D ô v o d o v á s p r á v a
Všeobecná časť
Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá predovšetkým z dôvodu transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES") a z dôvodu úpravy znenia niektorých ustanovení na preklenutie prechodného obdobia (rok 2013) do času definitívneho doriešenia modelu zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby").
Problematika núdzových zásob Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorou Európska únia zaviazala členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby vo výške priemernej deväťdesiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložila povinnosť vytvoriť v každej členskej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na jej riešenie. Núdzové zásoby sú podľa platnej legislatívy rozdelené do troch produktových kategórií, pričom núdzové zásoby pre každú kategóriu musia dosahovať aspoň 90 dní priemernej dennej spotreby.
Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Väčšina členských štátov Európskej únie je zároveň aj členom IEA, čo znamená, že pri udržiavaní núdzových zásob musia tieto štáty plniť rozdielne požiadavky obidvoch organizácií. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa mnohé z týchto rozdielov odstránili a zjednotili sa postupy, čo členským štátom zjednoduší povinnosti vo vzťahu k týmto organizáciám, umožní transparentnejšie budovanie núdzových zásob a koordináciu v prípade kolektívnej medzinárodnej akcie pri riešení krízových situácii. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa zbližujú aj núdzové postupy a mechanizmy Európskej únie a IEA v oblasti núdzových zásob, čo v prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropných výrobkov umožní efektívnejšiu spoluprácu obidvoch organizácií a zvýši energetickú bezpečnosť všetkých členských štátov, ako aj celého regiónu. Členské štáty Európskej únie sú povinné implementovať predmetnú Smernicu do svojich národných legislatív najneskôr do konca roku 2012.
Núdzové zásoby Slovenskej republiky sú vo vlastníctve štátu, spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv") ako ústredný orgán štátnej správy a sú priamo kontrolované vládou. To zabezpečuje, že systém núdzových zásob v Slovenskej republike je v súčasnosti transparentný, operatívny, dobre kontrolovateľný, s priamym dosahom a systémom riadenia núdzových zásob zo strany štátu pre prípad stavu ropnej núdze. Tento systém bude ovplyvnený hlavne tými ustanoveniami Smernice Rady 2009/119/ES, ktoré zavádzajú novú metodiku výpočtu núdzových zásob, založenú na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov (podľa toho, ktoré číslo je vyššie), ako aj povinnosť odpočtu 10% núdzových zásob ako nevyťažiteľných zásob. Implementácia týchto ustanovení bude mať za následok potrebu navýšenia fyzického stavu núdzových zásob Slovenskej republiky, aby bola splnená požiadavka minimálneho stavu núdzových zásob na úrovni 90 dní čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Podľa predpokladu Správy rezerv bude na minimálne splnenie tejto požiadavky potrebné do konca roka 2012 doplniť núdzové zásoby o vyše 36 000 ton ropy a v roku 2013 o ďalších asi 32 000 ton. V nasledujúcich rokoch bude ďalej potrebné stav núdzových zásob dopĺňať v závislosti od vývoja nárastu spotreby ropných výrobkov a čistých dovozov ropy a ropných výrobkov do Slovenskej republiky. Smernica Rady 2009/119/ES ruší rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, čo umožní väčšiu voľnosť pri určovaní štruktúry núdzových zásob.
Doplnenie núdzových zásob v dôsledku týchto zmien si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. Čiastková zmena financovania nastala už v decembri 2010, kedy bol schválený návrh zákona č. 493/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Cieľom uvedeného zákona bolo najmä od 1. januára 2011 zabezpečiť financovanie núdzových zásob formou výberu poplatku od podnikateľských subjektov na základe dovozu, respektíve prepravy ropy a vybraných ropných výrobkov na územie Slovenskej republiky. Poplatok je určený na tvorbu, obmenu, zámenu, pôžičku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob. Príjmy z výberu poplatku sú príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého sú financované núdzové zásoby, avšak finančné prostriedky z vybraných poplatkov nie sú v plnej výške odvádzané Správe rezerv na pokrytie potrieb vyplývajúcich z implementácie Smernice Rady 2009/119/ES, čo je v rozpore so zákonom a samotnou podstatou vyberania tohto poplatku.
Správa rezerv nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšenej potreby doplnenia núdzových zásob i napriek skutočnosti, že výška poplatku na nakladanie s núdzovými zásobami, ktorý je od 1. januára 2011 vyberaný za týmto účelom, by úplne postačovala na pokrytie potreby doplnenia nárastu. Vzhľadom na náročné diskusie ohľadom formy zabezpečenia núdzových zásob (štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, agentúrny model), Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť na prechodné obdobie do času definitívneho a bezpečného vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Správa rezerv konkrétne na tento účel plánuje využiť na základe dohody so spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. zásoby v jej vlastníctve, ktorými v rokoch 2012 a 2013 naplní zvýšenú povinnosť doplnenia núdzových zásob vo výške 68 tis. ton ropy vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES. Je to však iba dočasné riešenie a do konca roka 2013 bude potrebné definitívne vyriešiť otázku financovania núdzových zásob. Pripravovaný model zabezpečenia núdzových zásob tak, ako je to i teraz, by nemal vyvolať žiadne nároky na zdroje štátneho rozpočtu, žiadne alebo len minimálne dodatočné finančné zaťaženie podnikateľskej sféry, a tým aj konečného spotrebiteľa. Predovšetkým by mal zabezpečiť maximálnu kontrolu štátu nad núdzovými zásobami a pohotovú použiteľnosť týchto zásob s cieľom eliminovať hospodárske škody pri výskyte ropnej krízy. Predkladaný návrh riešenia vyplýva z potreby splnenia medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť núdzové zásoby na požadovanej úrovni a transponovať Smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 i z potreby väčšieho časového priestoru pre precízne zadefinovanie modelu zabezpečenia núdzových zásob.
Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený vládou dňa 17. októbra 2012 uznesením vlády č. 567/2012. Dňa 24. októbra 2012 bolo vládou schválené uznesenie vlády č. 586/2012 k návrhu na zmenu vládneho návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR zo 17. októbra 2012 č. 567. Týmto uznesením boli do vládneho návrhu zákona v porovnaní s pôvodným návrhom zákona predloženým do vlády doplnené body 1 a 3 v Článku II a bol pozmenený Článok III.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na sociálnu oblasť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v legislatíve Európskej únie.
Osobitná časť
K článku I
K § 1
Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.
K § 2
Definujú sa základné pojmy pre účely tohto zákona. V porovnaní so staršou právnou úpravou sa zavádzajú nové pojmy, napr. aditíva, dovoz, vývoz, fyzická prístupnosť, mimoriadna obmena a pod.
K § 3
Núdzové zásoby sú súčasťou štátnych hmotných rezerv, ktoré sú upravené zákonom o štátnych hmotných rezervách. Platí pritom vzťah subsidiarity, teda ak niektoré vzťahy nie sú upravené zákonom o núdzových zásobách, primerane sa použijú príslušné ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách.
Príslušnosť pre správu núdzových zásob je zverená Správe rezerv. Cieľom núdzových zásob je verejný záujem v oblasti energetickej bezpečnosti a nie vytváranie zisku.
Zmeny v dôsledku implementácie Smernice Rady 2009/119/ES spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je Správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Finančné prostriedky pridelené Správe rezerv zo štátneho rozpočtu však na tento nárast nepostačujú. Preto v tomto ustanovení Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Konkrétne Správa rezerv na tento účel plánuje využiť zásoby spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré pomôžu v roku 2013 splniť zvýšenú povinnosť vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES.
Ustanovuje sa, aké zásoby sa môžu považovať za núdzové zásoby podľa toho, v akom druhu skladov, mieste uloženia a colnom režime sa nachádzajú. Taktiež sa vymedzujú druhy zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť.
Upravuje sa spôsob určovania minimálneho stavu núdzových zásob, ktorý je štát povinný udržiavať. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa táto povinnosť určuje na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov, pričom doterajšia úprava bola založená podľa metodiky výpočtu Európskej únie na domácej spotrebe ropy a ropných výrobkov. Do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby sa po splnení podmienok zahŕňajú aj biopalivá a aditíva. Ak ale nastane situácia, že 61 dní priemernej dennej spotreby bude predstavovať vyššiu hodnotu, ako je 90 dní priemerných denných čistých dovozov, je potrebné ako minimálny limit stanoviť túto vyššiu hodnotu.
Minimálny limit na určitý rok sa určuje na základe štatistických údajov za predchádzajúci rok. Kompletné údaje za všetky mesiace určitého roka však Správa rezerv má k dispozícii najskôr na konci januára nasledujúceho roka. Teda až po skončení januára Správa rezerv zistí, akú minimálnu výšku núdzových zásob musí udržiavať. V prípade potreby tak má čas núdzové zásoby doplniť v období do 31. marca, odkedy musí byť tento limit naplnený pre obdobie nasledujúcich 12 mesiacov, až do stanovenia a naplnenia nového limitu pre ďalší rok.
Smernica Rady 2009/119/ES nepredpisuje členským štátom štruktúru núdzových zásob. Podiel ropy a ropných výrobkov v núdzových zásobách preto určuje Správa rezerv na základe štatistických údajov o spotrebe a dovozoch ropy a ropných výrobkov.
Ustanovuje sa imunita núdzových zásob pred exekúciou v súvislosti s novelizáciou exekučného poriadku. Donedávna bol majetok štátu chránený pred exekúciou vo všeobecnosti, ale podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 bol takýto stav v rozpore s ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. Ako reakcia na tento nález bol urýchlene prijatý vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy nie je ochrana majetku štátu už koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Podľa tejto novej úpravy zákon taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exekúcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd. Medzi výnimky patrí aj „iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon". Preto do tohto návrhu zákona môžeme doplniť výnimku vzťahujúcu sa na núdzové zásoby. O imunite pred exekúciou hovorí aj Smernica Rady 2009/119/ES, ale vyžaduje ju iba pri osobitných zásobách. Vzhľadom na podstatu a účel núdzových zásob je však vhodné ochranu pred exekúciou aplikovať na všetky núdzové zásoby a nie iba na osobitné.
K § 4
V prípade vzniku krízovej situácie v dodávkach ropy je v záujme zabránenia ekonomickým škodám alebo plnenia záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, potrebné okamžite a bez prieťahov reagovať. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby núdzové zásoby boli neustále a kedykoľvek pripravené k ich pohotovej použiteľnosti a vyskladneniu. Z toho dôvodu musí byť pravidelne kontrolované množstvo a kvalita núdzových zásob.
Ustanovujú sa tiež technické podmienky na skladovaciu infraštruktúru pre núdzové zásoby, ako aj podmienky na subjekty vykonávajúce skladovanie núdzových zásob a ich povinnosti voči Správe rezerv.
V prípade existencie medzivládnej dohody možno núdzové zásoby skladovať aj v členských štátoch EÚ alebo IEA.
K § 5
Ustanovuje sa možnosť vyčleniť časť núdzových zásob ako osobitné zásoby, ktoré môžu byť iba vo forme ropných výrobkov a ich úroveň sa bude počítať na základe priemernej dennej spotreby ropných výrobkov. Osobitné zásoby sú tvorené na báze dobrovoľnosti, stále sú súčasťou núdzových zásob a započítavajú sa do vykazovania celkovej úrovne núdzových zásob, ale Smernica Rady 2009/119/ES sa ich zavedením snažila motivovať členské štáty k udržiavaniu časti núdzových zásob aj vo forme ropných výrobkov, keďže rozdelenie núdzových zásob na tri kategórie ropných výrobkov podľa staršej Smernice Rady 2006/67/ES sa už v novšej smernici nenachádza.
Upravujú sa možnosti skladovania osobitných zásob a druhy ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.
Zloženie osobitných zásob musí byť navrhnuté tak, aby sa druhy ropných výrobkov v nich obsiahnuté podieľali na celkovej štruktúre spotreby Slovenskej republiky aspoň tromi štvrtinami (75 %).
Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa vykazovanie osobitných zásob Európskej komisii v prípade ich zriadenia a záväzok udržiavať ich na nahlásenej minimálnej úrovni počas stanoveného obdobia.
V prípade nezriadenia osobitných zásob musí byť aspoň jedna tretina núdzových zásob udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Zásoby ropných výrobkov sú síce nákladnejšie na obstaranie a skladovanie, ale v prípade potreby sú okamžite pripravené na použitie v krízovej situácii a reagovanie je pohotovejšie bez potreby ich predchádzajúceho spracovania v rafinérii, ako je tomu v prípade núdzových zásob udržiavaných vo forme ropy.
V prípade nezriadenia osobitných zásob v požadovanej výške musí Správa rezerv preukázať, že núdzové zásoby Slovenskej republiky sú pripravené pohotovo reagovať na krízovú situáciu.
K § 6
Ustanovuje sa spôsob a postup vyhlásenia a odvolania stavu ropnej núdze.
K § 7
Ešte pred vyhlásením stavu ropnej núdze môže vláda verejnou kampaňou vyzvať na dobrovoľné obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Po vyhlásení stavu ropnej núdze alebo za účelom plnenia medzinárodných záväzkov už môže Správa rezerv prijať niektoré z uvedených opatrení na zníženie spotreby. Implementácia opatrenia o zákaze vývozu ropy a ropných výrobkov však nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Okrem týchto opatrení môžu byť v prípade stavu ropnej núdze alebo plnenia medzinárodných záväzkov uvoľnené núdzové zásoby, čo sa uskutočňuje na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob. Pritom môžu byť jednotlivým podnikateľom s uvedenými predmetmi činnosti uložené povinnosti potrebné na splnenie tohto plánu.
Zavádza sa výnimka zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimálny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, preto je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových zásobách nižší ako ustanovuje uvedený zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. Priame uvádzanie pohonných látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie by tak bolo v rozpore s uvedeným zákonom, preto treba do návrhu zákona zaviesť túto výnimku.
V prípade, že iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky uskladnené svoje núdzové zásoby, nemožno im nijakým spôsobom brániť v ich použití na riešenie krízových situácií.
K § 8
Rozširuje sa okruh oblastí, za ktoré sú podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy povinné poskytovať údaje Správe rezerv, ktoré sú potrebné na špecifikované účely vo vzťahu k núdzovým zásobám.
Správa rezerv si plní informačnú povinnosť voči vnútroštátnym orgánom, ako aj voči EÚ a IEA.
Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa evidencie núdzových zásob a jej predkladania Európskej komisii, ako aj pravidlá pre poskytovanie pravidelných štatistických výkazov.
Zavádza sa povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR.
K § 9
Ustanovuje sa výber poplatku od podnikateľov na účel tvorby, obmeny, zámeny, pôžičky, skladovania, ochraňovania, udržiavania a financovania núdzových zásob. Finančné prostriedky z výberu poplatku môžu byť použité výlučne na tento účel.
Ustanovenia o spôsobe a postupe výberu poplatku a súvisiacich činností boli do návrhu zákona kompletne prebraté zo staršej právnej úpravy (zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov).
K § 10
Ustanovuje sa pôsobnosť Správy rezerv a niektorých orgánov štátnej správy pri kontrole núdzových zásob a opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.
Núdzové zásoby a núdzovú pripravenosť Slovenskej republiky môže kontrolovať aj Európska komisia. Správa rezerv je pritom povinná poskytnúť všetku súčinnosť osobám povereným Európskou komisiou. V súvislosti s kontrolou z Európskej komisie sa zavádza povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.
K § 11
Ustanovujú sa pokuty v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Výška pokuty je ustanovená pevne bez možnosti Správy rezerv určovať jej výšku, čo je zamerané na minimalizovanie rizika korupčného správania.
Orgány štátnej správy, ktoré majú oprávnenie na kontrolu dodržiavania niektorých opatrení na riešenie stavu ropnej núdze, zároveň ukladajú pokuty pri porušení povinností vyplývajúcich z týchto opatrení.
Pri porušení povinností v súvislosti s výberom poplatku na núdzové zásoby ukladá pokuty colný úrad.
K § 12
Povinnosti podľa Smernice Rady 2009/119/ES sú členské štáty povinné plniť najneskôr od 31.12.2012.
K § 13
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.
K § 14
Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zrušuje staršia právna úprava núdzových zásob - zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov.
K § 15
Transpozičný odkaz.
K článku II
K bodu 1
Navrhuje sa rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 zákona
č. 309/2009 Z. z. aj pre ďalšie zdroje bez obmedzenia celkového inštalovaného výkonu. Návrhom sa zabezpečuje v porovnaní s doterajšou úpravou efektívnejšia podpora pre zariadenia výrobcov elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny. Týmto sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Prerozdelením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre zníženie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou výrobou.
Návrh bol vypracovaný za účelom splnenia požiadaviek podpory výroby elektriny vyplývajúce pre Slovenskú republiku z legislatívy Európskej únie, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.
K bodu 2
Z dôvodov uvedených k § 7 Článku I. sa aj do zákona č. 309/2009 Z. z. zavádza výnimka z povinnosti minimálneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.
K bodu 3
Celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a ďalšie podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory podľa § 3 ods. 3 písm. c) ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom.
K článku III
Navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2012 a zároveň sa navrhuje odklad účinnosti ustanovení týkajúcich sa podpory pre ďalšie zariadenia výrobcov elektriny, a to k 1. júlu 2013.
K prílohe č. 1
Príloha č. 1 obsahuje vymedzenie pojmu ropa ropné polotovary, ako aj vymenovanie ropných výrobkov pre účely tohto zákona označené ako vybrané ropné výrobky. Pre jednoznačnosť ich identifikácie je k rope, ropným polotovarom a ropným výrobkom pridelený kód kombinovanej nomenklatúry v súlade so spoločným colným sadzobníkom.
K prílohe č. 2
V prílohe č. 2 sa vymedzujú kategórie ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.
K prílohe č. 3
Príloha č. 3 upravuje metodiku výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, výpočtu deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu a výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov. Tieto výpočty sú potrebné pre plnenie požiadaviek na základe Smernice Rady 2009/119/ES.
K prílohe č. 4
Príloha č. 4 upravuje metodiku výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, ktoré sú potrebné pre výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 5.
K prílohe č. 5
Príloha č. 5 ustanovuje spôsob výpočtu poplatku na núdzové zásoby, jeho základ a sadzbu.
K prílohe č. 6
Transpozičná príloha.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2012.
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Kajetán Kičura, v.r.
predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky