Prisvojenie plodov spoločnej veci jedným spoluvlastníkom
10.2. 2011, 21:18 | najpravo.skŤažba dreva na lesnom pozemku jeho vlastníkom (spoluvlastníkom) predstavuje požívanie úžitkov z tohoto pozemku. Záver, že sa plody spoločnej veci po oddelení stávajú vlastníctvom toho zo spoluvlastníkov, ktorý ich oddelil (pozberal, vyťažil), nemá oporu v žiadnom ustanovení občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu, a tak by sa tento spoluvlastník mohol stať jediným vlastníkom plodov len na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. V opačnom prípade zostávajú aj plody spoločnej veci v spoluvlastníctve vlastníkov materskej veci. Ak si jeden zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými oddelené plody prisvojí, prípadne ich spotrebuje, jedná sa o majetkový prospech získaný na ich úkor plnením bez právneho dôvodu.
(Rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 509/2003)
Z odôvodnenia:
Podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Občiansky zákonník pojmy „plody" a „úžitky" (používané aj v § 130 ods. 2 OZ) nijako bližšie nešpecifikuje, ani novšia judikatúra k tejto otázke neexistuje a keďže obidva pojmy používal už zákon č. 946/1811 ř. z. (všeobecný občiansky zákonník – ďalej len „OZO"), nie je dôvod odchýliť sa od výkladu príslušných ustanovení tohoto právneho predpisu (§ 330, § 405 OZO). Medzi tzv. plody prirodzené v širšom zmysle, teda výtvory veci, ktoré sa z nej podľa jej určenia získavajú (samozrejme pod podmienkou, že sa ich branie javí ako užívanie plodonosnej veci, nie ako porušovanie jej podstaty), boli zaraďované aj stromy lesa. Za plody v užšom zmysle, t. j. tie, ktoré sú výnosom veci v hospodárskom zmysle, sú určené k tomu, aby pri riadnom používaní materskej veci boli od nej oddeľované a ich ťaženie je v súlade s hospodárskou funkciou veci, potom boli považované okrem iného lesné stromy rúbané podľa hospodárskeho plánu (nie však stromy získané rúbaním „načierno" pri pustošení lesa).
Aj v súčasnosti je samozrejme vlastník lesného pozemku pri hospodárení s ním obmedzený predpismi verejného práva, ale aj tieto predpisy predpokladajú obnovu lesného porastu spojenú s ťažbou dreva, a teda ak vykonáva vlastník ťažbu v súlade s nimi, ide skutočne o požívanie plodov (úžitkov) v zmysle § 123 OZ. Na tom nič nemení fakt, že ťažbou spravidla dochádza k aspoň dočasnému znehodnoteniu lesného pozemku a mnohokrát aj ku zmene jeho funkčnosti, nakoľko je nutné brať do úvahy, že lesný pozemok je spravidla osadzovaný opäť v súlade s lesným hospodárskym plánom s predpokladom budúceho zrúbania. Právny záver odvolacieho súdu, že ťažba dreva, ktorú žalovaný na spornom pozemku v súlade s hospodárskym plánom vykonal, predstavuje požívanie úžitkov z tohoto pozemku, je teda správny.
Z hľadiska vlastníctva plodov (úžitkov) veci je potom významné rozlišovanie plodov oddelených a neoddelených. Plody neoddelené (stojace) neboli považované za veci samostatné, ale za súčasť materskej veci, takže v podstate nedochádzalo k nadobudnutiu vlastníctva, ale len k rozšíreniu pôvodného predmetu vlastníctva. Za vlastníka neoddelených plodov bol vždy pokladaný vlastník materskej veci. Po oddelení sa tieto plody stali samostatnými vecami a až vtedy bolo možné uvažovať o nadobudnutí vlastníctva. Zásadne síce platilo, že aj oddelené plody vlastnícky prináležia vlastníkovi materskej veci, avšak nebolo vylúčené, aby sa ich vlastníkom stal iný subjekt. Nadobudnutie vlastníctva takýmto subjektom však muselo mať právny dôvod: buď priamo v podobe ustanovenia právneho predpisu (napríklad poctivý držiteľ - § 330 OZO) alebo v prípade obligačného oprávnenia (nájomca na základe zmluvy). Pre daný prípad to znamená, že neobstojí názor žalovaného, že okamžikom vyťaženia dreva sa bez ďalšieho stal jeho výlučným vlastníkom. Záver, že sa plody spoločnej veci po oddelení stávajú vlastníctvom toho zo spoluvlastníkov, ktorý ich oddelil (pozberal, vyťažil), nemá oporu v žiadnom ustanovení občianskeho zákonníka ani iného právneho predpisu, a tak by sa tento spoluvlastník mohol stať jediným vlastníkom plodov len na základe dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. V opačnom prípade zostávajú aj plody spoločnej veci v spoluvlastníctve vlastníkov materskej veci. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ si jeden zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými oddelené plody prisvojí, prípadne ich spotrebuje, jedná sa o majetkový prospech získaný na ich úkor plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ) a takéto bezdôvodné obohatenie je povinný im podľa § 451 ods. 1 OZ vydať.
Ak teda súdy obidvoch stupňov vychádzali z toho, že pokiaľ žalovaný vyťažil menej dreva, než zodpovedalo jeho spoluvlastníckemu podielu, prípadne podielu jeho sestry, nemohol sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť, či sa tak stalo s jej súhlasom alebo nie, spočíva ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci napriek tomu, že otázku povahy vyťaženého dreva ako plodov (úžitkov) lesného pozemku vyriešili správne.
