Nedeľa, 14. júl 2024 | meniny má Kamil , zajtra Henrich
Predplatné
Nedeľa, 14. júl 2024 | meniny má Kamil , zajtra Henrich
TlačPoštaZväčšiZmenši

Návrh účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania

najpravo.sk • 22.12. 2011, 12:31

Odvolací súd nie je viazaný návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Je totiž len na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. vysloví alebo nie.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. 12. 2011, sp. zn. 5 Cdo 190/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Malacky rozsudkom z 21. januára 2009, č.k. 4 C 29/2008-316 v spojení s opravným uznesením z 2. marca 2009, č.k. 4 C 29/2008-328 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy X., uvedenej ako nadobúdací titul na LV č. X., uzavretej medzi odporcom 1/ a odporkyňou 3/, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s parc. č. X. o výmere 136 m2 – zastavaná plocha – rodinný dom súp. č. X. a parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. obce L., zapísaných na LV č. X., na K. a určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, eventuálne sa domáhal, aby súd uložil odporcom 1/, 2/, 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 804 862 Sk ako náhradu za vložené investície do týchto nehnuteľností, a to v súlade s čl. V. bod 2 Nájomnej zmluvy a Zmluvy o kúpe prenajatej veci zo dňa 1. januára 1995. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania v sume 6 307,57 € na účet JUDr. B. N., v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že právne postavenie navrhovateľa by sa určením neplatnosti darovacej zmluvy nezmenilo, pretože takéto rozhodnutie súdu by nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľa, keďže samotný výrok súdu o prípadnom určení neplatnosti darovacej zmluvy nič nevypovedá o vlastníckych vzťahoch navrhovateľa k nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 3. februára 1995 uzavreli Š. M. (pôvodne odporca 2/, ktorý zomrel v priebehu konania dňa X.) a M. M. ako prenajímatelia a obchodná spoločnosť H.L. ako nájomca, zastúpená konateľmi JUDr. V. H. a Ing. Ľ. H., Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., predmetom a účelom ktorej podľa čl. I. zmluvy bol nájom nebytových priestorov v L. č. X. bez pozemku, nakoľko tento nebol majetkovoprávne vysporiadaný; jednalo sa o obchodné a skladové priestory o celkovej výmere 79 m2; a ako nebytové priestory sa nachádzali v kat. úz. obce L., na parc. č. X., zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. X., ako spôsob užívania bolo dohodnuté prevádzkovanie obchodu s potravinami a podnikateľskú činnosť v rozsahu predmetu činnosti spoločnosti; bola dohodnutá výška a splatnosť nájomného a doba nájmu – na dobu určitú od 1. januára 1995 do 31. decembra 2004. V čl. V. zmluvy prenajímateľ dal súhlas na úpravu uvedených priestorov trvalého charakteru tak, aby predmet nájmu mohol slúžiť účelu, na ktorý bol prenajatý a zaviazal sa, že v prípade skončenia nájmu dohodou, výpoveďou alebo uplynutím lehoty, na ktorú bol nájom dohodnutý, uhradí nájomcovi všetky náklady, ktoré vynaložil na predmet nájmu. V čl. VI. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy tvorí zmluva o kúpe prenajatej veci uzavretá v zmysle § 489 Obchodného zákonníka medzi prenajímateľom a nájomcom; predmetom predaja a kúpy sú nebytové priestory opísané v čl. I nájomnej zmluvy a dohodli sa, že ak nájomca v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne prenajímateľovi, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je predmetom nájomnej zmluvy, vzniká ohľadne tejto veci doručením písomného oznámenia kúpna zmluva. Ďalej vykonaným dokazovaním súd zistil, že písomným oznámením zo dňa 28. septembra 2004 a 18. decembra 2004 oznámil navrhovateľ odporcovi 1/, že si uplatňuje právo na kúpu nehnuteľnosti, a to: rodinný dom, postavený na parc. č. X. o výmere 136 m2, parc. č. X. o výmere 221 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. obce L. a sú zapísané na LV č. X. K. a dospel k záveru, že v kat. úz. obce L. na parc. č. X. so súp. č. X. bol v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov umiestnený rodinný dom o výmere 136 m2 zastavanej plochy a na uvedenom liste vlastníctva nie sú zapísané žiadne miestnosti alebo súbory miestností so súpisným číslom X., umiestnené na parc. č. X., ktoré by podľa rozhodnutia stavebného úradu boli určené na iné účely ako na bývanie, a teda ktoré by bolo možné označiť pojmom nebytové priestory, z čoho vyplýva, že prípadný nájom nemohol byť dohodnutý podľa zákona č. 116/1990 Zb., ktorý sa ako osobitný zákon vzťahuje len na nebytové priestory a ďalej, že predmet nájmu označený v zmluve o nájme ako nebytové priestory v L. č. X. bez pozemku, obchodné a skladové priestory o celkovej výmere 79 m2 neexistoval, s tým, že v danom prípade sa tak jednalo o právnu nemožnosť plnenia – vec, ktorá mala byť predmetom nájomnej zmluvy právne neexistovala, a preto právny úkon – nájomnú zmluvu zo dňa 3. februára 1995 posúdil podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o kúpe prenajatej veci uzavretá v zmysle § 489 Obchodného zákonníka je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporuje zákonu, a to ustanoveniam § 261 ods. 1, 3 a 5 Obchodného zákonníka, pretože nebola uzavretá medzi podnikateľmi. Na základe zisteného skutkového stavu ďalej dospel k záveru, že ako predmet nájomnej zmluvy, a teda i zmluvy o kúpe prenajatej veci je označená iná vec ako vec, ku ktorej sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva a z týchto dôvodov zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V časti eventuálneho petitu zamietol návrh z dôvodu, že najmä z výsluchu štatutárnej zástupkyne navrhovateľa mal za preukázané, že navrhovateľ sa finančne nepodieľal na stavebných prácach na predmetnej nehnuteľnosti, žiadne finančné prostriedky teda nevynaložil a nebolo preukázané, že by navrhovateľ poskytol finančné plnenie súvisiace so stavebnými prácami na predmetnej nehnuteľnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane odporcov 1/, 2/, 3/ ako vlastníkov nehnuteľností v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 9. novembra 2010, sp.zn. 8 Co 159/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/ oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 5 492,66 € k rukám právneho zástupcu odporcov 1/, 2/, 3/ JUDr. B. N., advokáta v B., do troch dní. Navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/ oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v sume 815,61 € k rukám právneho zástupcu odporcov 1/, 2/, 3/ JUDr. B. N., advokáta v B., do troch dní. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu vo veci samej. Mal za to, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej medzi odporcom 1/ a odporkyňou 3/ a že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá dňa 3. februára 1995 medzi Š. M. a odporkyňou 2/ ako prenajímateľmi a navrhovateľom ako nájomcom, neoddeliteľnou súčasťou ktorej je zmluva o kúpe prenajatej veci uzavretá v zmysle § 489 Obchodného zákonníka, je neplatná podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že predmet nájmu tak, ako bol špecifikovaný v nájomnej zmluve, neexistoval a neplatná je aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Správne tiež dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcov 1/, 2/, 3/ ako vlastníkov nehnuteľností na úkor navrhovateľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne ustálil, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ale nie je daný jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/, pretože aj v prípade jeho úspechu v tejto časti návrhu, by rozhodnutie súdu nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností v jeho prospech, a teda jeho právne postavenie by sa samotným určením neplatnosti darovacej zmluvy nezmenilo. Pokiaľ išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností s parc. č. X. o výmere 136 m2 - zastavaná plocha – rodinný dom, súp. č. X. a parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 221m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. obce L., zapísaných na LV č. X. na K., bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 3. februára 1995, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj zmluva o kúpe prenajatej veci uzavretá podľa § 489 Občianskeho zákonníka, od ktorej navrhovateľ v spojení s jeho písomnými oznámeniami zo dňa 28. septembra 2004 a 18. decembra 2004 o uplatnení práva na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci, odvodzuje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z obsahu uvedenej zmluvy je zrejmé, že túto zmluvné strany uzavreli podľa zákona č. 116/1990 Zb. a predmetom nájmu mali byť nebytové priestory v L. č. X. bez pozemku, pretože tento nebol v tom čase majetkovoprávne vysporiadaný, pričom sa malo jednať o obchodné a skladové priestory o celkovej výmere 79 m2 nachádzajúce sa v kat. úz. obce L., postavené na parc. č. X., zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. X.. Tieto priestory mali slúžiť na prevádzkovanie obchodu s potravinami a na podnikateľskú činnosť v rozsahu predmetu činnosti spoločnosti. Takto vymedzený predmet nájmu v čl. I zmluvy o nájme nebytových priestorov mal byť podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci aj predmetom predaja a kúpy v zmysle čl. VI. bod 1 zmluvy. Keďže predmetom nájmu v danom prípade boli na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 3. februára 1995 nebytové priestory prenechané na užívanie nájomcovi na prevádzkovanie obchodu s potravinami a v konaní nebolo preukázané udelenie predchádzajúceho súhlasu národným výborom v zmysle citovaného ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o nájme je neplatná aj podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania – z obsahu zmluvy o nájme z 3. februára 1995 a zápisu predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností bolo podľa odvolacieho súdu nesporné, že navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia vlastníckeho práva k inej nehnuteľnosti, aká bola predmetom zmluvy o nájme a zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď predmetom nájmu boli nebytové priestory, a to obchodné a skladové priestory o celkovej výmere 79 m2 a predmetom určenia vlastníckeho práva je rodinný dom – zastavaná plocha o výmere 136 m2 a ďalej zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2. Navrhovateľ aj v odvolaní namietal, že vykonaním investícií v roku 1995 došlo k stavebnému rozšíreniu zastavanej plochy stavby so súp. č. X. z pôvodných 79 m2 na terajších 136 m2, avšak podľa znaleckého posudku č. 14/91 vypracovaného znalcom Ing. J. G. dňa 26. mája 1991, ktorý bol podkladom aj k uzavretiu predmetnej zmluvy o nájme, vyplýva, že zastavaná plocha domu bola 41,31 m2, zastavaná plocha skladu predstavovala 28,86 m2 a zastavaná plocha ďalšieho skladu predstavovala 36,05 m2, takže nehnuteľnosť mala zastavanú plochu o celkovej výmere 106,22 m2, ale predmetom nájmu boli len nebytové priestory o výmere 79 m2, ktoré mali byť aj predmetom predaja a kúpy v zmysle čl. VI. bod 1 zmluvy o kúpe prenajatej veci. Ďalší rozpor spočíval aj v charaktere nehnuteľností, keď rodinný dom, ku ktorému navrhovateľ žiadal určiť svoje vlastníctvo, nebol predmetom zmluvy o nájme a nemohol byť preto ani predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáhal. Odvolací súd sa ďalej v celom rozsahu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia u odporcov 1/, 2/, 3/ na jeho úkor, pretože nepreukázal vloženie investícií do predmetnej nehnuteľnosti, keď sama konateľka spoločnosti uviedla, že navrhovateľ sa nepodieľal finančne na stavebných prácach na predmetnej nehnuteľnosti, tieto realizoval aj financoval pán H., ktorý platil aj nájomné a pokiaľ tento namietal, že predmetnú nehnuteľnosť mu navrhovateľ prenechal do podnájmu so súhlasom vlastníka nehnuteľností – prenajímateľa, túto skutočnosť navrhovateľ vierohodným spôsobom nepreukázal, pričom odporcovia 1/, 2/, 3/ popierali udelenie súhlasu vlastníka nehnuteľností na prenechanie nájomcovi do podnájmu tretej osobe a táto skutočnosť je tiež irelevantná z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom 1/, 2/, 3/ domáha náhrady vložených investícii, pretože nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odporcov 1/, 2/, 3/ na úkor navrhovateľa, ktorý žiadne finančné prostriedky do predmetnej nehnuteľnosti nevložil. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a rovnako, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť, avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21. januára 2009 odvolací súd zistil, že účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľa navrhol vypočuť ako svedka pána H., ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnosti ohľadne súhlasu prenajímateľa. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací dospel k záveru, že tento navrhnutý dôkaz nebol spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť, a preto nevykonanie tohto dôkazu nemôže byť spôsobilým odvolacím dôvodom. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v rozpore so skutočnosťou je v zápisnici uvedené, že účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., z tejto zápisnice nevyplýva, že by navrhovateľ namietal proti zneniu zápisnice, keď každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania sa účastníkov konania, ktorej súd nevyhovie, musí byť v zápisnici uvedená (§ 40 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. vo veci samej ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď odporcom 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby – písomné podanie odporcov 1/, 2/, 3/ zo dňa 15. decembra 2008, obsahom ktorého bola žiadosť o zaslanie predvolania na pojednávanie navrhovateľovi pod hrozbou poriadkovej pokuty, keď zrejme nejde o písomné podanie týkajúce sa veci samej, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z a ani o úkon predpokladaný v ust. § 14 ods. 2 tejto vyhlášky. V tomto smere posúdil odvolací súd ako dôvodnú námietku navrhovateľa uvedenú v jeho odvolaní a rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania zmenil a odporcom 1/, 2/, 3/ nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon v sume 24 360 Sk spolu s paušálnou náhradou nákladov 190 Sk, t.j. spolu 24 550 Sk, čo predstavuje 814,91 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1095

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: