Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O miestnej príslušnosti totiž nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako súd nadriadený a jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyplýva to z úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a CSP ani neupravuje funkčnú príslušnosť NS SR na jeho prejednanie.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2018, sp. zn. 1Obdo/33/2018)
Z odôvodnenia:
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 1Ncb/9/2017-88 z 13. júla 2017 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Zvolen.
2. Uvedené rozhodnutie krajského súdu napadol žalovaný dovolaním, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I a zároveň žiadal, aby dovolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnil tým, že takýmto postupom bolo zásadne porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože o danom spore rozhoduje súd , ktorý nie je miestne príslušný na rozhodovanie, nakoľko žalobca žaloval exekútora JUDr. Q. C. (pôvodne žalovaného v 2. rade) len preto, aby mohol účelovo a vo svoj prospech zneužiť ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „ C. s. p.“,) týkajúce sa výberu príslušnosti súdu tak, aby sa konanie viedlo na Okresnom súde Zvolen, a nie na Okresnom súde Bratislava I. Vôbec pritom nie je zrejmé, prečo by mal byť JUDr. C. pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný zdôraznil, že založenie miestnej príslušnosti v rozpore so zákonom na základe zneužitia práva žalobcu, ktoré nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu, má za následok porušenie základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium