Neprebratie zásielky určenej do vlastných rúk, fikcia doručenia

Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 338/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. novembra 2006 č.k. 14 C 103/2001-184 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dom, v ktorom žalobcovia užívajú byt na základe nájomnej zmluvy z X., nemá charakter bytového domu. Žalovanému nevznikla preto povinnosť byt žalobcom odpredať v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.