TlačPoštaZväčšiZmenši

Referendum v podmienkach Slovenskej republiky. Záväznosť či odporúčanie?

26.7. 2022, 16:34 |  Marek Maslák

V piatej hlave Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava[1]") s názvom „Zákonodarná moc" nájdeme články, ktoré upravujú otázky týkajúce sa Národnej rady SR (prvý oddiel) a otázky týkajúce sa inštitútu referenda (druhý oddiel). Referendum ako prostriedok priamej demokracie v rámci systematiky Ústavy je tu vhodne zaradený. Ako vyplýva z čl. 2 ods.1 Ústavy SR: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov (poslanci Národnej rady- pozn. autora) alebo priamo (referendum- pozn. autora)." Základom, fundamentom alebo prameňom, z ktorého vyviera moc v štáte sú občania. Sme to my, ktorí máme právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (politické právo formulované v čl. 30 Ústavy). Veď napokon my tvoríme štát. Prof. Prusák parafrázuje významného nemeckého filozofa G. W. F. Hegela, ktorý zastáva myšlienku: „najvyššou povinnosťou jednotlivcov je byť členom štátu."[2] Hegel vníma štát ako inštitúciu, ktorá zmieruje egoistické záujmy, usmerňuje ich k všeobecnému záujmu. Vládne v ňom všeobecný altruizmus, resp. politická solidarita. Štát je veľká rodina s altruistickým duchom, ktorý už nepramení v biologických inštinktoch, ale v slobodnom rozhodovaní a patriotizme."[3] Každá rodina má svojich členov. Aj štát má svojich občanov. A tak ako členovia rodiny majú prirodzené právo ovplyvňovať ako bude rodina vyzerať, tak aj občania majú prirodzené právo vytvárať podobu štátu. Veď napokon aj na základnom zákone, Ústave, sme sa uzniesli „my, občania Slovenskej republiky" tak ako to uvádza Preambula. My sme stáli pri vzniku štátu, my ho vytvárame, my ho modelujeme, my ho završujeme.

Ergo, občania vykonávajú štátnu moc. Možnosti jej vykonávania sú dve - buď prostredníctvom zástupcov v parlamente, ktorých si občania vybrali slobodne alebo priamo. Najvýznamnejším prostriedkom priameho výkonu štátnej moci je referendum. Preto považovať výsledok referenda za odporúčanie, ktoré adresujeme našim slobodne zvoleným zástupcom by bolo nelogické až absurdné. V takom prípade by sme totiž poslancov ako našich zástupcov postavili vysoko hierarchicky pred nás samotných. Rozhodnutie občanov prijaté v referende by nemuselo nastať. Odvodenina (zástupcovia) by bola prednejšia ako základ (občania), z ktorého vzišla.

Navyše z ustanovení Ústavy nevyplýva, že by referendum malo mať odporúčací charakter voči poslancom. Veď posúďte sami. Čl. 98 ods. 1: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda." Ods.2: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ako zákon." Nasledujúci čl. 99 ods. 1: „Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti." Pozrime sa na to z hľadiska zástancov odporúčacieho charakteru výsledku referenda. Išlo by o osobitné odporúčanie vyhlásené v Zbierke zákonov. Keďže však ide len o odporúčanie, nemusíme sa podľa neho riadiť, nie je právne záväzné. Toto odporúčanie by naši zástupcovia mohli zmeniť v prípade, že by sa im nepáčilo avšak len po troch rokov jeho účinnosti (resp. po troch rokoch trvania účinného odporúčania), ba čo viac - museli by tak urobiť ústavným zákonom. V takom prípade nemožno použiť ani definíciu účinnosti právnej normy prof. Prusáka „až vznikom účinnosti vyplývajú z právnych noriem záväzné práva a povinnosti a nastupuje aj možnosť aplikácie štátneho donútenia."[4] Vlastne odporúčanie ani nie je právne účinné, tak potom prečo Ústava poskytuje taký namáhavý proces jeho zmeny alebo zrušenia? Či inak povedané, prečo je ho potrebné meniť či rušiť takým závažným spôsobom, keď ide iba o odporúčanie? Alebo napokon čl. 99 ods. 1 myslí pod pojmom „výsledok referenda" iba tie odporúčania, ktoré si aj parlament osvojil a prijal ich vo forme zákona? Mal by v takom prípade inštitút referenda takú váhu, aby bol charakterizovaný v Ústave ôsmimi článkami?

Dokonca aj ochranca Ústavy, orgán, ktorý je poverený dohliadať na ústavnosť ako i vykladať Ústavu sa vyjadril k záväznosti referenda: „Referendum je ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť občanom štátu, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle. Občania v referende uplatňujú toto svoje oprávnenie hlasovaním, ktoré má právne účinky."[5] Ústavný súd v danom rozhodnutí hovorí o právnych účinkoch referenda. Ako môžu občania bezprostredne spolupôsobiť pri tvorbe štátnej vôle, ako môžu vykonávať štátnu moc priamo bez právnych účinkov svojich rozhodnutí?

Poďme sa skúsiť vysporiadať s ďalšími argumentmi, ktoré hovoria v prospech odporúčacieho výsledku referenda. Čl. 73 ods. 2 Ústavy: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Tu je vyslovený zákaz tzv. imperatívneho mandátu, ktorý bol charakteristický aj u nás v minulosti, v čase socializmu. Poslanci teda nie sú viazaní príkazmi. V tomto prípade ale nejde o rozhodovanie poslancov. Ide tu o tvorbu štátnej vôle, ktorú na seba preberajú priamo občania bez toho, aby museli odovzdávať svoj výkon štátnej moci do rúk poslancov. V tomto prípade sa ľud rozhodol konať bez zastúpenia. Ako tvrdí J.Drgonec: „Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon...NR SR nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať...Tie (návrhy - pozn. autora) sa vyhlásia v Zbierke zákonov a nepodliehajú podpisovaniu predsedu parlamentu ani prezidenta a nerozhodujú o ňom ani poslanci."

Citácie:

Obsah pre registrovaných užívateľov

Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.

Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.

Odomknúť článok
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1419
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

JUDIKATÚRA: Vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia

Najvyšší správny súd sa vo svojom rozhodnuti zaoberal otázkou, ako musí sťažovateľ vymedziť kasačný dôvod nesprávneho právneho ...

JUDIKATÚRA: Zbieranie biometrických a genetických údajov obvineného z pohľadu GDPR

Súdny dvor sa vyjadril k otázke ochrany osobných údajov v prípade získavania biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z ...

JUDIKATÚRA: Preukazovanie pôvodu finančných prostriedkov pri nahradení väzby peňažnou zárukou

Ústavný súd sa vo svojom náleze zaoberal otázkou, či je obvinený alebo iná osoba poskytujúca peňažnú záruku povinná preukázať pôvod ...

JUDIKATÚRA: Umiestnenie zaistenej osoby do tzv. vyhradených priestorov

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sa venuje umiestneniu osoby zaistenej podľa § 19 zákona o Policajnom zbore do tzv. „vyhradených ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Nové časopisy

Súkromné právo 6/2022

Súkromné právo 6/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 6/2022

Zo súdnej praxe 6/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 6/2022

Právny obzor 6/2022

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Súkromné právo 5/2022

Súkromné právo 5/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 5/2022

Zo súdnej praxe 5/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 5/2022

Právny obzor 5/2022

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: