Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Okamih vstupu vedľajšieho účastníka do konania pri námietke neprípustnosti jeho účastníctva

najpravo.sk • 24.1. 2013, 12:28

V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie oznámením vstupu do konania

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 47/2012)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 6. apríla 2011, č.k. 51 C 75/2010-83 nepripustil vstup spoločnosti A.A., IČO: X.X., zastúpenej Mgr. P., advokátom v B., , do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 93 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. Uviedol, že spoločnosť A. doručila súdu podanie, v ktorom oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, z dôvodu, že má právny záujem na výsledku predmetného súdneho konania. Spoločnosť A. tento právny záujem vyvodzovala z jej postavenia ako veriteľa odporcu, ktorého jediný majetok predstavujú pozemky, ku ktorým žiada navrhovateľ určiť spoluvlastnícke právo v podiele uvedenom v návrhu na začatie konania a osobitne z postavenia oprávneného v exekučných konaniach sp.zn. EX 6882/09, EX 6592/08, EX 5996/07, EX 6771/08, EX 6758/08, EX 6791/08, EX 6794/08, EX 6790/08 a EX 6757/08, v ktorých je zabezpečovaný nútený výkon právoplatných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II, ktorými bol deklarovaný právny nárok spoločnosti A. na úhradu dlžných súm, ktoré neboli zo strany odporcu ako dlžníka vo vzťahu k odporcovi uspokojené. Spoločnosť A. tiež uviedla, že určenie spoluvlastníckeho práva navrhovateľa môže mať vplyv na práva a povinnosti spoločnosti ako oprávneného v uvedených exekučných konaniach, a to najmä na práva vyplývajúce z exekučných záložných práv zriadených na predmetných pozemkoch. Obaja účastníci konania so vstupom spoločnosti A. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nesúhlasili. Z podania spoločnosti A. mal súd za to, že právny záujem predmetnej spoločnosti na víťazstve odporcu, na stranu ktorého navrhuje svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka, neexistuje. Argument spoločnosti A. týkajúci sa skutočnosti, že spoločnosť je veriteľom odporcu, nijakým spôsobom nezakladala a ani nepreukazuje jej právny záujem na výsledku predmetného súdneho konania. Z podania spoločnosti A. podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva hájenie len svojho osobného, najmä majetkového záujmu a v žiadnom prípade hájenie záujmov odporcu. V predmetnom podaní spoločnosť A. argumentuje len skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej spoločnosti, najmä hrozbou zmarenia možnosti vymoženia svojich pohľadávok od odporcu v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Na základe uvedeného súd konštatoval, že spoločnosť A. súdu nijakým spôsobom nepreukázala, v čom by spočívala jej „pomoc" odporcovi v tomto súdnom konaní, nakoľko v odôvodnení svojho vstupu do konania spoločnosť A. súdu odôvodnila len svoj osobný majetkový záujem na výsledku daného súdneho sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že do súdneho konania nemožno pripustiť ako vedľajšieho účastníka taký subjekt, ktorý by hájil len záujem svoj a nie záujem hlavného účastníka konania, mal súd za preukázané, že niet dôvodu na vstup spoločnosti A. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Konštatoval, že v prípade, ak by spoločnosť A., mala reálnu snahu chrániť záujmy odporcu, bolo by v danom prípade absolútne protichodné a nelogické, aby odporca, ktorého záujmy by mali byť vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania chránené, proti tomuto vstupu namietal a nesúhlasil by s ním, keď by týmto vstupom dosiahol posilnenie ochrany svojich záujmov v predmetnom súdnom konaní.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie A. uznesením z 28. októbra 2011, sp.zn. 14 Co 253/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dikcie ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania je existencia jeho právneho záujmu na výsledku konania. O pripustení vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd len v prípade vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Svoj nesúhlas so vstupom spoločnosti A. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyjadril tak navrhovateľ, ako aj samotný odporca na pojednávaní dňa 23. marca 2011. Odvolací súd súhlasil s tvrdením odvolateľa, že pripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania možno aj proti vôli toho, na koho strane bude vedľajší účastník v konaní vystupovať. Jediným podstatným kritériom je existencia právneho záujmu na výsledku konania. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím vo veci budú dotknuté jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Odvolateľ existenciu svojho právneho záujmu na výsledku konania odôvodňuje svojím postavením veriteľa odporcu. Odvolací súd konštatoval, že len samotná skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom odporcu nepreukazuje existenciu právneho záujmu. Postavenie veriteľa aj v prípade určenia spoluvlastníckeho práva navrhovateľa zostane voči odporcovi, ako dlžníkovi, nezmenené a prípadné rozhodnutie v prospech navrhovateľa nezmení práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z neuhradenej pohľadávky po obsahovej, ani právnej stránke. K zmene dôjde jedine v otázke prípadného sťaženia vymožiteľnosti pohľadávky, čo už predstavuje prekážku faktického charakteru. Z tvrdení spoločnosti A., rovnako ako aj z predloženého listu vlastníctva č. 5387, mal odvolací súd za preukázané, že odvolateľ má postavenie oprávneného v exekučných konaniach vedených proti odporcovi, pričom na sporné pozemky bolo v prospech odvolateľa zriadené exekučné záložné právo. Aj v tomto prípade však prípadným určením spoluvlastníctva navrhovateľa, nemôže dôjsť k zmene právneho postavenia odvolateľa v rámci hmotného práva. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 169 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. To znamená, že aj v prípade určenia spoluvlastníckeho práva navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam, zostane právo odvolateľa zachované, pričom treba akcentovať aj skutočnosť, že vlastnícke právo navrhovateľa by vzniklo až vkladom do katastra nehnuteľnosti (v žiadnom prípade nie spätne). Uvedené zákonné ustanovenie totiž jednoznačne umožňuje vykonať exekúciu v prípade zriadenia záložného exekučného práva aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi priamo zo zákona.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1025

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: