Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keď vecne správne vyhodnotil otázku neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku a význam zabezpečenej povinnosti.

Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.

(rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. 4. 2010, sp. zn. 8Co/76/2010)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľa: G. C., a.s., K., H. XX, . IČO: XXXXXXXX, . zastúpený advokátom JUDr. R. P., so sídlom K., U. X, . proti odporkyni: M. H., nar. XX.XX.XXXX, . bytom T., M. B. č. XXXX/XX, . o zaplatenie 385, 18 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/237/2009-43 zo dňa 15.1.2010 v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, a o odvolaní odporkyne v časti splatnosti prisúdenej istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa splatnosti prisúdenej istiny s príslušenstvom, v zamietajúcej časti výroku o zmluvných pokutách a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e s tým, že nepriznané zmluvné pokuty určuje za neprijateľné zmluvné podmienky.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 351, 07 eur so 6, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 341, 11 eur od 18.11.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 33, 19 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0, 25% denne zo sumy 341, 11 eur od 18.11.2008 do zaplatenia súd návrh zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 657, § 658 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5, ods. 8, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol čiastočne dôvodne podaný. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 25.3.2008 zmluvu o pôžičke č. 5206015 /ďalej len zmluva/, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 10.000, - Sk (331, 94 eur) a odporkyňa sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o úrok vo výške 10% z mesačne z dlžnej sumy vo výške 17.616, - Sk /584, 75 eur/ v dvanástich mesačných splátkach po 1.468, - Sk /48, 73 eur/ počnúc dňom 17.4.2008. V článku 9 písm. b/ zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ môže uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0, 25% denne z celkovej dlžnej sumy. V článku 14 písm. a/ zmluvy si dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať poplatok vo výške 300, - Sk /9, 96 eur/ za zaslanie listu - výzva na zaplatenie- v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania. Podľa článku 15 zmluvy bol dlžník povinný reagovať na listy veriteľa uvedené v bode 13 zmluvy v lehote uvedenej v liste, v opačnom prípade bol veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z celkovej dlžnej sumy, minimálne však 1000, - Sk. Dňa 30.3.2009 navrhovateľ doručil odporkyni predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 341, 11 eur a oznámil jej, že vzhľadom k porušeniu zmluvných podmienok - povinnosti platiť splátky riadne a včas, došlo v súlade s ustanovením § 53 ods. 8 OZ k splatnosti celej pohľadávky. Súd prvého stupňa mal za nesporne preukázané, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi na základe zmluvy a splátkového kalendára 5 splátok v celkovej sume 7.340, - Sk /243, 65 eur/, jej dlh voči navrhovateľovi predstavoval sumu 10.276, - Sk /341, 11 eur/, pričom splatnosť celého zostatku dlhu nastala podľa § 53 ods. 8 OZ dňa 17.11.2008. V zmysle uvedeného sa odporkyňa dostala do omeškania zaplatením celého zostatku dlhu nasledujúci deň po splatnosti celého dlhu dňa 18.11.2008.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, keď ide o zmluvu, ktorú uzatvoril navrhovateľ ako dodávateľ /predmetom jeho obchodnej činnosti je poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných zdrojov/ a odporkyňa ako spotrebiteľka, keď zmluvné podmienky boli pripravené vopred a odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodne podaný v časti istiny 351, 07 eur, pozostávajúcej zo sumy 341, 11 eur ako nezaplatenej časti dlhu a sumy 9, 96 eur ako dohodnutého poplatku za predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu. Zároveň zaviazal odporkyňu zaplatiť 6, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 341, 11 eur od 18.11.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa hodnotiac, že účastníci konania uzatvorili predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu sa v zmysle § 52 ods. 2 a § 53 ods. 5 OZ zaoberal platnosťou jednotlivých jej dojednaní z hľadiska, či ich obsah alebo účel neobchádza ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, alebo či jednotlivé dojednania neobsahujú «neprijateľné» «podmienky», ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť.

Poukázal na to, že za «neprijateľnú» «podmienku» uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa v zmysle § 53 ods. 4 psím. k/ OZ považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Mal za to, že sankciou spojenou s porušením zmluvných podmienok nepochybne je aj dohodnutie zmluvnej pokuty za oneskorené zaplatenie splátky, pričom pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a ak je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o «neprijateľnú» «podmienku», ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná.

V danej právnej veci súd prvého stupňa poukázal na to, že neplatením splátok vznikla odporkyni podľa čl. 9 písm. b/ zmluvy povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0, 25% denne z celkovej dlžnej sumy, čo za rok predstavuje zaplatenie sumy rovnajúcej sa 91, 25% dlžnej sumy. Priznanie takto dohodnutej zmluvnej pokuty ročne skoro prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by podľa súdu viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľa, ako dodávateľa, a vo vzťahu k odporkyni, ako spotrebiteľke, by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá je v zmysle koncepcií spotrebiteľských zmlúv neprípustná, t.j. absolútne neplatná. Ako «neprijateľnú» «podmienku» predmetnej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ posúdil aj článok 15 zmluvy, ktorý oprávňoval veriteľa účtovať dlžníkovi zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% celkovej dlžnej sumy, minimálne však 33, 19 eur, len za to, že dlžník nereagoval na výzvu veriteľa v lehote uvedenej vo výzve, ktorú zmluvnú pokutu považoval za neúmerne prísnu, bezdôvodnú, teda za neprípustnú. S poukazom na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5 OZ uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0, 25% denne zo sumy 341, 11 eur od 18.11.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 33, 19 eur zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a s poukazom na to, že každý z účastníkov mal vo veci len čiastočný úspech.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti splatnosti prisúdenej istiny s príslušenstvom podala odvolanie odporkyňa. Namietala, že nemá peniaze, nemôže splniť v rozsudku uloženú povinnosť v súdom určenej lehote. Uviedla, že poberá dávky v hmotnej núdzi, hľadá si prácu, akonáhle sa zamestná, môže to začať splácať.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti nepriznania zmluvnej pokuty a trov účastníkov konania podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že v danom prípade vzhľadom na procesný úspech navrhovateľa /priznanej istiny 351, 07 eur s prísl./ mal súd prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP a priznať mu plnú náhradu trov konania, v ktorom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V časti nepriznanej zmluvnej pokuty vo výške 0, 25% súd rozhodoval na základe svojej úvahy, pričom mal možnosť vo veci aplikovať ustanovenie § 545a OZ, teda moderovať výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, keď túto ako «neprijateľnú» «podmienku» zmluvy navrhovateľovi nepriznal, pričom v odôvodnení rozsudku tento postup neodôvodnil, preto v tejto časti považoval rozsudok za nepreskúmateľný. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých časti ich vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporkyňa sa vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa. Uviedla, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal vypočítané úroky, zistil, že zmluvná pokuta ročne prevyšuje právo, ktoré zabezpečuje a vyhovenie návrhu v napadnutej časti zmluvnej pokuty, by viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / § 10 ods.1 OSP/ prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je ho potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 prvá veta OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "«neprijateľná» «podmienka»").

Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ za «neprijateľné» «podmienky» uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 OZ «neprijateľné» «podmienky» upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 219 ods.2 OZ. Odvolací súd naviac v súlade s novelizovaným ustanovením § 153 ods.4 OSP /účinným od 1.3.2010/ doplnil výrok napadnutého rozsudku tak, že určil nepriznané zmluvné pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na podmienky za akých bola uzatvorená, s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Z tohto pohľadu sa potom súd prvého stupňa vecne správne zaoberal otázkou ochrany odporkyne ako spotrebiteľa, keď skúmal obsah ustanovení predmetnej zmluvy z hľadiska toho, či obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda či predmetná zmluva obsahuje «neprijateľné» «podmienky», ktoré sú v zmysle § 53 ods.5 OZ absolútne neplatné, keď neboli «neprijateľné» «podmienky» individuálne dojednané, keď odporkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, keď vecne správne vyhodnotil otázku neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku a význam zabezpečenej povinnosti. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za «neprijateľnú» «podmienku», ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov účastníkov konania, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a poukazuje na tieto ako na svoje vlastné.

Odvolací súd nevyhovel odvolaniu odporkyne, pokiaľ išlo o odvolací dôvod týkajúci sa splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že nie je v jej celkových možnostiach zaplatiť priznanú istinu s prísl. v súdom určenej lehote, keď v tomto smere bolo na nej dôkazné bremeno, ktoré neuniesla.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.2 OSP pre čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní.