Povinnosť doručiť vyjadrenie k odvolaniu odvolateľovi

Aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2016, sp. zn. 2 Cdo 1235/2015)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 4. februára 2013 č.k. 17 C 15/2006-769 žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že zamietol žalobu, ktorou sa pôvodná žalobkyňa Ing. Z. - Á. domáhala náhrady škody vo výške 3 600 000 Sk z istiny s príslušenstvom z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré konali nad rámec predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Humenné, č.k. 16 C 1662/2000-36 z 19. januára 2001, a to zapečatením strojov, čím jej znemožnili pokračovať vo výrobe, v dôsledku čoho jej vznikla škoda na znehodnotení strojov a ušlom zisku. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie pôvodne žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky opravila označenie žalovaného ako žalovanej 1/. Zároveň rozšírila žalobu aj na žalovaného 2/ s tým, že sa domáhala náhrady škody vo výške 8 071 730 Sk istiny s príslušenstvom. Súd prvého stupňa poukázal na obsah výsledkov vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, ďalej záver znaleckého posudku znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, znalecký posudok č. X., ďalej kontrolný znalecký posudok č. X. a uviedol, že pôvodná žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyni sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a teda nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Zo záverov znaleckých posudkov Ing. A. a Ing. P. mal súd za nesporne preukázané, že pôvodná žalobkyňa previedla výrobu do inej spoločnosti ešte pred zapečatením strojov, aj pred vznikom samotného sporu. Súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že pôvodná žalobkyňa nadobudla predmetný majetok v roku 1999. Výrobné stroje, ktoré boli zapečatené využívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Ing. K.. Pôvodná žalobkyňa so všetkými zamestnancami ukončila pracovný pomer k 31. októbru 2000, ktorí boli následne zamestnaní v spoločnosti Á. s. r. o., ktorá bola premenovaná na A. Konštatoval, že z listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že v účtovníctve pôvodnej žalobkyne v čase zapečatenia strojov neboli evidované žiadne prijaté zálohy tak, ako tvrdila žalobkyňa. Uviedol, že z tohto dôvodu konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 16 C 1662/2000 a trestné konanie neovplyvnili výrobu a hospodárenie pôvodnej žalobkyne a nezapríčinili stratu zisku žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že v konaní nebola preukázaná škoda, ktorá mala vzniknúť pôvodnej žalobkyni, a teda vyslovil, že nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. K námietke zmeny zodpovednosti skutkovej podstaty, ako aj námietke premlčania z dôvodu nového vyjadrenia žalobcu, ktorý zmenil uplatnený nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mal spočívať v nezákonnom zapečatení výrobných strojov, kedy až do tohto vyjadrenia nebolo namietané nezákonné rozhodnutie - predbežné opatrenie vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 1662/2000 a trestné konanie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia začaté na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom v konaní pod č. Č., ktoré nebolo vedené voči pôvodnej žalobkyni a v ktorom pôvodná žalobkyňa nebola trestne stíhaná, súd prvého stupňa uviedol, že ak si nový žalobca uplatňuje náhradu škody na inom skutkovom základe ako bolo pôvodne v žalobe, novým žalobcom tvrdené skutkové okolnosti v dôsledku zmeny titulu uplatňovanej náhrady škody neboli v konaní preukázané. Súd poznamenal, že námietka premlčania uplatnená žalovanou 1/ je z tohto dôvodu dôvodná, pretože namietané rozhodnutia boli vydané v mesiaci október a november 2001 a tento skutkový základ nároku na náhradu škody uplatnil nový žalobca až 27. marca 2012. Súd prvého stupňa s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nebol naplnený ani jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a preto nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. nemôže byť daný.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 2. júla 2014 sp. zn. 4 Co 130/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej 1/ a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/ a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania a zisteným skutkovým stavom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej 1/ rozhodoval správne. Súd prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej 1/ z titulu uplatneného nároku správne skúmal preukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Konštatoval, že súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie za účelom zisťovania výšky škody, ktorá nakoniec zo záverov znaleckých posudkov Ing. A. a Ing. P. nevyplynula z dôvodu, že z predložených listinných dôkazov - najmä účtovných dokladov pôvodnej žalobkyne, znalci konštatovali, že k ukončeniu výroby došlo pred zaistením hnuteľných vecí, t. j. výrobných strojov v rámci trestného stíhania pre trestný čin sprenevery, ktoré bolo vedené voči Ing. K., ako aj mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietané nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, vrátane nesprávneho postupu pri zisťovaní výšky škody, z dôvodu, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, nie účastníkov konania. Poznamenal, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z § 132 O.s.p. Uviedol, že súd prvého stupňa sa zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody len vo vzťahu k žalovanej 1/, vo vzťahu ku ktorému aj rozhodnutie odôvodnil, a preto z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za vznik škody, súd prvého stupňa správne žalobu zamietol. V tejto časti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanej 1/ potvrdil ako vecne správny v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. Za dôvodné však považoval odvolací súd námietky týkajúce sa zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/. Poznamenal, že vo vzťahu k žalovanému 2/ nie je možné a nebolo možné žalobu zamietnuť pre dôvody týkajúce sa nepreukázania splnených zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že v tejto časti je napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2/ nepreskúmateľný v celom rozsahu. Uzavrel, že v danom prípade nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. nedostatočné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj neúplne zistený skutkový stav vo vzťahu k žalovanému 2/ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj porušenie práva účastníka na súdnu ochranu, lebo náležité zdôvodnenie rozhodnutia súdu je súčasťou práva účastníka na ochranu, vrátane práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preto uznal odvolanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ za dôvodné a napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.