Piatok, 21. jún 2024 | meniny má Alojz , zajtra Paulína
Deň kvetov
Predplatné
Piatok, 21. jún 2024 | meniny má Alojz , zajtra Paulína
Deň kvetov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Neplatnosť predstieraného právneho úkonu

najpravo.sk • 2.11. 2012, 15:50

Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010, sp. zn. 5M Cdo 11/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Lučenec uznesením z 29. septembra 2008 č.k. 21 C 95/2008- 62 schválil medzi účastníkmi konania zmier v tomto znení: „Spoluvlastníkmi prístavby výstavnej haly súpisného čísla X. postavenej na CKN parcele číslo X. a pozemku CKN parcela číslo X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 zapísaných na LV číslo X. kat. úz. O. vedené v Správe katastra L. sú A. L., r.č. X., nar. X. v polovici a M. L., r.č. X., nar. X. v polovici. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 99 O.s.p. Dospel k záveru, že schválený súdny zmier je v súlade s právnymi predpismi. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podal dňa 3. júla 2009 na základe podnetu spoločnosti C., so sídlom v K.K. s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie súdu je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že v súdenej veci podaním spoločného návrhu doručeným súdu 6. mája 2008 žiadali navrhovatelia 1/ a 2/ a odporkyňa schváliť súdny zmier o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov z dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy. Už v čase podania tohto návrhu bolo vykonateľné predbežné opatrenie, ktorým odporkyni súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom smerujúcim „k zbaveniu sa vlastníctva", okrem iného výslovne jej zakázal vykonať akýkoľvek právny úkon, ktorý by mal za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam. Konajúci súd napriek tomu, že mal vedomosť najneskôr od 10. júla 2008 o vydanom a vykonateľnom predbežnom opatrení zakazujúcom odporkyni nakladať so spornými nehnuteľnosťami, uznesením z 29. septembra 2008 dohodu o zmieri schválil. Tým v rozpore so zákonom akceptoval právny úkon odporkyne, ktorého následok je zmena vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vykonateľného predbežného opatrenia. V tejto súvislosti navyše poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1975 sp. zn. 1 Cz 2/75, z ktorého vyplýva, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti nemožno nahradiť súdnym zmierom formulovaným ako uznanie vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. V konaní súd schválil dohodu uzavretého zmieru o určení neplatnosti kúpnej zmluvy vyhotovenej formou notárskej zápisnice Nz 230/96, N 209/96 zo 16. júla 1996. Dôvodom neplatnosti malo byť porušenie technicko-stavebných náležitostí, ako aj disimulovaný právny úkon, že malo ísť o zmluvu darovaciu a nie kúpnu. Schválením tohto zmieru došlo k prevodu vlastníckeho práva späť na predávajúcich. Podľa jeho názoru tento postup účastníkov konania bol účelový, keďže kúpna zmluva bola vyhotovená kvalifikovaným spôsobom notárom a na technické nezrovnalosti, ako aj úmysel, že nehnuteľnosti chceli darovať došli až po 12 rokoch a to v čase, keď bolo na tieto nehnuteľnosti vydané predbežné opatrenie o zákaze nimi nakladať. Z toho vyplýva úmysel účastníkov obísť zaväzujúce predbežné opatrenie. Namietal, že súd ani nemohol schváliť tento zmier, lebo takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k zákonnému prevodu vlastníctva na predchádzajúcich vlastníkov, vzhľadom na absenciu zákonných predpokladov vzniku vlastníckeho práva. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V danej veci so zreteľom na konkrétnu situáciu bol postup odporkyne o.i. aj v rozpore s dobrými mravmi, keď jej úkon smeroval k obídeniu súdneho zákazu nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú dovtedy 12 rokov užívala bez spochybňovania vlastníckeho práva. Pokiaľ mal súd vedomosť o existencii vykonateľného predbežného opatrenia, ktorým zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťou a napriek tomu schválil uzavretý zmier o určenie práva k tej istej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov, čím schválil právny úkon odporkyne, ktorý má za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti, svojim rozhodnutím porušil zákon.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2356

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: