Štvrtok, 18. apríl 2024 | meniny má Valér , zajtra Jela
Európsky deň za práva pacientov
Predplatné
Štvrtok, 18. apríl 2024 | meniny má Valér , zajtra Jela
Európsky deň za práva pacientov
TlačPoštaZväčšiZmenši

K definícii lehoty „bez zbytočného odkladu“ (§ 529 ods. 2 OZ)

najpravo.sk • 16.10. 2018, 17:34

Z časového určenia lehoty „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. 

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 08. 2018, sp. zn. 2 Cdo 150/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. februára 2015 č. k. 14 C 194/2007-575 v  spojení s  opravným uznesením z  31. augusta 2015 č. k.  14 C 194/2007-619  zamietol  žalobu  žalobcu  a  vyslovil,  že  o  náhrade  trov  konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Q., s.r.o. a žalovanými bola konkludentným spôsobom uzatvorená zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy si žalovaní u právneho predchodcu žalobcu objednali zhotovenie diela   a rovnakým spôsobom dochádzalo aj k celkovému plneniu diela, ktoré pozostávalo z niekoľkých dodávok a to jednotlivých atypických prvkov interiéru rodinného domu žalovaných. Žalovaní nenamietli rokovanie o individuálnych dodávkach diela, aj keď o tom neuzatvorili písomnú zmluvu, avšak poskytli súčinnosť právnemu predchodcovi žalobcu tým, že sprístupnili svoju stavbu rodinného domu na prvotnú ohliadku, už existujúcej tzv. hrubej stavby, aby sa mohla vyhotoviť projektová dokumentácia jednotlivých atypických prvkov interiéru rodinného domu žalovaných, ktorú žalobca musel prispôsobovať individuálnym požiadavkám žalovaných a tiež spracoval cenovú ponuku v celkovej hodnote (vrátane DPH) 24 878,52 €. Súd prvej inštancie na preukázanie ceny diela vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, voči tomuto znaleckému posudku č. 30/2012  z 22. novembra 2012 (č. l. 290-315 spisu) vzniesli námietky účastníci konania a v konaní bol preto ustanovený ďalší znalec na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Znalec v kontrolnom znaleckom posudku č. 09/2014 určil celkovú hodnotu diela (vrátane DPH) v celkovej sume 27 878,53 €, s ktorou účastníci konania súhlasili. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v priebehu konania právny predchodca žalobcu oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 20. februára 2010 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Q. s.r.o. na spoločnosť M., spol. s r.o., predmetom ktorej bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní, a to nárok na zaplatenie sumy 34 046,073 € spolu s príslušenstvom. Keďže na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, súd prvej inštancie uznesením z 10. mája 2011 č. k. 14 C 194/2007-179 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti Q. s.r.o. do konania vstúpi v procesnom postavení žalobcu spoločnosť M., spol. s r.o. Súd prvej inštancie poznamenal, že v priebehu konania žalovaní podaním z 30. apríla 2012 uplatnili  voči právnemu  predchodcovi  žalobcu  námietku  započítania  judikovanej  pohľadávky,  a  to  na základe rozsudku Okresného súdu Levice z 15. apríla 2010 sp. zn. 13 Cb 94/2006,  ktorým bol právny predchodca žalobcu (Q., s.r.o.) povinný zaplatiť spoločnosti A., a. s. sumu 28 878,71 € s 13 % ročným úrokom z omeškania   od 1. novembra 2005 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetná pohľadávka sa týkala vydania bezdôvodného obohatenia, keďže spoločnosť A., a. s. uhradila spoločnosti Q., s.r.o. platby v celkovej výške 28 878,71 €, napriek tomu, že medzi týmito spoločnosťami nebol žiaden obchodnoprávny vzťah, a preto je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Uvedené platby boli realizované v dôsledku výstavby rodinného domu žalovaných, pričom spoločnosť Q., s.r.o. bola v zmluvnom vzťahu s manželmi M, ktorým vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané dielo na ich rodinnom dome, a teda táto povinnosť nevznikla spoločnosti A., a. s. Žalovaní nadobudli judikovanú pohľadávku voči spoločnosti Q., s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 4. novembra 2010 v sume 28 878,71 € s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní si uplatnili námietku započítania v tomto konaní ako voči právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Q., s.r.o. aj voči žalobcovi M. spol. s r.o. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalovaných za prevyšujúcu proti pohľadávke žalobcu, ktorú súd prvej inštancie na základe kontrolného znaleckého posudku znalca ustálil v sume 27 878,53 €. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa pohľadávky žalovaných s pohľadávkou žalobcu stretli a došlo k ich zániku započítaním 1. novembra 2005. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu zamietol pre dôvodne vznesenú námietku započítania žalovaných. Na záver konštatoval, že suma uplatneného nároku zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu sa preukázala až v tomto súdnom konaní, t. j. v akej sume sa pohľadávka žalobcu, ktorá je spôsobilá na započítanie stretla s judikovanou pohľadávkou žalovaných, a to  na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Levice sp. zn. 13 Cb 94/2006. Podľa súdu prvej inštancie preto nemožno prihliadať k námietke žalobcu o tom, že neboli splnené podmienky pre započítanie, a to aj s poukazom na skutočnosti uvedené v knihe JUDr. I. Feketeho Veľký komentár k Obč. zák. str. 1714 a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 29 Odo 723/2001 o tom, že z hľadiska doby nie je rozhodujúce kedy bol prejav smerujúci k započítanou urobený. Vyslovil, že podľa jeho názoru je potrebné vždy prihliadať k individuálnym okolnostiam toho-ktorého prípadu, keď oznámenie žalobcu   o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovaným po 10 mesiacoch odo dňa uzatvorenia zmluvy a oznámenie žalovaných o započítaní bolo po 2 a pol mesiaci. Ak by preto pripustil lehotu na oznámenie započítania v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obo 32/2007 v rozsahu 8 dní, zrejme žalobca mohol vyššie uvedeným svojím konaním (oznámením započítania po 10 mesiacoch) zabrániť uplatneniu si svojho práva na vznesenie námietky započítania v lehote 8 dní, čím by boli žalovaní vystavení svojvôli žalobcu a jeho právneho predchodcu, ktorému konaniu súd  s poukazom aj na § 3 Občianskeho zákonníka nemôže poskytnúť súdnu ochranu. Navyše súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo zo spoločnosti Q. s.r.o. na M. spol. s r.o., ktoré sú personálne prepojené v osobe konateľa žalobcu Ing. Zajaca, ktorý je jedným z dvoch spoločníkov v oboch spoločnostiach  a tiež aj z dôvodu, že spoločnosť Q. s.r.o. je t. č. nemajetná, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že judikovaná pohľadávka žalovaných v tomto konaní do súčasnosti nie je uhradená.

            2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. novembra 2016  sp. zn. 7 Co 1104/2015 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a  žalovaným  priznal  nárok  na  náhradu  trov  odvolacieho  konania.  V  odôvodnení  svojho rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci právny predchodca žalobcu Q. s.r.o. uplatnil voči žalovaným nárok pôvodne na zaplatenie sumy 36 800,29 € a po pripustení späťvzatia žaloby uznesením súdu prvej inštancie z 25. novembra 2008 č. k. 14 C 194/2007-73 zostala predmetom konania už len suma 34 046,07 €. Právny predchodca žalobcu sa domáhal zaplatenia predmetnej sumy titulom zmluvy o dielo, keď právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ vykonal na základe ústnej zmluvy o dielo práce a dodal komponenty na stavbe rodinného domu žalovaných v Leviciach. Uviedol, že spoločnosť Q. s.r.o. si pôvodne v konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 13 Cb 94/2006 uplatňovala voči spoločnosti A., a. s. (žalovaní sú štatutárnymi zástupcami) nárok na zaplatenie sumy 2 754,22 € s príslušenstvom, keďže Q. s.r.o. ako zhotoviteľ  a A., a. s. ako objednávateľ vykonal na stavbe rodinného domu v Leviciach: sklenené zábradlie na galérii nad vchodom, obklad železobetónového schodiska, sklenené zábradlie na galérii, zábradlie na podeste schodiska, otvor v podlahe sklenenou výplňou, zábradlie na terase, točité schody z prízemia do suterénu a zábradlie lógií. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súde Levice sp. zn. 13 Cb 94/2006 odvolací súd zistil, že súd  vo veci rozhodol rozsudkom z 21. októbra 2010 č. k. 13 Cb 94/2006-253, ktorým uložil spoločnosti Q. s.r.o. povinnosť uhradiť A., a. s. sumu 28 878,71 € s 13 % úrokom z omeškania od 1. novembra 2005 až do zaplatenia, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odvolací súd poznamenal, že v tomto konaní bolo konštatované, že spoločnosť A., a. s. uhradila spoločnosti Q., s.r.o. platby v celkovej výške 28 878,71 €, napriek tomu, že medzi týmito spoločnosťami nebol žiaden obchodnoprávny vzťah, a preto je Q. s.r.o. povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Uvedené platby boli realizované v dôsledku výstavby rodinného domu žalovaných, pričom spoločnosť Q., s.r.o. bola v zmluvnom vzťahu s manželmi M, ktorým tak vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané dielo na ich rodinnom dome, a nie spoločnosti A., a. s. (manželia M sú členovia predstavenstva). Z vyššie uvedeného mal odvolací súd za zrejmé, že spoločnosť A., a. s. uhradila za štatutárov (žalovaní) práce, materiály   a dodávky iných dodávateľov, pričom uhradila spoločnosti Q. s.r.o. čiastku v celkovej sume 30 538,41 € (920 000 Sk), a to výdavkovým pokladničným dokladom   zo 17. augusta 2004 sumu 250 000 Sk, príjmovým pokladničným dokladom z 5. decembra 2004 sumu 350 000 Sk, prevodom zo 17. januára 2005 na účet sumu 150 000 Sk, prevodom z 27. apríla 2005 na účet sumu 50 000 Sk a výdavkovým pokladničným dokladom  22. septembra 2005 sumu 120 000 Sk. Ďalej uviedol, že spoločnosť Q. s.r.o. postúpila pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na spoločnosť M. spol. s r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. februára 2010 (č. l. 127 spisu), pričom konateľom  v oboch spoločnostiach je Ing. Igor Zajac, ktorý podpisoval zmluvu aj za postupcu  a postupníka. Poznamenal, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka Ing. M. a O. vzniknutej z dodávky zábradlí, točitých schodov, deliacej steny, skiel v rodinnom dome v Leviciach vo výške 34 046,07 € (1 025,672 Sk). Rovnako tak spoločnosť A., a. s. ako postupca 10. decembra 2010 (na poštovú prepravu odovzdané 20. januára 2011) postúpil svoju pohľadávku vo výške  28 878,71 € s príslušenstvom priznanú rozsudkom Okresného súdu Levice z 15. apríla 2010  sp. zn. 13 Cb 94/2006 na postupníkov - žalovaných. Odvolací súd v tomto smere považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že mu nebolo doručené oznámenie o pohľadávke žalovaných, nakoľko skutočnosť, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o pohľadávke žalovaných, vyplýva z fotokópie podacieho lístku z 20. januára 2011 (č. l. 496 spisu),  z ktorého je zrejmé, že zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu uvedenú v obchodnom registri. Ďalej odvolací súd považoval za potrebné zohľadniť aj to, že spoločnosť M. spol. s r.o. vzhľadom na personálne prepojenie, keď konateľom spoločnosti Q. s.r.o. a M. spol. s r.o. je tá istá osoba, mala vedomosť o pohľadávke A., a. s. voči Q. s.r.o., ktorá pohľadávka bola postúpená na žalovaných. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie spoločnosť Q., s.r.o. neexistovala, keďže dňom 15. marca 2014 bola ex offo vymazaná z obchodného registra. Poznamenal, že žalobca v konaní ako aj v odvolaní namietal, že žalovaní ako dlžníci v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka neoznámili bez zbytočného odkladu svoju pohľadávku voči postupcovi postupníkovi, pričom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 32/2007 je podľa názoru žalobcu lehota bez zbytočného odkladu vymedzená 8 dňami. Podľa názoru odvolacieho súdu námietke žalobcu nemožno prisvedčiť, pretože paušalizuje lehotu bez zbytočného odkladu a vymedzuje ju bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď dĺžka lehoty bez zbytočného odkladu je najkratšou lehotou                   na splnenie povinnosti, ktorú zákonodarca vyjadruje tak vágne, lebo jej dĺžka závisí od okolností konkrétneho prípadu, jej konkrétnu dĺžku určuje vždy súd s ohľadom  na okolnosti danej veci. Pojem „bez zbytočného odkladu“ má pritom niekoľko atribútov, ktoré je pri jeho výklade potrebné vziať do úvahy, a to : 1. predovšetkým ide o lehotu, ktorá má v danom prípade vyjadrovať čo najkratší časový úsek, teda je to najkratšia možná lehota v danom prípade, 2. dĺžku lehoty nemožno paušalizovať ani maximalizovať, resp. minimalizovať, bude preto rôzna v závislosti od okolností prípadu, 3. časový úsek lehoty bez zbytočného odkladu je potrebné posudzovať objektívne. Odvolací súd uviedol, že aj keď je pravdou, že zákon v prípade, že postupca bez zbytočného odkladu neoznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, nespája negatívne dôsledky, ako v prípade, ak dlžník neoznámil bez zbytočného odkladu podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupníkovi pohľadávku, ktorú mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho je vylúčený zánik pohľadávok  započítaním, je potrebné zohľadniť aj to, že sám žalobca namieta konanie žalovaných, ktorí podľa neho neoznámili pohľadávku bez zbytočného odkladu, napriek tomu, že sám oznámil postúpenie pohľadávky žalovaných až po 10 mesiacoch po jej postúpení, teda sa domáha   voči žalovaným konania podľa zákona, pričom sám nekonal tak ako mu ukladá zákon.Z uvedených dôvodov ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno priznať takémuto konaniu žalobcu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže lehotu 10 mesiacov, v ktorej bolo oznámené žalovaným postúpenie pohľadávky, nemožno považovať za lehotu bez zbytočného odkladu. Konštatoval, že v danom prípade následne potom, čo bolo žalovaným oznámené postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti   Q. s.r.o. na M. spol. s r.o. datované 2. decembra 2010, a to zmluvou  o postúpení pohľadávky z 20. februára 2010, ktoré navyše boli personálne prepojené, žalovaní listom z 10. decembra 2010, daným na poštovú prepravu 20. januára 2011, oznámili svoju pohľadávku voči postupníkovi, o ktorej však postupník vedomosť musel mať. Odvolací súd   s ohľadom na uvedené okolnosti uzavrel, že keďže žalovaní za vykonané dielo na svojom rodinnom dome už zaplatili spoločnosti Q. s.r.o. prostredníctvom svojej spoločnosti A., a. s., ktorej v konaní vedenom na Okresnom súde Levice  sp. zn. 13 Cb 94/2006 bol priznaný nárok na vrátanie tejto sumy, ktorá jej doposiaľ nebola vyplatená a v dôsledku zániku spoločnosti Q. s.r.o. ani vrátená nebude, žalovaní by tak v prípade, ak by bolo konštatované, že nedošlo k zániku pohľadávok započítaním, boli povinní opätovne zaplatiť za vykonané diela aj ako fyzické osoby, napriek tomu, že za tieto práce už bolo zaplatené prostredníctvom ich spoločnosti A., a. s. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaných s pohľadávkou žalobcu sa stretli a došlo k ich zániku započítaním 1. novembra 2005, treba považovať za správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1551

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: