TlačPoštaZväčšiZmenši

Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe, zmena účastníkov

10.4. 2016, 20:33 |  najpravo.sk

Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe je klasickým sporovým konaním vedeným podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého však pre účastníkov konania vyplývajú určité obmedzenia, keďže nie sú oprávnení v tomto konaní na všetky právne úkony, ktoré účastníkom konania v riadnom sporovom konaní prináležia, napr. oprávnený nemôže uzavrieť s dlžníkom taký zmier, ktorý by bol na úkor povinného, odpustiť zaplatenie pohľadávky či uplatniť úroky z omeškania. Zmyslom kladného rozhodnutia o poddlžníckej žalobe je, že oprávnený získa exekučný titul voči poddlžníkovi, proti ktorému nebol v pôvodnom exekučnom konaní v žiadnom právnom vzťahu. Ak je oprávnený v tomto konaní neúspešný, nemá to za následok zánik dlhu povinného.

Pokiaľ dôjde k zastaveniu exekučného konania z dôvodu uspokojenia pohľadávky oprávneného iným spôsobom ako splnením pohľadávky, v konaní o tzv. poddlžníckej žalobe stratí oprávnený aktívnu legitimáciu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa uvedené konanie nachádza, a obnovuje sa v plnom rozsahu aktívna legitimácia povinného (veriteľa pohľadávky). Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania tak možno v konaní o poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladá § 92 ods. 2 a 3 OSP.

(nález Ústavného súdu SR z 13. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 392/2015-56)

Z odôvodnenia:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli doručené sťažnosti sťažovateľky, vedené pod sp. zn. Rvp 12082/2015 a sp. zn. Rvp 12084/2015 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľka ako oprávnená si v exekučných konaniach vymáhala proti povinnému svoje peňažné pohľadávky. Exekúcia bola vykonávaná popri iných spôsoboch aj prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci výkonu exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky bol spoločnostiam L, spol. s r. o., a P, spol. s r. o., ako dlžníkom povinného doručený súdnym exekútorom príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky.

Doručením exekučného príkazu dlžníkom povinného stratil povinný právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré súčasne nadobudla sťažovateľka. Z dôvodu nezaplatenia pohľadávky dlžníkmi povinného podala sťažovateľka na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania, predmetom ktorého je povinnosť odporcov (dlžníkov povinného) zaplatiť sťažovateľke tieto pohľadávky. Sťažovateľka doručila povinnému oznámenia, že si uplatňuje nárok na vyplatenie pohľadávok proti jeho dlžníkom prostredníctvom tzv. poddlžníckej žaloby.

Keďže pohľadávka sťažovateľky v exekučnom konaní vedenom proti povinnému bola uspokojená iným spôsobom (na základe osobitnej dohody, v dôsledku ktorej sa sťažovateľka stala akcionárom povinného), na návrh sťažovateľky bolo exekučné konanie zastavené. V dôsledku tejto skutočnosti podľa názoru sťažovateľky prešlo právo na zaplatenie pohľadávky proti dlžníkom povinného späť na povinného. Keďže uvedená skutočnosť nastala po začatí súdneho konania, sťažovateľka so súhlasom povinného navrhla, aby okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa (sťažovateľky) tak, že z konania vystúpi sťažovateľka a na jej miesto vstúpi povinný.

Uzneseniami okresného súdu boli návrhy sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka konania zamietnuté z dôvodu, že podľa právneho názoru okresného súdu zastavenie exekučného konania na Okresnom súde Bratislava II nie je takou právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod, resp. prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.

Proti uvedeným uzneseniam okresného súdu podala sťažovateľka odvolania. Uzneseniami krajského súdu bolo o podaných odvolaniach rozhodnuté tak, že uznesenia prvostupňového súdu boli potvrdené. Odvolací súd podľa sťažovateľky len „zopakoval tvrdenia odporcu a odôvodnenie súdu prvého stupňa, bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia a vysporiadania sa s rozsiahlou právnou argumentáciou“ sťažovateľky uvedenou v odvolaniach.

Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia krajského, ktorý v právne totožných veciach sťažovateľky rozhodol vo svojich predchádzajúcich uzneseniach tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, teda pripustil, aby do konania namiesto sťažovateľky vstúpil nový navrhovateľ (povinný z exekučného konania).

Krajský súd následne pripustil podanie dovolania proti svojim potvrdzujúcim uzneseniam, pretože bol toho názoru, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Sťažovateľka preto podala proti obom uzneseniam krajského súdu dovolania, v ktorých žiadala, aby najvyšší súd ako dovolací súd uznesenia krajského súdu zmenil tak, že pripustí, aby do konania namiesto nej vstúpil povinný. Najvyšší súd dovolania sťažovateľky odmietol ako dovolania smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým tento opravný prostriedok nie je prípustný, poukazujúc na to, že dovolaním napadnuté uznesenia nevykazujú znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 OSP, keďže prípustnosť dovolania bola odvolacím súdom vyslovená v samostatnom uznesení, nie v jeho potvrdzujúcom rozhodnutí. Podľa sťažovateľky najvyšší súd uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku posúdil príliš reštriktívne a formalisticky, nezohľadňujúc jeho zmysel a účel.

Sťažovateľka namietala, že postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť domáhať sa vystúpenia z konania za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 92 OSP, že namietané uznesenia krajského súdu nespĺňajú parametre zákonnosti a ústavnosti a ani minimálne požiadavky kladené na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. I. ÚS 13/00

Ústavný súd zistil, že v danom prípade sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu, že uzneseniami okresného súdu potvrdenými uzneseniami krajského súdu boli v konaniach o tzv. poddlžníckej žalobe, v ktorých vystupuje v procesnom postavení žalobcu, zamietnuté jej návrhy na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu podané v zmysle § 92 ods. 2 OSP v spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Sťažovateľka v návrhoch na pripustenie zmeny účastníka konania, ako aj v odvolaniach proti uzneseniam okresného súdu, ako aj v sťažnostiach argumentovala, že v dôsledku právoplatného skončenia exekúcie stratila v konaniach o poddlžníckej žalobe aktívnu legitimáciu (ktorá jej prináležala ako oprávnenej v exekučnom konaní), ako aj postavenie oprávnenej v exekučnom konaní; zanikli účinky príkazu na začatie exekúcie, ako aj exekučného príkazu a povinný opätovne vstúpil do všetkých práv a povinností, ktoré mal voči svojmu dlžníkovi (odporcovi v konaní o poddlžníckej žalobe). V odvolaniach proti uzneseniam krajského súdu sťažovateľka navrhla, aby krajský súd pripustil dovolanie, pretože otázka pripustenia zmeny účastníka konania na strane žalobcu v dôsledku prechodu práv na vyplatenie peňažnej pohľadávky na základe právoplatného uznesenia o skončení exekúcie v prípade, ak návrh na začatie konania, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej pohľadávky, bol podaný oprávneným podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, dosiaľ nebola dovolacím súdom riešená, teda ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Krajský súd v samostatných uzneseniach rozhodol o pripustení dovolania o tejto právnej otázke, sťažovateľka dovolania podala, tieto však boli najvyšším súdom odmietnuté ako neprípustné, keďže o prípustnosti dovolania bolo odvolacím súdom rozhodnuté až v samostatnom uznesení, a nie v potvrdzujúcom uznesení a procesné vady v zmysle § 237 OSP neboli dovolacím súdom zistené.

Ústavný súd vo svojej judikatúre štandardne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavu a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou“. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami krajského súdu a im predchádzajúcim postupom

Pri preskúmaní skutkového stavu, predložených listinných dôkazov a po posúdení právneho stavu dospel ústavný súd k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná, pretože postupom krajského súdu došlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva.

Podstatu predložených sťažností a aj konania pred všeobecnými súdmi tvorí otázka interpretácie ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP v spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku; predovšetkým ide o právne posúdenie, či právoplatné uznesenie o skončení exekúcie je právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, teda či dochádza k obnoveniu aktívnej legitimácie povinného už v skôr začatom konaní o poddlžníckej žalobe (na návrh oprávneného). Sťažovateľka je toho názoru, že z § 108 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného stráca povinný právo na vyplatenie pohľadávky, ktorým od tohto momentu disponuje oprávnený (sťažovateľka). Konštatovanie okresného súdu, ako aj krajského súdu, že doručením exekučného príkazu nedochádza k žiadnemu prevodu alebo prechodu práv na oprávneného, je priamo v rozpore s § 108 Exekučného poriadku. V prípade právoplatného zastavenia exekúcie oprávnený zase stráca právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré opätovne prechádza na povinného. Nepripustením zmeny účastníka konania na strane žalobcu je sťažovateľka stále žalobcom v konaní o poddlžníckej žalobe napriek tomu, že zastavením exekučného konania stratila akékoľvek právo na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného, pričom povinný toto právo získal.

Okresný súd, ako aj krajský súd v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali, že tzv. poddlžnícka žaloba je osobitným typom žaloby, pričom konanie o nej je klasickým sporovým konaním, v ktorom oprávnený vo vlastnom mene uplatňuje právo povinného vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu povinného k jeho dlžníkovi. Všeobecné súdy sa nestotožnili s názorom sťažovateľky (oprávnenej v exekučnom konaní, žalobkyne v konaní o poddlžníckej žalobe), že zastavením exekučného konania žalobca stráca aktívnu legitimáciu na podanie tzv. poddlžníckej žaloby a v celom rozsahu sa obnovuje aktívna legitimácia povinného, pretože prechod aktívnej legitimácie v tomto špecifickom type sporového konania nie je vyslovený v žiadnom ustanovení zákona. Sťažovateľka vytýka krajskému súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s otázkou procesného nástupníctva povinného do konania o poddlžníckej žalobe, najmä nevysvetlil, prečo v dôsledku právoplatného zastavenia exekučného konania nedošlo k prechodu práv a povinností, tak ako to ustanovuje § 92 ods. 2 a 3 OSP.

Ústavný súd konštatoval, že v súlade s § 109 ods. 2 Exekučného poriadku ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, má oprávnený možnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet túto pohľadávku vymáhať, teda využiť tzv. poddlžnícku žalobu. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby získava oprávnený doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky dlžníkovi povinného, pokiaľ k vyplateniu nedošlo, resp. v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr. Oprávnenému tak vzniká procesné oprávnenie na prijatie plnenia od poddlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky. Povinný pritom naďalej zostáva veriteľom tejto pohľadávky, avšak právo ju žalovať prechádza na oprávneného. Z tohto dôvodu nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene veriteľa, teda nevzniká žiadny nový hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a poddlžníkom.

Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe je klasickým sporovým konaním vedeným podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého však pre účastníkov konania vyplývajú určité obmedzenia, keďže nie sú oprávnení v tomto konaní na všetky právne úkony, ktoré účastníkom konania v riadnom sporovom konaní prináležia, napr. oprávnený nemôže uzavrieť s dlžníkom taký zmier, ktorý by bol na úkor povinného, odpustiť zaplatenie pohľadávky či uplatniť úroky z omeškania. Zmyslom kladného rozhodnutia o poddlžníckej žalobe je, že oprávnený získa exekučný titul voči poddlžníkovi, proti ktorému nebol v pôvodnom exekučnom konaní v žiadnom právnom vzťahu. Ak je oprávnený v tomto konaní neúspešný, nemá to za následok zánik dlhu povinného.

Ústavný súd pri výklade ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 OSP v spojení s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku prisvedčuje sťažovateľke, že pokiaľ dôjde k zastaveniu exekučného konania z dôvodu uspokojenia pohľadávky oprávneného iným spôsobom ako splnením pohľadávky, v konaní o tzv. poddlžníckej žalobe stratí oprávnený aktívnu legitimáciu bez ohľadu na to, v akom štádiu sa uvedené konanie nachádza, a obnovuje sa v plnom rozsahu aktívna legitimácia povinného (veriteľa pohľadávky). Právoplatné uznesenie o zastavení exekučného konania tak možno v konaní o poddlžníckej žalobe považovať za právnu skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností z oprávneného (žalobcu) na povinného, tak ako to predpokladá § 92 ods. 2 a 3 OSP.

Nepripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu by v danom prípade malo v podstate právny následok porovnateľný s neuplatnením práva na zaplatenie pohľadávky oprávneným prostredníctvom poddlžníckej žaloby v súlade s § 109 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

Uvedený výklad tak podľa názoru ústavného súdu zohľadňuje i ochranu záujmov povinného, ktorý by v okolnostiach danej veci v dôsledku uplynutia času mohol stratiť oprávnenie úspešne uplatniť svoju pohľadávku proti svojmu dlžníkovi (poddlžníkovi), resp. by sa jeho právo oslabilo. Pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu v konaní o poddlžníckej žalobe by tak mohlo znamenať jedinú právnu cestu k uplatneniu pohľadávky povinného voči poddlžníkovi.

Námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu ústavný súd nepovažoval za právne relevantnú, keďže krajský súd svoje právne úvahy odôvodnil relatívne podrobne, pri výklade a aplikácii relevantnej procesnoprávnej normy však nezohľadnil ústavné požiadavky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka namietala rozpor právneho názoru krajského súdu s rozhodovaním iných senátov tohto odvolacieho súdu, ktorý v totožných veciach návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka konania na strane žalobcu v konaní o poddlžníckej žalobe vyhovel, keď zastavenie exekučného konania považoval za právnu skutočnosť, s ktorou sa uvedený právny následok spája. Ústavný súd sa oboznámil s rozhodovacou činnosťou krajského súdu v obdobných veciach, pričom zistil, že tieto sa zásadným spôsobom odchyľujú. Súčasne ústavný súd zistil, že sťažovateľka na tieto odlišné rozhodnutia nepoukázala v odvolaniach proti uzneseniam okresného súdu, ale až v dovolaniach podaných na najvyššom súde, a to zrejme z dôvodu ich vydania v krátkom čase pred prijatím namietaných uznesení krajského súdu (menej ako 1 mesiac). Krajský súd teda objektívne nemohol reagovať na opačné rozhodnutia iných senátov krajského súdu, a preto absenciu tejto časti argumentácie v odôvodnení jeho rozhodnutí ústavný súd nemohol posúdiť ako nedostatočnú.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvoril, že krajský súd z dôvodu prísne formálnej interpretácie aplikovaných ustanovení príslušných právnych predpisov, opomenul vziať do úvahy všetky súvislosti, ako aj dôsledky svojho rozhodnutia, čím zasiahol do označeného základného práva sťažovateľky.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uzneseniami najvyššieho súdu a im predchádzajúcim postupom

Sťažnosti sťažovateľky smerujú aj proti postupu a uzneseniam najvyššieho súdu, ktorými boli dovolania sťažovateľky proti uzneseniam krajského súdu odmietnuté ako procesne neprípustné pre nesplnenie podmienok ustanovených v § 239 ods. 1 a 2 OSP a za súčasného konštatovania, že uznesenia krajského súdu nie sú postihnuté žiadnou z vád zmätočnosti uvedených v § 237 ods. 1 OSP. Najvyšší súd sa podľa sťažovateľky nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v dovolaniach, keďže dospel k nesprávnemu záveru, že odôvodnenie uznesení krajského súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP napriek tomu, že krajský súd sa podľa sťažovateľky v predmetných uzneseniach nevysporiadal s rozsiahlou argumentáciou sťažovateľky uvedenou v odvolaniach a svoje rozhodnutia nedostatočne právne odôvodnil. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď uznesenia okresného súdu, ktorými boli návrhy sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka konania o poddlžníckej žalobe (podanej sťažovateľkou proti dlžníkom povinného) na strane žalobcu zamietnuté, potvrdil.

Dovolanie bolo podané na základe samostatného uznesenia krajského súdu, ktorým pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Najvyšší súd však pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa sťažovateľky aplikoval príliš formalistický a reštriktívny výklad § 239 ods. 1 a 2 OSP, keď uviedol, že prípustnosť dovolania nie je možné vyvodiť z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keďže tento výrok nebol súčasťou potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd napadnutými uzneseniami dovolania sťažovateľky odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa venoval materiálnej správnosti skutkových alebo právnych záverov napadnutých uznesení krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu v konaní o poddlžníckej žalobe.

Otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd dodal, že právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého samotné nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci alebo nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia nepredstavujú samy osebe odňatie možnosti konať pred súdom [podľa § 237 písm. f) OSP] ani iný dôvod prípustnosti dovolania, navyše, ak odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku ako celok zodpovedá parametrom zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 OSP), spĺňa podmienky ústavne konformného výkladu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vymedzujúcich podmienky prípustnosti dovolania.

Ústavný súd poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 42/98, v ktorom najvyšší zaujal stanovisko: „Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní 12. novembra 1997 nevyslovil, že proti nemu pripúšťa dovolanie. Výrok o prípustnosti dovolania proti svojmu rozsudku pojal až do výroku dopĺňacieho rozsudku. Predpokladom doplnenia rozsudku (na návrh alebo bez návrhu) je, že súd v rozsudku nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 166 ods. 1 O. s. p.). Výpočet dôvodov doplnenia rozsudku je taxatívny, doplnenie rozsudku nie je možné z iných, v tomto ustanovení neuvedených dôvodov. Doplnenie rozsudku výrokom o prípustnosti dovolania nie je doplnením rozhodnutia o časti predmetu konania. Ten je vymedzený skutkovým stavom opísaným v žalobe a žalobným návrhom. Napadnutým rozsudkom odvolací súd rozhodol o celom predmete konania, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Z uvedeného dovolací súd vyvodzuje, že dopĺňacím rozsudkom nie je možné vysloviť prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O. s. p.“

Totožné právne závery vo veci posudzovania prípustnosti dovolania za obdobných okolností vyslovil aj prof. Bulín, keď uviedol: «Téměř obecně se soudí, že v § 239 odst. 1 písm. a) jde o „legislativní opomenutí“, neboť každé rozhodnutí soudu, má-li být závazné, musí být vyjádřeno ve výroku. Z toho se dále vyvozuje, že vysloví-li odvolací soud přípustnost dovolání, musí tak učinit vždy ve výroku svého rozhodnutí, což platí nejen o rozsudku, ale i o usnesení, i když to – na rozdíl od § 238 – v § 239 výslovně uvedeno není. ... Přípustnost dovolání musí vyslovit odvolací soud ve výroku toho rozhodnutí, o jehož napadatelnost jde. Jde-li o částečný rozsudek odvolacího soudu nebo o jeho mezitímní rozsudek (§ 152 odst. 2), musí být přípustnost dovolání proti takovému rozsudku vyslovena již ve výroku tohoto rozsudku a ne až ve výroku konečného rozsudku. Odvolací soud nemůže totiž dodatečně připustit dovolání proti rozsudkům dříve vydaným (částečným nebo mezitímním). Rovněž nemůže vyslovit přípustnost dovolání tzv. doplňujícím rozsudkem nebo doplňujícím usnesením.» (Bulín, H.: Přípustnost dovolání založená výrokem odvolacího soudu, Právní praxe č. 8/1995, s. 482 a nasl.)

Poukazujúc na citované právne názory, s ktorými sa ústavný súd stotožňuje, nemožno preto napadnuté uznesenia najvyššieho súdu považovať za arbitrárne a nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol viesť k odopretiu prístupu k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Ústavný súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že najvyšší súd sa ústavne udržateľným spôsobom vysporiadal s dôvodmi prípustnosti dovolania v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V rozsahu potrebnom na posúdenie prípustnosti dovolania a bez toho, aby posudzoval správnosť skutkových alebo právnych záverov, ku ktorým dospel krajský súd, najvyšší súd v napadnutých uzneseniach podľa názoru ústavného súdu dostatočne reagoval na tvrdenia sťažovateľky o prípustnosti dovolania a tiež jej námietkam týkajúcim sa posúdenia naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, že:

Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Krajského súdu v Prešove porušené bolo.

Uznesenia Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania.

Sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel.

Zdroj: Ústavný súd SR

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1303
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Medzera v aplikácii Viedenského dohovoru, určenie rozhodného práva

Vznik smluvního vztahu z kupní smlouvy uzavřené mezi prodávajícím se sídlem ve Slovenské republice a kupujícím se sídlem v České ...

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Súdne poplatky v pracovnoprávnych sporoch by sa mohli zrušiťhttp://www.teraz.sk/slovensko/sudne-poplatky-v-pracovnopravnych-spor/419278-clanok.html

Návrh vychádza z potreby všeobecne umožniť zamestnancom, aby sa mohli vo väčšej miere ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: