Náhrada škody

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený žalobca možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne. Ak žaloval iba poisteného škodcu, nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovňou, ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť; poistený môže následne žalovať poisťovňu, ak za neho dobrovoľne neuhradí škodu priznanú súdnym rozhodnutím, v ktorom bola stranou sporu iba osoba poisteného škodcu.

Vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla.

Vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje s ohľadom najmä na čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla.

Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú.

Na to, aby mohol byť nájomca považovaný za prevádzkovateľa motorového vozidla na účely § 427 Občianskeho zákonníka, je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky faktickej a právnej dispozície motorovým vozidlom. Pri skúmaní týchto podmienok v každom konkrétnom prípade je potrebné vziať do úvahy niekoľko faktorov, ktorými sú (i) časový faktor faktickej dispozície, (ii) starostlivosť o dopravný prostriedok zo stránky finančnej a technickej a (iii) charakter vzťahu vlastníka dopravného prostriedku a jeho užívateľa.

Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže.

Nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať, v žalobe - pri správnom označení štátu ako žalovaného - nemôže byť na ujmu žalobcovi a nemôže viesť k zamietnutiu žaloby. Je totiž vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene štátu konať v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z.

Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva (R 90/2008). Pri nakladaní s majetkom obce nemá obec vrchnostenské postavenie vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, ale naopak ich vzťahu sú rovnocenné. Ak teda obec vystupovala ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a so svojím vlastníctvom disponovala v rámci súkromnoprávneho vzťahu, v prípade nesprávneho postupu jeho orgánov (mestských, miestnych orgánov), nebolo možné posudzovať prípadnú zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Taký výklad ustanovenia § 8 ods. 6 písm. g/ in fine zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorého by nemalo ísť v prípade miernejšieho trestu (iba) o zmenu trestného činu, ale aj o zmenu napr. sankcii uvedených vo všeobecnej časti Trestného zákona (kde patrí aj „úhrnný trest a spoločný trest“, pozn.) považuje dovolací súd za ústavne nekonformný a priečiaci sa obsahu čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy.

Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť, t. j. či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Túto právomoc má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok.

Zmyslom ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je, aby poškodený, ktorý ujmu vytrpel a ktorej odstránenia alebo zmiernenia sa domáha v rámci výkonu práva na súdnu ochranu, po tom, ako mu v súdnom konaní vedenom proti škodcovi a poisťovni bola táto ochrana poskytnutá a náhrada nemajetkovej ujmy priznaná, ešte osobitne zisťoval, v akom poradí bol vydaný rozsudok o výške tejto náhrady súdom doručovaný ostatným subjektom konania a či poisťovni (ktorá v tom istom konaní tiež vystupovala ako subjekt konania - či už ako procesná strana alebo ako intervenient) bol doručený ako poslednému subjektu konania (čím zároveň nadobudol právoplatnosť), alebo v prípade, že sa tak nestalo (t. j. že si ho prevzala skôr ako niektorý iný subjekt konania), aby potom sám iniciatívne tento rozsudok znovu doručoval poisťovni, pretože inak by nenastala splatnosť jemu prisúdeného nároku a poisťovni by napriek rozhodnutiu súdu nevznikla povinnosť mu vyplatiť poistné plnenie.

Ak predmetom leasingovej zmluvy je nájom motorového vozidla s právom kúpy prenajatej veci, vzniká od odovzdania predmetu leasingu zo strany prenajímateľa nájomcovi, oprávnenie nájomcovi k jeho používaniu a od tohto momentu sa stáva nájomca jeho prevádzkovateľom a teda aj subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný dokazuje opak toho, čo vyplýva z príslušnej evidencie vozidiel, t. j. že nebol v čase dopravnej nehody leasingovým nájomcom - držiteľom (v tomto prípade zároveň aj prevádzkovateľom) vozidla, ale ním bola iná osoba, musí ponúknuť také dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností dokazujú pravdivosť tohto tvrdenia a tým zároveň vyvracajú pravdivosť toho, čo je uvedené v evidencii vozidiel.