Potreba urýchleného zavedenia justičných čakateľov

DOPLNENÉ 6. 2. 2014

Súdna rada Slovenskej republiky na svojom včerajšom zasadnutí prijala okrem iného aj uznesenie týkajúce sa kandidátov na vymenovanie do funkcie sudcu. Portál najprávo.sk vám prináša predmetné uznesenie v plnom, nekomentovanom znení:

„Súdna rada vychádzajúc zo svojej personálnej pôsobnosti zverenej Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, pri rozhodovaní o predložení návrhov na vymenovanie sudcov upozorňuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, že zisťuje vážne nedostatky pri komplexnej odbornej príprave absolventov výberových konaní na funkciu sudcu predložených po absolvovaní výberového konania.

V zmysle Programového vyhlásenia vlády dôrazne upozorňuje na potrebu urýchleného zavedenia legislatívnej úpravy inštitútu justičného čakateľa ako overeného pri príprave vzdelávania sudcu pre výkon jeho funkcie.

Súdna rada Slovenskej republiky upozorňuje, že pri rozhodovaní o návrhoch na vymenovanie kandidáta do funkcie sudcu zohľadní aj skutočnosť, či uchádzač prišiel profesionálne do styku s aplikáciou občianskeho, obchodného, trestného a správneho práva.

Súdna rada Slovenskej republiky odporúča predsedom súdov, aby vyšším súdnym úradníkom, ktorí prejavia záujem, umožnili získať skúsenosti z občianskeho, obchodného, trestného a správneho práva.

(Predsedovia súdov a členovia výberových komisií vo všetkých databázach by mali dbať na dôsledné dodržiavanie absolvovania všestrannej odbornej praxe vo všetkých rozhodujúcich oddeleniach súdov.)"

Doplnené dňa 6. 2. 2014 na základe žiadosti Mgr. Dušana Čima, člena Súdnej rady SR o odlišné stanovisko Mgr. Dušana Čima a JUDr. Rudolfa Čirča:

"Odlišné stanovisko v zmysle § 6 ods. 8 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky č. 230 z 27. januára 2014

1. K požiadavke na urýchlené legislatívne obnovenie inštitútu justičného čakateľa

Prvou časťou uznesenia, o ktoré tu ide, sa Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada") prakticky prihlásila k zavedeniu (obnoveniu) inštitútu justičného čakateľa ako overeného spôsobu pri výbere budúcich sudcov.

Aj keď argumenty prednesené niektorými členmi súdnej rady v prospech zavedenia inštitútu justičného čakateľa, uprednostňujúce cielenú prípravu uchádzačov o sudcovskú funkciu v justičnom prostredí, majú čiastočne svoje opodstatnenie, považujeme prijaté uznesenie za predčasné, pretože mu nepredchádzala náležitá odborná verejná diskusia (rokovanie o tejto otázke nebolo ani zaradené do programu zasadnutia súdnej rady) a podrobná analýza poznatkov o aplikácii platnej právnej úpravy týkajúcej sa výberových konaní na funkciu sudcu. Okrem toho členovia súdnej rady neboli oboznámení s informáciami obsahujúcimi závažné argumenty proti uvedenému inštitútu, preferujúcemu tzv. kariérneho sudcu. Ide o názory významných právnických osobností, ktoré boli vyslovené v diskusii k tejto otázke v Českej republike.

Považujeme za vhodné priblížiť tieto názory formou citácie časti článku Kateřiny Šimáčkovej (aktuálne už sudkyne Ústavného súdu Českej republiky) s názvom „Jak vybírat ty správné soudce" (http://www.simackova.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=22&Itemid=34).

Ide o nasledovnú časť článku :

- Oproti tomu se Zdeněk Kühn staví za názor, že „středoevropská soudcovská tradice je tradičně formována kariérní justicí, jejíž soudci celý svůj profesní život zasvětí justici. Tento model vychází z myšlenkového modelu soudce 19. století, předjímajícího aplikaci práva jako činnost převážně byrokratickou ... Klasický kontinentální model kariérního soudnictví ... musí vést ke zvýšené konformnosti justičního kandidáta ... je formován zastaralým systémem založeným na byrokratických a dogmatických hodnotách. Tento systém nepřímo podporuje soudce ve vyhýbání se řešení hodnotových a meritorních otázek a ve směřování spíše k rozhodování na základě formalistických a procedurálních argumentů."

Ivana Janů v odlišném stanovisku k nálezu Ústavního soudu ČR Pl. ÚS 18/06 prosazuje názor, že „soudnictví by mělo být otevřenou soustavou, do které mají přístup též osobnosti z ostatních právnických profesí, zejména advokacie, státního zastupitelství, akademické obce. Tak malá země jako je Česká republika si nemůže dovolit, aby prostředí, ze kterého se mohou soudci rekrutovat, bylo nelogicky zužováno. Rovněž Eliška Wágnerová se domnívá i v návaznosti na opuštění vypjatého právního positivismu v rozhodování evropských soudů, že „životem nedotčený soudce už není žádán. Protože právo přestalo být jen vědou o sobě samém, nýbrž je o životě, musí život znát i jeho interpret." K těmto názorům by se asi přiklonil i Hegel, který konstatoval, že „důvodem proti veřejnosti právního systému byla vždy důstojnost pánů soudců, kteří se nechtějí každému ukazovat a považují se za ochránce práva, do něhož nemají laikové proniknout." -

2. K upozorneniu na budúce zohľadňovanie, či uchádzač o funkciu sudcu prišiel profesionálne do kontaktu s aplikáciou časti odvetví tzv. pozitívneho práva

Touto časťou uznesenia súdna rada sformulovala pravidlo, podľa ktorého pri rozhodovaní o návrhoch na vymenovanie kandidáta do funkcie sudcu zohľadní aj či uchádzač prišiel profesionálne do styku s aplikáciou občianskeho, obchodného, trestného a administratívneho práva.

Zastávame názor, že prijatie takéhoto pravidla je v priamom rozpore s platnou právnou úpravou, a to konkrétne s pravidlami výberových konaní na funkciu sudcu obsiahnutých v ust. §§ 28 a 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s predpokladmi na výkon funkcie sudcu uvedenými v § 5 a v § 11 ods. 2 a 3 tohto zákona. Navyše v prípade obsadzovania sudcovskej funkcie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na krajských súdoch a Špecializovanom trestnom súde uvedené pravidlo kumuláciou označených právnych odvetví zjavne zužuje zákonný predpoklad pre ustanovenie do tejto funkcie, ktorým je právnická prax v určenom rozsahu, teda nie prax vo vybraných právnych odvetviach. Nehľadiac na to, že prijaté pravidlo nerešpektuje základnú požiadavku tzv. morálky práva, (t. j. bližšie vymedzenie, čo má byť považované za prax v určených právnych odvetviach a v akom rozsahu – teda jeho aplikačnú vykonateľnosť), považujeme za potrebné zdôrazniť, že súdna rada nemá právomoc meniť zákonné pravidlá, či prijímať nové pravidlá, ktoré musia mať zákonnú formu, a teda osvojovať si právomoc, ktorá nepochybne patrí orgánu zákonodarnej moci.

Mgr. Dušan Čimo, v. r.

JUDr. Rudolf Čirč, v. r."

Zdroj: zasadnutia.sudnarada.gov.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk