Relatívna neplatnosť právneho úkonu

Právne vety

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.

Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).

Z odôvodnenia:

Okresný súd Veľký Krtíš (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 1 C 290/2007-96 určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 7. novembra 2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. pod sp.zn. V., je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam neplatná a vo zvyšku (t.j. v časti, v ktorej sa domáhali nahradenia vôle odporcu 1/ - ako predávajúceho - uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o prevode svojich spoluvlastníckych podielov za tých istých podmienok ako ju uzavrel s odporcom 2/) návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo 7. novembra 2005 a že odporca 1/ predtým, než previedol spoluvlastnícke podiely k tam uvedeným nehnuteľnostiam na odporcu 2/, neponúkol spoluvlastnícke podiely na kúpu ostatným spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom. Dospel preto k záveru, že odporca 1/ prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na odporcu 2/, ktorý nie je jeho blízkou osobou, porušila predkupné právo navrhovateľov 1/ až 6/. Navrhovatelia 1/ až 6/ sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy nastali okamihom, keď prejav vôle navrhovateľov 1/ až 6/, obsiahnutý v návrhu na začatie konania, bol doručený odporcom 1/ a 2/. Kúpna zmluva zo 7. novembra 2005 sa tak stala neplatnou od počiatku. Následne uzavreté právne úkony medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ (odstúpenie od zmluvy a dohodu o vydaní nehnuteľností) považoval preto za právne irelevantné. Pokiaľ sa navrhovatelia 1/ až 6/ domáhali aj „samotnej realizácie" predkupného práva a navrhli súdu, aby nahradil vyhlásenie vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva v druhej časti Občianskeho zákonníka o vecných právach, je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka aplikovať na danú vec na základe analógie všeobecné ustanovenia o predkupnom práve obsiahnuté v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Navrhovateľmi sledovaná realizácia predkupného práva voči odporcovi 1/ nie je preto možná a došlo by ňou i k porušeniu jej ústavou zaručeného práva vlastniť majetok.