Štát chce určovať, komu môžete svoju pôdu predať

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu Legislatívny zámer zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, keďže je toho názoru, že v Slovenskej republike je potrebné prijať taký zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorým by sa zamedzilo špekulatívnym nákupom poľnohospodárskej pôdy a následnej zmene druhu pozemku, resp. k vydieraniu jej doterajších nájomcov neprimeraným nájomným alebo inými podmienkami jej užívania.

Hlavným zámerom návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy teda bude vytvorenie takého legislatívneho prostredia, ktoré umožní, aby takú poľnohospodársku pôdu, ktorá má aj naďalej slúžiť svojmu účelu, kupovali a obhospodarovali len subjekty, ktoré spĺňajú odbornú spôsobilosť pre hospodárenie na pôde a ktoré budú na nej aktívne hospodáriť pri dodržiavaní kritérií dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe.

Špekulatívne nákupy

„Až pri 39,82 % nakúpených pozemkov nebolo možné určiť, kto pôdu skutočne kúpil a najmä na aké účely ju chce využívať. Nevylučujeme, že môže ísť o špekulatívny nákup poľnohospodárskej pôdy, ktorá bude neskôr slúžiť na iné ako na poľnohospodárske účely. Napovedá tomu najmä tá skutočnosť, že cca 50 000 – 60 000 ha poľnohospodárskej pôdy nakúpili právnické a realitné kancelárie pre svojich klientov, fyzické a právnické osoby s entitou v Slovenskej republike, ktoré na pôde nehospodária. Tým zároveň môže byť ohrozené jej riadne obhospodarovanie podľa kritérií poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok. Možno to zovšeobecniť tak, že vo väčšine prípadov nekupujú poľnohospodársku pôdu subjekty, ktoré chcú na nej ďalej hospodáriť, ale subjekty, ktoré skupujú poľnohospodársku pôdu na iné ako poľnohospodárske účely alebo z nej chcú dosahovať neprimerane vysoký výnos bez ohľadu na kvalitu jej obhospodarovania a najmä bez rešpektovania agrotechnických úkonov minimalizujúcich riziko jej degradácie." uvádza Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vo svojom zámere.

Sledovaný zámer bude v každom prípade predstavovať zásah do vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka poľnohospodárskej pôdy, ktorý sa rozhodne dobrovoľne svoje vlastnícke právo previesť na tretiu osobu. Preto je podľa ministerstva nevyhnutné, aby bol vypracovaný taký návrh zákona, ktorý sledovaný zámer dosiahne ústavne konformným spôsobom.

Ústavná konformnosť navrhovanej úpravy

V medzirezortnom pripomienkovom konaní prevažoval názor, že oporou pre takéto ústavne konformné riešenie by mohol byť článok 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok umožňuje, aby zákonodarca ustanovil, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. Je nesporné, že poľnohospodársku pôdu za takýto majetok je možné jednoznačne považovať, čím sa dá podľa ministerstva odôvodniť aj pripravovaná výnimka zo základného princípu nedotknuteľnosti a rovnosti vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Článok 20 Ústavy SR

(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 

Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákonodarca tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Z hľadiska použiteľnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie ústavnej korektnosti navrhovanej právnej úpravy je však diskutabilná tá časť uvedenej ústavnej normy, podľa ktorej zákonom definovaný majetok, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb.

Nakoľko cieľom navrhovanej právnej úpravy je, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinuje, javí sa väzba navrhovanej právnej úpravy na čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako ťažko priechodná.

„Ak sa stotožníme s vyššie uvedeným právnym názorom, ktorý vyslovila veľká väčšina členov Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, neostáva iné riešenie, ako je to, naviazať ústavnú konformnosť navrhovanej právnej úpravy na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A keďže, ako je už uvedené vyššie, navrhovaná právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde bude predstavovať zásah do obsahu vlastníckeho práva jej doterajšieho vlastníka, pretože mu výrazne zúži okruh osôb, ktorým bude môcť svoju pôdu predať, je potrebné preukázať nevyhnutnosť takéhoto obmedzenia, ako aj to, že ide o obmedzenie vo verejnom záujme a za náhradu. Keďže ide o také špecifické obmedzenie obsahu dispozičného práva vlastníka, pri ktorom pôjde o odplatný prevod vlastníctva, bude potrebné preukázať, že vlastník má možnosť za navrhovaného právneho režimu získať primeranú kúpnu cenu. Pre prípad, že navrhované limity by mu získať primeranú kúpnu cenu znemožnili, bude potrebné umožniť mu, aby svoje vlastníctvo previedol aj na osobu, ktorá mu primeranú kúpnu cenu zaplatí, hoci sama limity nespĺňa." uvádza zámer ministerstva.

Kto by mohol poľnohospodársku pôdu nadobúdať?

Predkladateľ vychádzajúc zo skúseností aplikácie analogickej dostupnej legislatívy v iných členských štátoch EÚ ako aj z cieľov navrhovanej právnej úpravy dospel k záveru, že prvou podmienkou nadobúdania vlastníctva k poľnohospodárskej pôde by malo byť absolvovanie určitého stupňa poľnohospodárskeho vzdelania alebo dĺžka praxe, t. j. vykonávania aktívnej poľnohospodárskej výroby. Druhou podmienkou by malo byť trvalé bydlisko resp. sídlo v obci, v katastrálnom území, v ktorej môže fyzická osoba alebo právnická osoba nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy, pričom však súčasne v tejto obci musí aj vykonávať aktívnu poľnohospodársku výrobu. „Nič nebráni komukoľvek, kto chce poľnohospodársku výrobu vykonávať, si pôdu najprv prenajať, príslušnú dobu ju obhospodarovať, čím následne splní podmienku pre nadobudnutie vlastníctva takejto pôdy." uvádza predkladateľ.

Zároveň predkladateľ zámeru uviedol, že nutnosť rešpektovať zaužívané princípy vlastníckeho práva obsiahnuté v Občianskom zákonníku si zrejme vyžiada, aby kritériá oprávňuje nadobúdať vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve konkrétnej fyzickej osoby nemuseli spĺňať blízke osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka) a podieloví spoluvlastníci, ktorí majú predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Právna úprava nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy by mala stanoviť tiež výnimku z potrebných kritérií pre oprávnenosť fyzických osôb tvoriacich rodinné hospodárstvo (farmu) nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. To si však vyžiada zadefinovať, čo sa vlastne rodinným hospodárstvom (farmou) rozumie.

Platná právna úprava

V platnom právnom poriadku Slovenskej republiky je právna ochrana poľnohospodárskej pôdy doteraz upravená výlučne vo vzťahu k ochrane jej prirodzených vlastností, a to najmä ochrane pred degradáciou, a to zákonom č. 220/2004 Z. z. Týmto zákonom je zároveň upravená ochrana pred neodôvodnenými a nadmernými zábermi poľnohospodárskej pôdy na účely jej iného, t. j. nepoľnohospodárskeho využitia. Zákon č. 220/2004 Z. z. definuje v § 2 písm. b) poľnohospodársku pôdu ako produkčne potenciálnu pôdu, evidovanú v katastri nehnuteľností, ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

„Pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej kvality výmery a objemu." dodáva ministerstvo.

Zdroj: Rokovania.sk, ASPI - najpoužívanejší právny systém v Slovenskej republike 
Ilustračné foto: najprávo.sk