Prevod know-how umožňujúceho prevádzkovanie erotickej stránky a zneužitie práva

Prevod know-how umožňujúceho prevádzkovanie erotickej stránky livejasmin.com z Maďarska na Madeiru, kde sa uplatňuje nižšia sadzba DPH, nepredstavuje sám osebe zneužitie práva.  Naopak, tento prevod predstavuje zneužitie práva, ak je jeho cieľom skryť skutočnosť, že stránka je v skutočnosti prevádzkovaná z Maďarska. Tak znie aktuálny verdikt Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/14 WebMindLicenses kft / Nemzeti Adó- és Vámhivatal Kiemelt Adó- és Vám Főigazgatóság.

WebMindLicenses (ďalej len „WML“) je maďarská spoločnosť, ktorú vlastní maďarský podnikateľ György Gattyán. Roku 2009 WML poskytla licenčnou zmluvou spoločnosti Lalib, usadenej na Madeire (Portugalsko), licenciu na know-how umožňujúce prevádzkovanie internetovej stránky „livejasmin.com“. Táto stránka poskytuje interaktívne audiovizuálne služby erotickej povahy, a to umožnením spojenia v reálnom čase fyzických osôb nachádzajúcich sa na celom svete.

V nadväznosti na daňovú kontrolu v spoločnosti WML maďarský daňový orgán rozhodol, že prevod know-how spoločnosti WML na spoločnosť Lalib nezodpovedal skutočnej hospodárskej transakcii, a že v skutočnosti toto know-how využívala WML z maďarského územia. Za týchto podmienok tento daňový orgán najmä tvrdil, že DPH vzťahujúca sa na toto využívanie mala byť zaplatená v Maďarsku, a nie v Portugalsku, a teda uložil WML povinnosť uhradiť rôzne sumy, medzi inými dlh na DPH vo výške 10 293 457 000 maďarských forintov (HUF) (približne 33 145 618 eur), pokutu vo výške 7 940 528 000 HUF (približne 25 568 574 eur) a úroky z omeškania vo výške 2 985 262 000 HUF (približne 9 612 602 eur).

WML podala proti rozhodnutiu daňového orgánu žalobu na Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd v Budapešti, Maďarsko). Tento súd sa pýta Súdneho dvora, aké okolnosti treba zohľadniť na posúdenie, či zmluvný vzťah použitý na účely prevodu know-how umožňujúceho prevádzkovanie dotknutej stránky z Maďarska do Portugalska predstavuje zneužitie práva. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či Charta základných práv Európskej únie umožňuje daňovým orgánom členských štátov získať a použiť dôkazy zhromaždené bez vedomia dotknutej osoby v rámci trestného konania.

Súdny dvor vo svojom aktuálnom rozsudku v prvom rade odpovedá, že na konštatovanie, že dotknutá licenčná zmluva predstavuje zneužitie práva s cieľom získať prospech z nižšej sadzby DPH na Madeire, musí maďarský súd stanoviť, že táto zmluva predstavuje vyslovene umelú konštrukciu skrývajúcu skutočnosť, že dotknuté služby boli v skutočnosti poskytnuté v Maďarsku spoločnosťou WML Pokiaľ ide o overenie, aké bolo skutočné miesto poskytnutia týchto služieb, treba zohľadniť objektívne skutočnosti, ako je napríklad fyzická existencia spoločnosti Lalib z hľadiska priestorov, pracovníkov a zariadení.

Naopak skutočnosť, že výlučným vlastníkom a konateľom spoločnosti WLM je osoba, ktorá dotknuté know-how vytvorila, a že táto osoba má vplyv alebo kontrolu nad vývojom a využívaním uvedeného know-how, sa sama osebe nezdá rozhodujúca. Rovnako okolnosť, že za riadenie technických nástrojov, ľudských zdrojov a finančných transakcií, ktoré sú potrebné na poskytovanie uvedených služieb, zodpovedali subdodávatelia, ako aj že dôvody, ktoré mohli viesť WML k poskytnutiu licencie k dotknutému know-how namiesto toho, aby ho využívala sama, neumožňujú samy osebe konštatovať existenciu vyslovene umelej konštrukcie.

V každom prípade samotná skutočnosť, že licenčná zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou usadenou v členskom štáte, ktorý uplatňuje nižšiu základnú sadzbu DPH, ako je základná sadzba DPH uplatňovaná v členskom štáte, na ktorého území je usadená spoločnosť, ktorá poskytuje túto licenciu, sa nemôže považovať pri neexistencii iných skutočností za zneužitie práva.

Súdny dvor v druhom rade uvádza, že právo Únie nebráni tomu, aby mohol daňový orgán použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného trestného konania, pod podmienkou dodržiavania základných práv zaručených týmto právom a osobitne Chartou. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, ako aj zaistenie elektronickej pošty vykonané voči spoločnosti WML predstavujú zásahy do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, takže musia byť stanovené zákonom a vykonané za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či boli v prejednávanej veci tieto požiadavky splnené a či použitie dôkazov zhromaždených týmito spôsobmi daňovým orgánom bolo rovnako povolené zákonom a javilo sa ako nevyhnutné. Rovnako sa musí tento súd uistiť, či WML mala možnosť mať prístup k týmto dôkazom v rámci správneho konania a byť v súvislosti s nimi vypočutá.

Pokiaľ vnútroštátny súd skonštatuje, že WML nemala takúto možnosť, alebo že pri získaní dotknutých dôkazov bola porušená Charta, alebo ak tento súd nie je oprávnený vykonať takéto preskúmanie, musí tieto dôkazy vylúčiť a napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom sa z toho dôvodu stane nedôvodným.

Zdroj: SDEÚ
Ilustračné foto: najprávo.sk