Novelou Trestného zákona - zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2011, bolo do Trestného zákona zavedených viacero nových skutkových podstát trestných činov.
Treba povedať, že ide najmä o sankcionovanie konaní, ktoré boli doteraz sankcionované právnymi normami iných právnych odvetví, napr. normami správneho práva, občianskeho práva a pod. To, či sa rozhodnutie zákonodarcu sankcionovať tieto konania normami trestného práva ako „ultima ratio" (poslednou inštanciou) bude javiť ako efektívne a aplikovateľné v praxi, ukáže až čas.
Nasledujúce riadky budú venované práve stručnému rozboru týchto nových skutkových podstát.
V rámci IV. hlavy osobitnej časti Tr. zákona, t.j, čo sa týka majetkových trestných činov, pribudlo ustanovenie § 243a „Marenie exekučného konania". Objektom tohto trestného činu je riadny (zákonný) a ničím nerušený priebeh exekučného konania. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý marí exekučné konanie tým, že
- a) uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku,
- b) znemožní, aby sa vec podliehajúca exekúcii spísala a odhadla,
- c) zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo finančných aktivitách povinného,
- d) odstráni, poškodí alebo zničí hnuteľnú vec pojatú do súpisu, alebo
- e) nevydá vec podliehajúcu exekúcii.
Subjekt tohto trestného činu je všeobecný, teda páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka je založená na úmyselnom zavinení.
Ďalším trestným činom, ktorý je novo zakotvený v tejto hlave, je § 248a „Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky". Objektom tohto trestného činu je ochrana vecí, ktoré majú status kultúrnych pamiatok, pred ich poškodzovaním a znehodnocovaním. Objektívna stránka je založená na konaní páchateľa, ktorý poškodí, znehodnotí, alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je kultúrnou pamiatkou, alebo zmarí konanie o vyhlásenie nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku a spôsobí tak značnú škodu. Pre naplnenie subjektívnej stránky postačuje už nedbanlivosť páchateľa, teda nevyžaduje sa úmyselné konanie. Subjekt je všeobecný.
Novým trestným činom je aj § 249 „Poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva". Ako vyplýva zo samotného názvu tohto trestného činu, objektom tu bude ochrana archeologického dedičstva, resp. predmetov tu patriacich. Objektívna stránka bude naplnená konaním páchateľa spočívajúcom v neoprávnenom vyhľadávaní, vykopaní, iným vyzdvihnutím z miesta nálezu, premiestnením alebo prechovávaním archeologického nálezu, alebo iným poškodzovaním alebo znehodnocovaním archeologického dedičstva. Subjekt je opäť všeobecný a zavinenie sa vyžaduje vo forme úmyslu.
§ 249a „Falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty" je posledným novým ustanovením v rámci tejto IV. hlavy. Objektom je ochrana predmetov kultúrnej hodnoty z hľadiska ich jedinečnosti a originality. Znaky objektívnej stránky tohto trestného činu budú naplnené, ak páchateľ, ktorým môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, neoprávnene vyrobí, napodobní alebo pozmení predmet kultúrnej hodnoty tak, aby bol považovaný za pravý, alebo taký predmet sebe alebo inému zadováži alebo prechováva.
Subjektívna stránka je aj tu založená na úmyselnom zavinení.
Čo sa týka V. hlavy osobitnej časti, novým trestným činom tu je § 251 „Neoprávnené zamestnávanie". Zákonodarca zavedením tohto trestného činu do Tr. zákona reagoval na stúpajúci počet tzv. „čiernych zamestnancov" (konkrétne ale musí v tomto prípade ísť o osobu, ktorá sa na území SR nachádza nelegálne). Pôjde teda o nezákonné zamestnávanie rôznych imigrantov, ktorí sa na území SR zdržiavajú v rozpore zo zákonom. Neoprávnené zamestnávanie občanov SR (zamestnávanie bez uzavretia pracovnej zmluvy, prípadne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), teda naďalej v tomto zmysle nie je trestným činom a sankcionovať ho možno len pomocou predpisov pracovného práva.
Objektom tohto tr. činu teda môžeme povedať, že bude záujem spoločnosti na legálnosti- zákonnosti zamestnávania osôb, ktoré sú cudzincami a ktoré sa zdržiavajú na území SR.
V rámci VI. hlavy , konkrétne tr. činov „všeobecne nebezpečných", pribudlo veľmi zaujímavé ustanovenie, a síce § 299a „Neoprávnené uskutočňovanie stavby". Objektom tu je záujem spoločnosti na ochrane pred „čiernymi stavbami", t.j. stavbami zrealizovanými bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V minulosti bolo toto konanie postihované len normami správneho(stavebného) práva. Pri tomto trestnom čine, je zároveň podľa mňa namieste polemizovať, či už v úvode článku spomínaný princíp trestného práva – „ultima ratio", je v tomto prípade naozaj zachovaný.
Som toho názoru, že sankcionovanie tohto konania by nemalo mať trestnoprávny dosah, ale naďalej malo ísť len o správny delikt.
Novým trestným činom, v rámci trestných činov proti životnému prostrediu, je § 302a „Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok". Treba povedať, že tento trestný čin sa ocitol v našom Tr. zákone z dôvodu viazanosti SR medzinárodnými zmluvami. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo medzinárodnou zmluvou čo aj z nedbanlivosti vypustí, alebo napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, nezabráni vypusteniu ropnej látky, škodlivej kvapalnej látky alebo inej znečisťujúcej látky z námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla, a spôsobí tak väčšiu škodu. Konanie subjektu, ktorý tu je jednak všeobecný a jednak špeciálny môže byť teda komisívne, ale aj omisívne. Na trestnosť sa vyžaduje spôsobenie aspoň väčšej škody.
Trestným činom, ktorý by nielen teoreticky, ale aj prakticky mohol byť v rámci spoločenských vzťahov významným prínosom (najmä v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami), je trestný čin „Volebnej korupcie" upravený v ustanovení § 336a. Je umiestnený celkom logicky v treťom dieli VIII. hlavy osobitnej časti TZ, a je teda v poradí štvrtým korupčným trestným činom. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby
- a) volil alebo hlasoval určitým spôsobom,
- b) nevolil alebo nehlasoval určitým spôsobom,
- c) nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo
- d) sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.
Objektom tu je teda záujem spoločnosti na účasti voličov vo voľbách bez akýchkoľvek korupčných praktík a ovplyvňovania ,resp. určitá „čistota" prejavu vôle (hlasov) voličov.
Subjekt je tu všeobecný a na trestnosť sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu.
O dva nové trestné činy bola doplnená aj IX. hlava osobitnej časti trestného zákona. Konkrétne ide o § 360a „Nebezpečné prenasledovanie" a § 378a „Zanedbanie starostlivosti o zvieratá".
Objektom tr. činu nebezpečného prenasledovania je ochrana života a zdravia fyzickej osoby a ochrana jej súkromia (súkromnej sféry). Konanie páchateľa musí spočívať v dlhodobom prenasledovaní iného takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo v podstatnom spôsobení zhoršenia kvality života iného, tým, že
- a) sa mu vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,
- b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
- c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,
- d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo
- e) inak ho obmedzuje v obvyklom spôsobe života.
Objektom tr. činu zanedbania starostlivosti o zvieratá je ochrana života a zdravia zvierat. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá. Pri tomto trestnom čine treba povedať, že ide o nedbanlivostný tr. čin, teda na trestnosť činu postačuje takéto zanedbanie starostlivosti, aj čo len z nedbanlivosti. Subjekt je opäť všeobecný.
Na záver, v rámci poslednej XII. hlavy osobitnej časti, pribudol v celku zaujímavý trestný čin a síce „Nedobrovoľné zmiznutie" upravené v ustanovení § 420a. Môžeme povedať, že objektom tu bude záujem štátu na informovaní príslušných orgánov o tom, že určitá osoba bola pozbavená osobnej slobody zástupcom štátu na to oprávneným. Konanie páchateľa , ktorý je špeciálnym subjektom (napr. sa môže v praxi jednať o vojaka) je založené na zadržaní, uväznení, unesení alebo inom pozbavení slobody iného na základe poverenia štátu a následnom odmietnutí potvrdenia pozbavenia slobody alebo v zatajení osudu alebo miesta pobytu iného a tým v znemožnení výkonu jeho zákonnej ochrany. Subjektívna stránka predpokladá zavinenie vo forme úmyslu.
Mgr. Branislav Babej
vyšší súdny úradník na Okresnom súde Košice II
Súvisiace články
- Trestný zákon
- Trestný poriadok
- Nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege
- Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania
- Náhrada imateriálnej ujmy spôsobenej pozostalým usmrtením blízkej osoby
- Pošlite svojich dlžníkov sedieť alebo zabezpečenie výhradou vlastníctva
- Policajt a osobná prehliadka
- Priestupky
- Núdzový stav inšpiroval k novele Trestného zákona
- Zbavenie sa objektívnej možnosti rodiča plniť svoju vyživovaciu povinnosť
- Nedovolený zásah do práva na súkromie porušením práva na život
- Kauza 60-eurových faktúr
- Zmeny v Trestnom poriadku