Vecné práva

Ak porušil niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a OZ. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 OZ neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. OZ. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je aj vec, ktorú jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva výlučne vlastným pričinením v dobe, kedy bol druhý z manželov vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilým predmetom krádeže, spáchanej druhým manželom.

K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním"; nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej stavbe" je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla. Ak je prístavba k rodinnému domu, ktorý tvorí samostatný majetok manželky, súčasťou veci, nepatrí do zákonného majetkového spoločenstva manželov, aj keď bola urobená za trvania manželstva.

Ťažba dreva na lesnom pozemku jeho vlastníkom (spoluvlastníkom) predstavuje požívanie úžitkov z tohoto pozemku. Záver, že sa plody spoločnej veci po oddelení stávajú vlastníctvom toho zo spoluvlastníkov, ktorý ich oddelil (pozberal, vyťažil), nemá oporu v žiadnom ustanovení občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu, a tak by sa tento spoluvlastník mohol stať jediným vlastníkom plodov len na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. V opačnom prípade zostávajú aj plody spoločnej veci v spoluvlastníctve vlastníkov materskej veci. Ak si jeden zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými oddelené plody prisvojí, prípadne ich spotrebuje, jedná sa o majetkový prospech získaný na ich úkor plnením bez právneho dôvodu.

Účasť na dražbe ako dražiteľa a úspech na nej jedného z manželov za súhlasu druhého, má za následok, že predmet dražby (za podmienok, že budú splnené aj ostatné zákonom upravené podmienky) sa stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Režim nakladania s vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka a riešenie nezhôd ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. V prípade zániku či zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva prichádza v úvahu vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už dohodou alebo súdom, na návrh niektorého z nich.

V sporoch týkajúcich sa nehnuteľnosti sa často stáva, že predmetná nehnuteľnosť je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čim sa žalobcovi komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Nebýva ničím výnimočným, že bezprostredne po podaní žaloby proti osobe, ktorá je v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, dôjde k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa ustanovenia § 44a O. s. p., účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam (teda i vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie.

Rozhodovanie o prenájme (zmene v osobe nájomcu) bytu v domovej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých osôb, pri ktorom nedochádza k zmene účelového určenia bytu, je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže tu nedochádza k žiadnej (a už vôbec nie podstatnej) zmene spoločnej domovej nehnuteľnosti, nemožno na rozhodovanie o prenájme (zmene osoby nájomcu) v nej sa nachádzajúceho bytu aplikovať § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci"). To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov

Právo osobného užívania (teraz nájmu) bytu nemohlo tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Právne normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca môžu byť obmedzené právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné postupovať dôsledne pri vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa zásadou proporcionality. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).

Podnik môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak len za predpokladu, že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však bol podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, patrí podnik do oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27. 9. 2004, sp. zn. 22 Cdo 684/2004). Pre záver, či podnik patrí do výlučného vlastníctva manžela, či do jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov s druhým manželom, je určujúci záver, či slúži k výkonu povolania obidvoch manželov alebo len jedného z nich.

Najvyšší súd SR sa v nasledujúcom rozhodnutí zaoberal otázkou obligatórnosti náhrady za zriadenie vecného bremena, ako aj otázkou spôsobu určenia jej výšky.