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

13. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 OZ. Na platnosť právneho úkonu o vydedení, rovnako ako pri závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť aj vlastnoručne, (musí dodržať podmienky uvedené v § 476 OZ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nemožno vylúčiť, že poručiteľ urobí v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnie aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 OZ. Pre vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je jednotná v tom, že dôvod vydedenia uvedený poručiteľom v listine o vydedení musí byť daný už v čase spísania takejto listiny. Najvyšší súd už vo svojom rozsudku z 29. februára 2012 sp. zn. 2Cdo 109/2010 uviedol, že „dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení.“ Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené vyplýva zo samotnej povahy veci. Pre všetky zákonom stanovené dôvody vydedenia je totiž charakteristické určité negatívne správanie sa potomka. Aby poručiteľ mohol niektoré z nich uviesť ako dôvod vydedenia v listine o vydedení, musí dôjsť k takémuto správaniu potomka ešte pred spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ nemôže ako dôvod vydedenia uviesť konanie potomka, ktorého by sa mal dopustiť v budúcnosti. Poručiteľ musí teda dôvod vydedenia poznať ešte pred spísaním listiny o vydedení. Z uvedeného následne možno vyvodiť, že pre záver o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, sú rozhodujúce len skutočnosti, včítane správania sa potomka (poručiteľa), ku ktorým došlo v čase, kedy bol tento právny úkon urobený, resp. v čase, ktorý predchádzal spísaniu listiny o vydedení. Občiansky zákonník v časti, v ktorej sa nachádza právna úprava vydedenia (§ 496a OZ), priamo neupravuje spôsobom, akým poručiteľ môže zmeniť alebo zrušiť svoje rozhodnutie o vydedení potomka, ale odkazuje na ustanovenie § 480 OZ upravujúce zmenu, resp. spôsoby zrušenia závetu. Tieto ustanovenia treba primerane použiť aj pokiaľ ide o zmenu alebo zrušenie listiny o vydedení. Poručiteľ teda môže listinu o vydedení zrušiť aj tým, že zriadi novú listinu o vydedení.   

14. Podľa dovolacieho súdu na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, ak poručiteľ v závete spísanom niekoľko rokov po listine o vydedení, vyslovene uvedie požiadavku, aby listina o vydedení bola v plnom rozsahu rešpektovaná. Takýmto prejavom vôle poručiteľ v podstate len potvrdzuje, že zotrváva na svojej pôvodnej listine o vydedení, včítane tam uvedeného dôvodu vydedenia. Nejde o prejav vôle smerujúci k zriadeniu „novej“ listiny o vydedení, ktorou by bola zrušená ním pôvodne spísaná listina o vydedení. Nemožno síce vylúčiť, že poručiteľ urobí v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnie aj rozhodnutie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia, no aj vtedy musia byť splnené formálne aj materiálne náležitosti vydedenia, čo označený prejav vôle nespĺňa. Takýto prejav vôle poručiteľa nemožno vykladať tak, že by vyvolával právne účinky v tom smere, že poručiteľ osvedčuje existenciu daného dôvodu vydedenia aj v deň vyhotovenia neskoršie zriadeného závetu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že k platnosti a účinnosti listiny o vydedení nie je potrebné jej neskoršie potvrdenie poručiteľom. S takýmto prejavom vôle poručiteľa nemožno spájať právne následky v tom zmysle, že by pre záver o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, boli rozhodujúce aj okolnosti vzťahu potomka k poručiteľovi až do momentu právne relevantného potvrdenia poslednej vôle poručiteľa zotrvať na vydedení potomka v neskoršie spísanom závete. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že poručiteľ zriadil listinu o vydedení, ktorou vydedil žalobkyňu a aj osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, formou notárskej zápisnice dňa 5.8.1996. Pokiaľ ide o výslovne uvedenú požiadavku poručiteľa uvedenú v neskoršom závete zo 6.10.2006, „aby bola listina o vydedení zo dňa  5.8.1996 v plnom rozsahu rešpektovaná“, ide len o prejav vôle poručiteľa, ktorým potvrdzuje, že zotrváva na svojej pôvodnej listine o vydedení, včítane tam uvedeného dôvodu vydedenia. Tento jeho prejav vôle nie je možné považovať za novú listinu o vydedení, ktorou by bola zrušená ním pôvodne spísaná listina o vydedení (napokon túto skutočnosť dovolateľ vo svojom dovolaní ani netvrdí). Vo vzťahu k pôvodnej listine o vydedení nevyvoláva žiadne také právne účinky, aké s týmto prejavom vôle spája dovolateľ, včítane, že by pre posúdenie, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia, boli rozhodujúce okolnosti vzťahu potomka k poručiteľovi až do momentu právne relevantného potvrdenia poslednej vôle poručiteľa vydediť žalobkyňu v závete spísanom dňa 6.10.2006.

15. Odvolací súd preto nevymedzil rozhodujúce obdobie pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia nesprávne, ak dospel v súlade s doterajšou judikatúrou najvyššieho súdu k právnemu názoru, podľa ktorého dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení. Dovolateľovi sa nepodarilo spochybniť, že rozsudok odvolacieho súdu v ním nastolenej právnej otázke spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ teda napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Dovolací súd preto ním podané dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 C. s. p zamietol.

16. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 31
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Zánik vyživovacej povinnosti; ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu

V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy ...

Prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ...

Pasívna vecná legitimácia v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru riaditeľa školy

V pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa (v jeho mene, a nie teda v mene jeho zriaďovateľa) starosta obce. Rovnako, ...

Autorizácia podania uskutočneného v elektronickej podobe, autorizácia dovolania

Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je v zmysle § 123 ods. 2 CSP aj dovolanie) je záruka ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

T. Borec končí ako šéf Slovenskej advokátskej komoryhttps://www.teraz.sk/slovensko/t-borec-konci-ako-sef-slovenskej-ad/510164-clanok.html

Predsedníctvo SAK volia všetci advokáti Slovenska na konferencii advokácie s funkčným obdobím ...

Čaputová vetovala novelu, ktorá rieši odoberanie akademických titulovhttps://www.teraz.sk/slovensko/caputova-vetovala-novelu-ktora-ries/510143-clanok.html

Právnu normu má parlament opätovne prerokovať.

Via Iuris: Vytvorenie väčších súdov je krok správnym smeromhttps://www.teraz.sk/slovensko/via-iuris-vytvorenie-vacsich-sudov/510125-clanok.html

Hlavnými cieľmi navrhovanej reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov a zlepšenie kvality i ...

Zákon o financovaní škôl sa kvôli povinnej škôlke zmeníhttps://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-financovani-skol-sa-kvoli-p/510116-clanok.html

Zákon rieši aj úpravu prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.

Poslanci schválili návrh zákona o teste proporcionalityhttps://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-navrh-zakona-o-tes/510113-clanok.html

Test proporcionality vykonáva subjekt, ktorý navrhuje reguláciu povolania, pričom ho vykonáva ...

Novela autorského zákona sa presúva na rok 2021https://www.teraz.sk/slovensko/novela-autorskeho-zakona-a-reforma-ume/510037-clanok.html

Hlavnými dôvodmi zrušenia úloh sú pretrvávajúce komplikácie spojené s pandémiou ochorenia ...

Nové časopisy

Súkromné právo 5/2020

Súkromné právo 5/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 10/2020

Justičná revue 10/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: