DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák.
Poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v II. čítaní bola v roku 2018 upravená novela zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorú do legislatívneho procesu predložili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za bývalú vládnu koalíciu. Táto úprava v podobe nového znenia § 29 uvedeného zákona spočívala okrem iného v zavedení nových pravidiel použitia príspevkov zo štátneho rozpočtu a podľa stručného odôvodnenia sledovala dva základné ciele. Jednak umožniť politickým stranám a hnutiam použiť tieto príspevky aj na pokuty uložené orgánmi verejnej moci a na zmluvné pokuty, resp. iné peňažné sankcie, a tiež uložiť politickým stranám a hnutiam novú povinnosť v zavedení v poradí už tretieho tzv. osobitného účtu s cieľom zvýšiť transparentnosť nakladania so štátnymi príspevkami.
Zatiaľ čo prvý zamýšľaný cieľ nových pravidiel použitia štátnych príspevkov politickými stranami a hnutiami sa podarilo naplniť, povinnosť zavedenia tzv. osobitného účtu v Štátnej pokladnici neprispela k väčšej transparentnosti a ani z praktických dôvodov nebola prínosná. Najmä preto, že osobitný účet v Štátnej pokladnici nie je transparentným účtom, samotná Štátna pokladnica je menej flexibilným miestom pre vedenie bankového účtu a vykonávanie finančných transakcií v porovnaní s komerčnými bankami a pre politické strany a hnutia znamená povinnosť viesť si v poradí takýto už tretí bankový účet nadmernú administratívnu záťaž bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Cieľom návrhu zákona je preto zrušiť povinnosť pre politické strany a hnutia viesť si tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napr. prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatkov medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V súvislosti s prepracovaním § 29 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v podobe vypustenia jeho odsekov 1 až 6 sa do § 25 dopĺňa nový odsek 2, ktorý v čiastočne pozmenenej podobe zodpovedá obsahu doterajších odsekov 1 a 2 v ustanovení § 29 tohto zákona. Ide o povinnosť politickej strany alebo hnutia oznámiť číslo svojho platobného účtu Ministerstvu financií SR na účely vyplatenia príspevku zo štátneho rozpočtu na tento účet.
K bodu 2
Politické strany a hnutia sú v súčasnosti podľa príslušných zákonov povinné viesť si tri účty v rôznych finančných inštitúciách. Prvým je bežný platobný účet vedený v komerčnej banke alebo pobočke zahraničnej banky; tento účet nie je transparentným účtom. Druhým účtom je transparentný účet vedený na účely volebnej kampane v zmysle zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Novelou zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov z roku 2018 (zákon č. 344/2018 Z. z.) bola zavedená povinnosť viesť si tretí, tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici. Hoci cieľom bolo zvýšenie transparentnosti, tento účet transparentným nie je, pretože Štátna pokladnica takýto typ účtu neponúka. Navyše, samotná Štátna pokladnica je menej flexibilným miestom pre vedenie bankového účtu a vykonávanie finančných transakcií v porovnaní s komerčnými bankami. Pre politické strany a hnutia tak povinnosť viesť si v poradí takýto už tretí bankový účet znamená nadmernú administratívnu záťaž bez akejkoľvek pridanej hodnoty.
Preto sa pre politické strany a hnutia navrhuje zrušenie povinnosti viesť si osobitný účet v Štátnej pokladnici, ako aj s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napr. prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí, a to ku dňu účinnosti návrhu zákona, t.j. k 15. novembru 2020.
Ponecháva sa terajšie znenie § 29 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v podobe nového znenia § 29 tohto zákona.
K bodom 3 a 4
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s Čl. I bodom 2 tohto návrhu zákona.
K bodu 5
Ministerstvo financií SR už všetkým politickým stranám a hnutiam vyplatilo štátny príspevok za rok 2020, resp. zostatky za minulé volebné obdobie a z tohto pohľadu by preto zrušenie osobitného účtu v Štátnej pokladnici nemalo predstavovať praktický problém pri uplatňovaní návrhu zákona. Zostáva tak už len doriešiť zostatky medzi jednotlivými účtami každej politickej strany a hnutia navzájom, k čomu návrh zákona poskytuje dostatočný čas 1,5 mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona, t.j. do konca tohto roka.
K Čl. II
K bodom 1 až 3
Ide o legislatívnu úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I tohto návrhu zákona. Zo zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vypúšťajú tie ustanovenia, na základe ktorých bola politická strana alebo hnutie vedená ako klient Štátnej pokladnice, ako aj tie ustanovenia, ktoré politickým stranám a hnutiam ukladali povinnosti súvisiace s osobitným účtom vedeným v Štátnej pokladnici.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 15. novembra 2020, resp. od 1. januára 2021 z dôvodu, aby politické strany a hnutia až do vyrovnania zostatkov medzi jednotlivými účtami mohli formálne zostať klientmi Štátnej pokladnice.