Pondelok, 15. júl 2024 | meniny má Henrich , zajtra Drahomír
Predplatné
Pondelok, 15. júl 2024 | meniny má Henrich , zajtra Drahomír

Účastníci konania

Zmena právnej formy výkonu advokácie počas konania a plnomocenstvo advokáta

Oprávnenou osobou na odvolanie je predovšetkým účastník, pričom účastníkom konania je navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) (§ 90 O.s.p.). Ak sa účastník dá v konaní zastupovať zástupcom a za zástupcu si zvolí advokáta, môže tento procesný úkon v mene účastníka urobiť aj ním zvolený zástupca (advokát). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach skonštatoval, že ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby doložil plnomocenstvo, prípadne bez toho, aby síce bolo doložené, ale s takými nedostatkami, pre ktoré ho nemožno považovať za plnú moc, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou. V takomto prípade totiž osoba, v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného (porovnaj uznesenie NS SR z 30. júla 2004 sp. zn. 2 Cdo 31/2004, uznesenie NS SR z 20. januára 2010 sp. zn. 4 Cdo 16/2009). Advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami, ako to nesprávne ustálil odvolací súd a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. Za prejav odvolania plnomocenstva treba v zásade považovať aj udelenie plnej moci novému zástupcovi pre celé konanie, a to aj vtedy, ak nová plná moc neobsahuje výslovný prejav zastúpeného, že odvoláva plnú moc pôvodnému zástupcovi.
24. Január 2013Zastúpenie

Vplyv zastavenia exekučného konania na konanie o poddlžníckej žalobe

Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania možno v konaní o poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladajú zákonné ustanovenia upravujúce zmenu účastníka konania.

Oprávnenie vedľajšieho účastníka podať odvolanie a dovolanie

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal účastník. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z už uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.
29. Január 2013Vedľajší účastník

Strata procesnej subjektivity strany po právoplatnom skončení konania ak nasleduje konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku

Ustanovenie § 66 CSP je aplikovateľné aj na prípady, keď k strate procesnej subjektivity strany došlo už po právoplatnom skončení konania, avšak za predpokladu, že nasleduje konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku

Podanie odvolania účastníkom konania v prípade udelenia generálnej plnej moci

Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania, zastúpenému zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, neodníma procesné právo podať v zákonnej lehote proti akémukoľvek rozhodnutiu príslušného súdu opravný prostriedok, avšak účastník konania môže toto právo úspešne uplatniť len v rámci lehoty plynúcej od doručenia predmetného rozhodnutia zástupcovi účastníka konania s generálnym plnomocenstvom.
3. Apríl 2012Zastúpenie

Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe, zmena účastníkov

Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe je klasickým sporovým konaním vedeným podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého však pre účastníkov konania vyplývajú určité obmedzenia, keďže nie sú oprávnení v tomto konaní na všetky právne úkony, ktoré účastníkom konania v riadnom sporovom konaní prináležia, napr. oprávnený nemôže uzavrieť s dlžníkom taký zmier, ktorý by bol na úkor povinného, odpustiť zaplatenie pohľadávky či uplatniť úroky z omeškania. Zmyslom kladného rozhodnutia o poddlžníckej žalobe je, že oprávnený získa exekučný titul voči poddlžníkovi, proti ktorému nebol v pôvodnom exekučnom konaní v žiadnom právnom vzťahu. Ak je oprávnený v tomto konaní neúspešný, nemá to za následok zánik dlhu povinného. Pokiaľ dôjde k zastaveniu exekučného konania z dôvodu uspokojenia pohľadávky oprávneného iným spôsobom ako splnením pohľadávky, v konaní o tzv. poddlžníckej žalobe stratí oprávnený aktívnu legitimáciu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa uvedené konanie nachádza, a obnovuje sa v plnom rozsahu aktívna legitimácia povinného (veriteľa pohľadávky). Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania tak možno v konaní o poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladá § 92 ods. 2 a 3 OSP.

Pojem „právny záujem na výsledku sporu", pripustenie vedľajšieho účastníctva proti vôli účastníka

Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t.j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2009 sp. zn. 5 Cdo 308/2008). V uznesení sp. zn. 3 Obo 21/1998, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, ktorou je jeho právny záujem na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť.
24. Január 2013Vedľajší účastník

Vstup dedičov ako univerzálnych právnych nástupcov do konania

Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p. (viď R 33/ 1994, obdobne tiež Krajčo, J. a spol.: Občiansky súdny poriadok, komentár, I diel, EUROUNION Bratislava, 2010, str. 439).

Súhlas s ustanovením za opatrovníka

Proti vôli osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka účastníka, ju nemôže súd za opatrovníka ustanoviť.
7. December 2011Zastúpenie

Účinky pripustenia zmeny účastníka podľa § 92 ods. 2 OSP

K zmene účastníctva však dôjde až vtedy, keď súd zmenu pripustí. To znamená, že pokiaľ o návrhu podanom podľa § 92 ods. 2 O.s.p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania nezmenený. Rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení zmeny účastníka na strane žalovaného je uznesením krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Okamih vstupu vedľajšieho účastníka do konania pri námietke neprípustnosti jeho účastníctva

V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie oznámením vstupu do konania
24. Január 2013Vedľajší účastník

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania

V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p.); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či takto označený žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia). Ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (§ 107 ods. 1, 3 O.s.p.). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje. V prípade univerzálnej sukcesie neprichádza do úvahy postup podľa § 92 O.s.p.
PoUtStŠtPiSoNe
: