Právo informovať a právo verejnosti byť informovaná

Dôkazná povinnosť vrátane dôkazného bremena na preukázanie, že neoprávneným zásahom odporcu došlo k zníženiu cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere zaťažuje navrhovateľa.

Verejnosť má právo byť informovaná a toto právo sa za určitých osobitných okolností môže vzťahovať aj na aspekty súkromného života verejne činných osôb, najmä ak ide o politikov. Je pochopiteľné, že tlač sa snaží upútať pozornosť čitateľov a tento zámer je legitímny, ak slúži popri podpore predaja novín aj na určité objasnenie udalostí, teda zámerom je upútať verejnosť na riešenie určitej spoločenskej otázky.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2010, sp. zn. 5 Cdo 202/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 31. augusta 2007 č. k. 11 C 11/2002-315 zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu osobnosti v časti, ktorou navrhol uverejniť ospravedlnenie v týždenníku T. N. a T. T.. Odporcovi uložil povinnosť uverejniť v týždenníku P. , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie, v ktorom sa týždenník P. ospravedlňuje navrhovateľovi za to, že v čísle X. zo dňa X. v článku pod názvom Ž., na strane 23, 24 uverejnil o ňom skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde a to tvrdením: „čomu isto napomohli aj drobné aférky napr. odkúpenie domu v mestskej časti K. za výhodných podmienok, či inštalácia plynu, ktorý mali práve v K. zaviesť len po jeho nový dom. Do podozrenia sa dostala aj jedna z najväčších akcií mesta počas jeho primátorovania - výstavba novej krytej plavárne. Objekt bol údajne predražený a viacerí T. upozornili, že na oprave Ž. domu participovala tá istá S., ako na výstavbe mestskej plavárne. Nepodarilo sa mu presadiť, aby vlaky I. z B. do K. mali zastávku aj v T., ako do roku 1999. Tento zdanlivo banálny problém vyústil do masovej petičnej akcie, ktorá bola podľa odhadov najväčším prejavom nespokojnosti občanov T.". Odporcovi ďalej uložil zaplatiť nemajetkovú ujmu 400.000,-- Sk a náhradu trov konania 108.490,-- Sk, k rukám JUDr. M. V., advokátky, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a z ktorých bolo preukázané, že tvrdenia v označenom týždenníku v čísle X. zo dňa X. nie sú pravdivé. V mestskej časti K. navrhovateľ nekúpil dom za výhodných podmienok, keďže ho nadobudol darovaním. Nebolo ani preukázané, že inštalácia plynu bola v K.zavedená len po nový dom navrhovateľa, pretože táto mestská časť v čase nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa už bola plynofikovaná a ani skutočnosť, že by došlo k spochybneniu čerpania finančných prostriedkov pri výstavbe novej krytej plavárne, uvedením informácie o jej predražení. Ako zavádzajúcu hodnotil súd prvého stupňa informáciu o upozornení, že: „na oprave Ž. domu participovala tá istá S. ako na výstavbe mestskej plavárne", keďže nebolo jednoznačne zrejmé, čoho sa mali upozornenia týkať a svojou nekonkrétnosťou smerovala k vyvolaniu dohadov. Bolo preukázané, že rekonštrukciu rodinného domu navrhovateľa uskutočňovala obchodná S., ktorá vykonávala rekonštrukciu letnej plavárne v T., ale bolo v rozpore s uverejneným, že by na oprave navrhovateľovho domu participovala S. ako na výstavbe novej krytej plavárne v T.. Skutočnosť, že rekonštrukcia rodinného domu navrhovateľa bola vykonaná v júli 1999 až v novembri 1999 a mestskej letnej plavárne v apríli 2000 až júli 2000, ako i to, že uzavretie zmluvy s touto S. bolo schválené mestským zastupiteľstvom, zverejnené neboli. Prvostupňový súd poukázal aj na to, že navrhovateľ nespolurozhodoval o grafikone železničnej dopravy, rozhodovacieho procesu sa žiadnym spôsobom nezúčastnil a nemohol tak "presadiť" zastavenie I. vlakov v T., takže i v tomto došlo k zverejneniu pravdu skresľujúcej informácie. Dospel preto k záveru, že odporca uverejnením článku s nepravdivým a pravdu skresľujúcim obsahom, ponímajúc ho ako jednu ucelenú informáciu, porušil právo navrhovateľa na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ktorý zásah bol objektívne spôsobilý privodiť zníženie dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v S., a preto jeho návrh považoval v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka v základe za opodstatnený. Za dôvodné považoval zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní uplatneného zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sa zaoberal otázkou, či je postačujúce morálne zadosťučinenie zníženia dôstojnosti vo forme ospravedlnenia, alebo došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v S. v značnej miere. Za významnú považoval okolnosť, že článok bol publikovaný v jednom z najrozšírenejších spoločenských týždenníkov s celoštátnou pôsobnosťou, vychádzajúcom vo vysokom náklade, mal teda širokú publicitu, bol publikovaný koncom novembra 2001, keď v decembri 2001 sa uskutočnili voľby predsedu T.samosprávneho kraja, v ktorých bol navrhovateľ jedným z kandidátov. Navrhovateľ bol v uverejnenom článku označený menom a priezviskom, takže počet ľudí, ktorí mohli jeho osobu identifikovať, bol neobmedzený. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 400.000,-- Sk, keď vo zvyšnej časti, pokiaľ navrhovateľ uplatnil 1.000.000,-- Sk, jeho návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože jeho neúspech v časti finančnej satisfakcie považoval za nepatrný vo vzťahu k úspešnosti výroku o morálnej satisfakcii podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.