Prisvojenie plodov spoločnej veci jedným spoluvlastníkom

Ťažba dreva na lesnom pozemku jeho vlastníkom (spoluvlastníkom) predstavuje požívanie úžitkov z tohoto pozemku. Záver, že sa plody spoločnej veci po oddelení stávajú vlastníctvom toho zo spoluvlastníkov, ktorý ich oddelil (pozberal, vyťažil), nemá oporu v žiadnom ustanovení občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu, a tak by sa tento spoluvlastník mohol stať jediným vlastníkom plodov len na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. V opačnom prípade zostávajú aj plody spoločnej veci v spoluvlastníctve vlastníkov materskej veci. Ak si jeden zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými oddelené plody prisvojí, prípadne ich spotrebuje, jedná sa o majetkový prospech získaný na ich úkor plnením bez právneho dôvodu.

(Rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 509/2003)

Z odôvodnenia:

Podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Občiansky zákonník pojmy „plody" a „úžitky" (používané aj v § 130 ods. 2 OZ) nijako bližšie nešpecifikuje, ani novšia judikatúra k tejto otázke neexistuje a keďže obidva pojmy používal už zákon č. 946/1811 ř. z. (všeobecný občiansky zákonník – ďalej len „OZO"), nie je dôvod odchýliť sa od výkladu príslušných ustanovení tohoto právneho predpisu (§ 330, § 405 OZO). Medzi tzv. plody prirodzené v širšom zmysle, teda výtvory veci, ktoré sa z nej podľa jej určenia získavajú (samozrejme pod podmienkou, že sa ich branie javí ako užívanie plodonosnej veci, nie ako porušovanie jej podstaty), boli zaraďované aj stromy lesa. Za plody v užšom zmysle, t. j. tie, ktoré sú výnosom veci v hospodárskom zmysle, sú určené k tomu, aby pri riadnom používaní materskej veci boli od nej oddeľované a ich ťaženie je v súlade s hospodárskou funkciou veci, potom boli považované okrem iného lesné stromy rúbané podľa hospodárskeho plánu (nie však stromy získané rúbaním „načierno" pri pustošení lesa).

Aj v súčasnosti je samozrejme vlastník lesného pozemku pri hospodárení s ním obmedzený predpismi verejného práva, ale aj tieto predpisy predpokladajú obnovu lesného porastu spojenú s ťažbou dreva, a teda ak vykonáva vlastník ťažbu v súlade s nimi, ide skutočne o požívanie plodov (úžitkov) v zmysle § 123 OZ. Na tom nič nemení fakt, že ťažbou spravidla dochádza k aspoň dočasnému znehodnoteniu lesného pozemku a mnohokrát aj ku zmene jeho funkčnosti, nakoľko je nutné brať do úvahy, že lesný pozemok je spravidla osadzovaný opäť v súlade s lesným hospodárskym plánom s predpokladom budúceho zrúbania. Právny záver odvolacieho súdu, že ťažba dreva, ktorú žalovaný na spornom pozemku v súlade s hospodárskym plánom vykonal, predstavuje požívanie úžitkov z tohoto pozemku, je teda správny.