Občianske procesné právo

Ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je osobitný predpis, z ktorého vyplýva spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami v zmysle § 140 ods. 3 CSP.

Zákon v ustanovení § 236 CSP a ani v ustanovení § 102 CSP neukladá povinnosť skutok definovať priamo vo výroku uznesenia o uložení poriadkovej pokuty.

V konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Rozhodnutie o zmene strany sporu podľa ustanovenia § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku je procesným rozhodnutím. Otázku aktívnej vecnej legitimácie súd skúma a vyhodnocuje až v meritórnom rozhodnutí.

Pokiaľ počas konania o neplatnosť dražby zanikne žalovaná strana bez právneho nástupcu, súd voči tejto strane konanie zastaví v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ak súd považoval za skutočnosť známu mu z úradnej činnosti rozsudok vydaný súdom v inom súdnom konaní, bolo jeho procesnou povinnosťou, ak z neho chcel pri svojom rozhodovaní vychádzať, strany sporu o tom informovať a poskytnúť im možnosť vyjadriť sa.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou, či je štát zodpovedný za škodu v prípade, ak náhradný exekútor neobdržal od pôvodného exekútora finančné prostriedky, ktoré následne ani nemohol vyplatiť oprávnenému.

Tým, že upomínací súd vyzval žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní voči žalovanému a žalobca návrh na pokračovanie v konaní podal, platobný rozkaz sa ex lege zrušil a nie je možné spätne ho obnoviť a ani rozhodnúť o odmietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Ústavný súd chápe, že § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže sám osebe zvádzať k záveru, že po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania, avšak dané ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ďalších ustanovení zákona o konkurze (napr. § 166c zákona o konkurze), pričom na systematickú roztrieštenosť citovanej právnej úpravy nemôže doplatiť spotrebiteľ práva. Pokiaľ sa okresný súd uspokojí s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a zastaví exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádza zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odopiera sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo.

Žalobca nemôže ťažiť z vlastného nepoctivého správania a ako predávajúci spoluvlastníckeho podielu, ktorý porušil predkupné právo opomenutých spoluvlastníkov, sa nemôže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorú spôsobil sám svojím protiprávnym konaním.

Ak súd rozhoduje o zmene exekútora, súdny exekútor nie je účastníkom konania s poukazom na § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení do 31. 03. 2017).

Ak má byť v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, priznaný žalobcovi nárok na náhradu trov konania len z prisúdenej sumy, musí to byť výslovne vyjadrené vo výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov.