Bez zovšeobecnenej právnej vety.

(rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. 9. 2010, sp. zn. 9Co/312/2010)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci, okrem iného, zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni uhradenia zmluvnej pokuty v zmysle bodu 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy A2556967 po tom, čo túto dojednanú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú. Pri rozhodovaní o tejto časti návrhu navrhovateľa vychádzal z ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení medzi účastníkmi znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate akéhokoľvek porušenia povinnosti odporkyňou, či už podľa Zmluvy o pripojení, jej Dodatku, prípadne všeobecných podmienok navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti.

Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a prihliadajúc na pomer úspechu a neúspechu účastníkov konaní, priznal navrhovateľke právo na náhradu trov v rozsahu 48, 34 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo 37, 26 eur.

Proti tomuto rozsudku čo do zamietavajúcej časti, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť, priznať jej uplatnenú zmluvnú pokutu, dôvodiac tým, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty a jej podmienok nemožno hovoriť o neprijateľných zmluvných podmienkach. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, pričom za takú je potrebné považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu neumožňuje, prípadne zhoršuje jeho postavenie pri domáhaní sa od poskytovateľa služieb riadneho plnenia, či prípadnej nápravy už prijatého plnenia, vrátane možnosti uplatniť si svoje nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, omeškania alebo možnosti odstúpiť od zmluvy. Skutočnosť, že si záujemca požiada o službu a chce zakúpiť aj mobilný telefón za akciovú cenu, je len na vôli konkrétneho záujemcu. Pri porovnaní práv a predovšetkým výhod, ktoré navrhovateľka Dodatkom odporcovi poskytla, nemožno hovoriť o neprijateľných zmluvných podmienkach. Najvýraznejšia výhoda, poskytnutá odporkyni na základe Dodatku, spočíva v poskytnutí zľavy z predanej ceny mobilného telefónu, ide však iba o jednu z viacerých poskytnutých výhod na obdobie 24 mesiacov. Ostatné výhody sú špecifikované, okrem iného, aj v prílohe č. 1 k Dodatku k Zmluve - Bonusy ponuky Jesenná akvizičná ponuka zo dňa 31.8.2006, naproti tomu jedinou povinnosťou odporkyne bolo riadne a včas platiť za poskytované služby.

Opatrovník odporkyne vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu v Čadci, podľa ktorého zmluvná pokuta je ustanovením zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v tejto časti neplatná. Navrhovateľka vo svojej zmluve nediferencuje výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom, čo znamená, že vôbec nezohľadňuje hodnotu a ani mieru závažnosti porušenia zmluvných povinností. Takto jednostranne stanovená výška zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o pripojení, vrátane Dodatku k tejto Zmluve, ako aj všeobecných podmienok, je «neprijateľnou» «podmienkou», ktorá v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je neplatnou.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania ( § 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na súde, okrem iného, domáhala voči odporkyni uhradenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000, - Sk podľa článku 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení, keď poukazovala na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne tým, že neuhradila cenu za poskytnuté služby za obdobie od 7.5.2007 do 6.7.2007, na základe čoho potom následne došlo i k odstúpeniu od zmluvy zo strany navrhovateľky a tým i nedodržaniu podmienky trvania vzťahu po dobu 24 mesiacov.

Vychádzajúc z týchto skutočností, prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a priznal jej pohľadávku pozostávajúcu z ceny služieb za obdobie 7.5.2007 až 6.7.2007, skúmal, či odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľke i dojednanú zmluvnú pokutu, najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol a v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. určil predmetnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( § 219 ods. 2 O.s.p.). Tak, ako to správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, otázku značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy (to v podstate konštatuje i navrhovateľka vo svojom odvolaní). Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré odporkyňa v akcii Jesenná akvizičná ponuka zo dňa 31.8.2006 získala, dojednanie zmluvnej pokuty v bode 2.5 Dodatku vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje navrhovateľke vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Toto ustanovenie je neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý podľa dojednaných zmluvných podmienok má trvať 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 10.000, - Sk pritom nerozlišuje, či k porušeniu tejto podmienky dôjde už bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením (v tomto prípade vzťah medzi účastníkmi trval cca 12 mesiacov) a už tu možno hovoriť o značnej nerovnováhe vo vzťahu k spotrebiteľovi, preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutých častiach tak, ako je vyššie uvedené, ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporkyni náhradu trov konania, i keď mala v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnila.

Vyhlásenie o súlade zmluvy s dobrými mravmi

Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie.

(rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. 8. 2008, sp. zn. 16Co/152/2008)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim zo dňa 23.05.2007 podľa § 588 a nasledovných Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci B., zapísané na liste vlastníctva číslo 299 ako parcely CKN číslo 446/4 záhrada o výmere 2292 m2, číslo 446/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2, číslo 446/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, číslo 446/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, číslo 446/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, číslo 446/9 záhrady o výmere 33 m2, dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo 446/6, za kúpnu cenu 350.000, - Sk, je neplatná. Zároveň súd učil, že pre podanie žiadosti odporcu 1/ o trvalý zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zo dňa 15.05.2007 Správe katastra L. neboli v čase jej podania splnené podmienky. Odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade trovy prvostupňového konania v súvislosti so zaplatením súdnych poplatkov 7.000, - Sk a trovy právneho zastúpenia 9.375, - Sk na účet ich advokátky M.. V. H. v súdom určenej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pre podanie žiadosti o trvalý zápis vlastníckeho práva odporcu 1/ zo dňa 15. 05. 2007 podľa názoru okresného súdu neboli splnené podmienky, pretože dlžníci ( navrhovatelia 1/ a 2/) sa nedostali do omeškania s platením dohodnutých splátok a poplatku. Zaplatili 20.000, - Sk za správu a vedenie úveru, platili pravidelne mesačne splátky vo výške 3.000, - Sk a ojedinele meškali s platbou o jeden, dva dni. Naviac z ich účtu bola suma (splátka) odpísaná vždy najneskôr do 15.dňa toho ktorého mesiaca. Odporca 1/ prijímal splátky úveru aj po 22. septembri 2006, a bolo teda v rozpore s dobrými mravmi, keď odporca 1/ požiadal o zápis trvalého vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa názoru okresného súdu odporca postupoval vo veci veľmi prísne. Pokiaľ hodnotil omeškanie splátok pripísaním na jeho účet s opozdením dvoch - troch dní, bol jeho postup v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Naviac podľa názoru okresného súdu úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahovala «neprijateľné» «podmienky». Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. je čiastočne neplatná v časti týkajúcej sa omeškania dlžníka v bode 10.1 vety druhej. Podporne súd aplikoval na tento prípad aj Smernicu Rady Európy č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre podanie žiadosti o trvalý zápis vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/, mal za to že je absolútne neplatná aj kúpna zmluva, ktorou odporca 1/, previedol predmetné nehnuteľnosti na odporcu 2/ ( § 39 Občianskeho zákonníka), keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja odporcovia. Odvolania v zmysle ust. § 204 ods. 1 O. s. p. podali v zákonnej 15 - dňovej lehote. Namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Uviedli, že úverová zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ ako veriteľom a navrhovateľmi 1/, 2/ je uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že všetky vzťahy súvisiace s úverovou zmluvou sa riadia výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Okresnému súdu vytýkali posudzovanie plnenie dlhu a omeškania dlžníkov podľa ustanovení § 567 ods. 2 a § 517 ods. 1 OZ. Namietali aj právny názor okresného súdu, že konanie odporcu v 1/ rade bolo v rozpore s § 3 OZ. Keď už, tak súd mal aplikovať ust. § 264 a § 265 Obchodného zákonníka, avšak mali za to, že konanie odporcu nemožno subsumovať ani pod tieto ustanovenia. Pokiaľ súd mal za to, že úverová zmluva je čiastočne neplatná v časti týkajúcej sa omeškania dlžníka v bode 10.1 vety druhej, zasiahol do zásady zmluvnej voľnosti, nedostatočne toto právne stanovisko odôvodnil. Iba odkaz na Smernicu Rady Európy určite nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozsudku. Ustanovenie zmluvy o úvere oprávňuje veriteľa vyhlásiť v prípade omeškania dlžníka s ktoroukoľvek splátkou úveru dlh za jednorazovo splatný, čo je štandarntnou súčasťou úverovej zmluvy ktorejkoľvek komerčnej banky. Odporca v 1/ rade poukázal aj na tú skutočnosť, že v rozpore s princípom právnej istoty Okresný súd v Lučenci v dvoch konaniach s identickým obsahom súdneho spisu posúdil dôkazy úplne protichodne. Pokiaľ súd v tomto konaní zaujal názor, že navrhovatelia platili pravidelne mesačne splátky vo výške 3.000, -Sk, ojedinele meškali s platbou o 1, 2 dni a naviac z ich účtu bola suma odpísaná vždy najneskôr do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, v rámci exekučného konania súd zaujal iný právny názor. Tvrdenia povinných v návrhu na zastavenie exekúcie o tom, že úver splácali riadne a včas nepokladal za preukázané, nakoľko aj nimi predložených výpisov z účtu je zrejmé, že k úhrade vyššie uvedeného poplatku za znovuposúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky nedošlo ani v decembri v roku 2006, z čoho možno vyvodiť, že povinnosť tento poplatok uhrádzať povinní zanedbali aj v roku 2005 tak, ako to tvrdil oprávnený. Odporcovia poukázali aj na to, že za včasnosť úhrady jednotlivých splátok do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca sú zodpovední povinní. Navrhovatelia si svoju povinnosť platiť splátky úveru riadne a včas neplnili. Vzhľadom na znenie úverovej zmluvy odporca v 1/ rade bol oprávnený vyhlásiť úver za splatný a využiť zabezpečovacie prostriedky k zmluve o úvere, vrátane realizácie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a následnému predaju nehnuteľnosti. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka 1/ vo vyššom veku by stratila vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, takže odporca v 1/ rade postupoval veľmi prísne, pokiaľ hodnotil omeškanie splátok pripísaním na jeho účet s opozdením dvoch, troch dní, odporca v 1/ rade uviedol, že navrhovateľka v 1/ rade bola k predmetnej nehnuteľnosti len oprávnenou z vecného bremena a o žiadne vlastnícke právo k nehnuteľnosti postupom odporcu v 1/ rade nemohla prísť. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Namietali, že pokiaľ okresný súd v exekučnom konaní , v rozpore s rozhodovaním súdu v tomto konaní dospel k záveru, že žalobcovia si úver riadne neplatili, uznesenie okresného súdu z ich strany bolo napadnuté odvolaním, takže nie je právoplatné. Navrhovatelia v súlade s úverovou zmluvou úver splácali formou zriadenia povolenia na inkaso v prospech odporcu 1/ vždy k 15-temu dňu toho - ktorého mesiaca, pričom mali na účte vždy dostatok finančných prostriedkov. Navyše podmienky dohodnuté v úverovej zmluve zo strany veriteľa považujú za úžernícke. K odvolaniu pripojili aj odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č.k.. 22Er/737/2006-97 zo dňa 15. 02. 2008.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. prejednal na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania a rozsudok okresného súdu i keď z iných právnych dôvodov, ako vecne správny podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

Právna teória, ale aj Občiansky zákonník, rozlišuje medzi zmluvami, ktoré sú absolútne alebo relatívne neplatné. Rozdiel medzi nimi je ten, že na absolútne neplatný právny úkon musí súd prihliadať ex offo aj bez námietky účastníkov konania. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( ex lege) , a pôsobí od začiatku ( ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú.

V súdenej veci, pokiaľ mal súd posúdiť, či je kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim zo dňa 23. 05. 2007 neplatná, a či pre podanie žiadosti odporcu 1/ o trvalý zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v čase jej podania Správe katastra L. boli splnené podmienky, mal z úradnej moci skúmať, či úverová zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľmi 1/, 2/ zo dňa 27. 10.2004, ktorá obsahovala aj dojednania o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je platnou zmluvou, z ktorej nastali právne účinky. Krajský súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že predmetná úverová zmluva (č. XXXXXXXXXX) je čiastočne neplatná v časti týkajúcej sa omeškania dlžníka v bode 10.1 vety druhá. Okresný súd ju považoval za neplatnú, pretože podľa jeho názoru navrhovatelia 1/, 2/ s mesačnými splátkami meškali ojedinele 1, 2 dni, a teda bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak odporca 1/ žiadal o zápis trvalého vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľa v 2/ rade. Zebezpečovacie inštitúty dojednané v úverovej zmluve sledujú práve ten cieľ, že pokiaľ nedôjde k prednostnému plneniu dohodnutého v úverovej zmluve, môže veriteľ svoju pohľadávku realizovať aj iným spôsobom. Postup veriteľa, na základe ktorého by podal žiadosť o trvalý zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, by v tomto prípade bol zákonný. Okresný súd však v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj na tú skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve boli dohodnuté «neprijateľné» «podmienky» a podporne pre tento prípad aplikoval aj Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré robia tieto spotrebiteľské zmluvy neplatnými. Aj odvolací súd je toho názoru, že úverová zmluva zo dňa 27. 10. 2004 č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi 1/, 2/ obsahuje takéto «neprijateľné» «podmienky», a preto je absolútne neplatná. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku okresným súdom síce stručné, avšak podľa názoru krajského súdu dostatočné a výstižné, a teda aj určité. Odvolací súd však posudzoval predmetnú úverovú zmluvu, resp. jej platnosť či neplatnosť zo širšieho hľadiska. Predovšetkým treba povedať, že krajský súd môže preskúmavať rozsudok okresného súdu len v tom rozsahu, v akom bolo podané voči nemu odvolanie. To však neplatí, ak zistí, že posudzovaný právny úkon je absolútne neplatný.

V odvolaní sa namietalo, že zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, pretože z tohto dokazovania vyplynulo, že navrhovatelia si skutočne neplnili riadne a včas povinnosti platiť si svoje splátky.

Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že úverová zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi, by mala byť zmluvou podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru krajského súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že bola uzavretá podľa § 497a nasledovné Obchodného zákonníka. Svojou podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajné ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia sa za spotrebiteľské zmluvy považujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Tieto charakteristické znaky spĺňa aj posudzovaná zmluva.

Zámer osnovateľa zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je očividný, a ako vyplýva z celého textu, je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace spotrebiteľa. Naopak, takáto kvalifikácia má veriteľovi umožniť koncipovať zmluvu s celým radom ustanovení a sankcií porušujúcich hrubým spôsobom rovnováhu zmluvných strán a zakomponovať do zmluvy početné, zjavne neprimerané podmienky, všetko v neprospech spotrebiteľa. Keď už nič iné, pokiaľ by sa uvedená úverová zmluva mala spravovať len ustanoveniami Obchodného zákonníka, dlžník sa zbavuje podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka možnosti odstúpiť od zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ako to ustanovuje § 49 Občianskeho zákonníka. Hoci úverová zmluva je uzavretá minimálne v trvaní 5 rokov, z konkrétnych podmienok ( možnosti odstúpenia, predčasná splatnosť nesplnením primeraných podmienok, neprimerané sankcie, a pod.), vyplýva že sa vlastne ani nepočíta so splatením úveru v stanovených splátkach a v určenom časovom limite dlžníkom, ale ide fakticky o to, aby došlo čo najskôr k naplneniu hlavného sociálno - ekonomického cieľa a účelu úverovej zmluvy v spojitosti so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. aby sa odporca 1/ zmocnil, čo možno najskôr a s neúmerne veľkým majetkovým prospechom týchto nehnuteľností.

Podľa ust. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách boli zakomponované do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý zákon nadobudol účinnosť od 01. 04. 2004, a teda už platil i v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi. Tieto ustanovenia boli odrazom Smernice Rady Európskych spoločenstiev z 5. apríla 1993 č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predovšetkým sa v tejto súvislosti žiada poukázať na príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre spotrebiteľské zmluvy vyžaduje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 53 a § 54 a tými, ktoré sú dohodnuté v posudzovanej úverovej zmluve, osobitne v článku 4 (účel úveru), v článku 5 ( splatenie úveru, úrokov a odplaty), v článku 7 (blankozmenka), v článku 9 (odstúpenie od zmluvy, odstupné) a v článku 10 ( omeškanie dlžníka). Tak v ust. § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy sa výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že tieto «neprijateľné» «podmienky» sú sankcionované neplatnosťou. Takýchto neprijateľných podmienok je v predmetnej úverovej zmluve celá rada. Napr. v článku 4 zmluvy sa neprimerane obmedzuje účel poskytnutého úveru, keď dlžník sa zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností, ktoré boli potom predmetom zabezpečenia záväzku dlžníka. Pokiaľ ide o splatenie úveru dlžník sa zaviazal splatiť prvú splátku v deň poskytnutia úveru a spolu s prvou splátkou bol povinný zaplatiť aj poplatok za dojednanie úveru ( prípravu úverovej dokumentácie) vo výške 20.000, -Sk, ktorá suma je neúmerne vysoká. Dlžník, bol síce oprávnený uhradiť veriteľovi jednotlivé splátky, prípadne celý úver aj s príslušenstvom aj pred termínom splatnosti úveru, jeho predčasné splatenie však nemá vplyv na výšku dohodnutých úrokov a odplaty, t.j. dlžník musí uhradiť okrem celej odplaty aj úroky v celej výške (pokiaľ sa nedohodne dlžník s veriteľom písomne inak, veriteľ však nie je povinný sa s dlžníkom dohodnúť).

Neobyčajne hrubým spôsobom je narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch ( článok 6), kde je nielen hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov (zabezpečenie prevodom práva, blankozmenka, záložné právo, zmluvná pokuta), ale ich koncipovanie je výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Úplne na pospas je dlžník daný veriteľovi vo svetle ustanovení zmluvy v článku 8, 9 a 10. Tak sa dlžníkovi v bode 8.2 ukladá povinnosť každoročne poskytnúť podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii s tým, že toto znovuposúdenie schopnosti splácať úver si musí dlžník zaplatiť vo výške mesačnej splátky ( 3.000, -Sk). Formulácia, že v prípade, ak podľa veriteľovho posúdenia bude schopnosť dlžníka splácať záväzky nedostatočná, má veriteľ právo vyhlásiť úver za okamžite splatný, svedčí o tom, že je úplne na subjektívnej ľubovôli veriteľa, kedy tak učiní, bez stanovenia akýchkoľvek objektívnych kritérií. Tu sa žiada podotknúť, že odporca 1/ urgoval podaním zo dňa 22. 06. 2006 navrhovateľov 1/. 2/ so splatením jednotlivých splátok, avšak zároveň konštatoval, že jednotlivé splátky boli na účet spoločnosti poukazované s omeškaním, v dôsledku čoho vyhlásil nesplatenú časť úveru, úrokov a odplaty v zmysle článku 10.1 zmluvy za splatnú. Vyzval navrhovateľov k zaplateniu doposiaľ nesplatenej časti úveru, odplaty a úrokov do 7 dní od doručenia tohto listu. V tejto urgencii sa ako dôvod vyhlásenia časti úveru, úrokov a odplaty za splatnú neuvádza tá skutočnosť, že navrhovatelia nepredložili odporcovi v 1/ rade aktuálne podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii, a tento dôvod uviedol odporca 1/ až v priebehu tohto súdneho konania.

Ustanovenie obdobnej povahy sa nachádza aj v článku 9 o odstúpení zmluvy. Napríklad naplnenie podmienky, že ak bude mať veriteľ pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti údajov poskytnutých mu dlžníkom, alebo, že ak dôjde k zmene ekonomickej alebo osobnej situácie dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy , závisí úplne od ľubovoľného posúdenia veriteľa a dáva mu právo od zmluvy odstúpiť so všetkými ďalekosiahlymi, pre dlžníka nepriaznivými dôsledkami.

Veľká časť ustanovení v posudzovanej úverovej zmluve je v rozpore s pravidlami dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predmetná úverová zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. Z týchto dôvodov je úplne irelevantné vyhlásenie v článku 11 zmluvy o primeranosti a súlade podstatných prvkov zmluvy zo zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi. V prípade posudzovanej zmluvy je to na základe použitia objektívnych kritérií úplne naopak. Všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým, aby bol občan drastickým spôsobom zbavený možnosti užívať nehnuteľnosti, a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. To je exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánného správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch, a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Aj keby sa pripustilo, že treba predmetnú zmluvu posudzovať podľa Obchodného zákonníka, i v takom prípade by bola zmluva z tých istých dôvodov vadná pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265.

Predmetná úverová zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná. Napríklad odstúpenie od zmluvy dlžníkom do poskytnutia samotného úveru sa sankcionuje 50.000, -Sk zmluvnou pokutou, čo je polovica výšky úveru, poplatok za dojednanie úveru (prípravu úverovej dokumentácie) je dohodnutý vo výške 20.000, -Sk a v článku 1.2 zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu za správu zmluvy vo výške 30.000, -Sk a pokiaľ ide o výšku úroku z úveru, táto tvorí celkovo sumu 50.000, -Sk ( a teda tiež polovicu dohodnutého úveru). Uvedené platby sú absolútne neprimerané výške poskytnutého úveru a nezodpovedajú cieľu zabezpečenia, ibaže jeho cieľom bolo získať nehnuteľnosti od dlžníkov.

Krajský súd dospel k právnemu záveru, že úverová zmluva dohodnutá medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi 1/, 2/ je absolútne neplatná a pokiaľ je neplatná, tak nemôže byť potom platný akýkoľvek právny úkon, ktorý naväzuje na tento neplatný úkon, a teda nemôže byť platné ani zapísanie odporcu v 1/ rade ako výlučného vlastníka v katastri nehnuteľností ( a neboli splnené podmienky ani na podanie žiadosti o jeho zápis ako výlučného vlastníka) a následne nemôže byť potom platná ani kúpna zmluva, ktorou predmetné nehnuteľnosti odporca 1/ previedol na odporcu 2/. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu krajský súd potvrdil ako vecne správny, i keď z iných právnych dôvodov.

Navrhovatelia mali v prvostupňovom konaní plný úspech, preto okresný súd správne v súlade so zásadou úspechu v konaní uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy prvostupňového konania v súdom určenej lehote. Podľa tohto ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška náhrady trov konania je správne špecifikovaná a konkretizovaná v napadnutom rozsudku a v ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu. O povinnosti odporcov 1/, 2/ zaplatiť náhradu trov prvostupňového konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľov rozhodol okresný súd správne v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovatelia mali plný úspech aj v odvolacom konaní, a preto o náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol taktiež podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. ( v odvolacom konaní v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. ). Trovy odvolacieho konania navrhovateľov pozostávajú z odmeny ich právnej zástupkyne za dva úkony právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu a z účasti na pojednávaní pred odvolacím súdom zníženej o 20% pri spoločnom zastupovaní vo výške 2 x 1.173, -Sk a 2x režijného paušálu po 190, -Sk, spolu vo výške 5.451, -Sk a z cestovného z L. do B. B. a späť vo výške 1.330, -Sk a z náhrady za stratu času vo výške 3 x 297, -Sk, spolu vo výške 2.221, -Sk, a teda z odmeny a hotových výdavkov spolu vo výške 7.672, -Sk, ktorú sumu sú povinní odporcovia 1/, 2/ zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľov 1/, 2/ v súdom určenej lehote. Výška odmeny a hotových výdavkov právnej zástupkyne navrhovateľov bola vyčíslená v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.