Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb).

Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).  

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 69/2006)

Z odôvodnenia:

Okresný súd v T. rozsudkom z 31. januára 2005, č. k. 7 C 686/02-46 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako podielový spoluvlastník s podielom 8/16 domáhal proti žalovaným ako tretím osobám, ochrany svojho spoluvlastníckeho práva k pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K., zapísaného na LV č. 437. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 6 146 Sk. Vychádzal z právneho názoru, že ide o žalobu predčasnú, zistiac, že medzi spoluvlastníkmi tohto pozemku (tými okrem žalobcu sú Z. M. s podielom 5/16, ďalej O. K., M. F. a V. M. - každý s podielom 1/16) nedošlo k dohode o jeho užívaní, avšak keďže spoluvlastníčky Z. M. a O. K. vyslovili súhlas s užívaním tohto pozemku žalovanou v druhom rade, musia mať možnosť podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ") obrátiť sa na súd.

Krajský súd v T. na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaným v prvom a druhom rade zakázal užívať pozemok parc. č. 1499 s výmerou 80 m2 - zastavaná plocha, zapísaný v LV č. 437, k. ú. K. a uložil im odstrániť z uvedeného pozemku chodník z dlaždíc a pozemok uviesť do pôvodného stavu, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v prvom a druhom rade uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 12 320 Sk. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku uviedol, že v danom prípade bolo treba posúdiť, či prenájom predmetného pozemku žalovanej v druhom rade (nájomná zmluva uzavretá touto žalovanou s podielovými spoluvlastníčkami Z. M. a O. K.), z čoho žalovaní vyvodzujú oprávnenie užívať tento pozemok a vybudovať chodník na ňom, je rozhodovaním spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, alebo či ide o zmenu spoločnej veci podľa § 139 ods. 3 OZ (ako to podľa tejto druhej alternatívy posúdil súd prvého stupňa). S takýmto právnym názorom súdu prvého stupňa sa nestotožnil. Zdôraznil, že rozhodovanie o otázke, či, komu a za akých podmienok sa vec v spoluvlastníctve prenajme, je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, pri ktorom nedochádza k zmene účelového určenia veci; ide preto o rozhodnutie podľa § 139 ods. 2 OZ, pri ktorom sa uplatňuje tzv. majoritný princíp. V riešenom prípade väčšina spoluvlastníkov - žalobca, M. F. a V. M., t.j., spoluvlastníci disponujúci spolu s podielom 10/16 - nesúhlasili s prenájmom pozemku žalovanej v druhom rade, ktorá nemá platný právny titul na užívanie predmetného pozemku a výstavbu chodníka na ňom. Žalobca sa za týchto okolností ako spoluvlastník predmetného pozemku oprávnene domáha negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ ochrany proti žalovaným ako osobám, ktoré mu bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníckeho práva (vybudovaním chodníka a chodením cez pozemok na svoje nehnuteľnosti). Právo na podanie negatórnej žaloby má podľa odvolací súd aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide, uzavrel.

Proti tomuto rozsudku podali dovolanie žalovaní. Žiadali jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Tvrdili, že medzi spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 1499 o výmere 80 m2, zapísanom na LV č. 437, k. ú. K. nedošlo k dohode o užívaní, pričom spoluvlastníci až na žalobcu súhlasili s užívaním tejto parcely na prechod žalovaných a ich návštev. Uviedli, že z § 139 ods. 2 OZ vyplýva, že ak sa o hospodárení so spoločnou vecou nedosiahne dohoda, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Keďže spoluvlastníci predmetnej spoločnej parcely ani nerokovali, hoci v prvom rade sa musia o užívaní spoločnej veci dohodnúť, žaloba, ktorú podal žalobca, bola predčasná; aj spoluvlastníci mali mať možnosť, aby sa pri prehlasovaní pri rozhodovaní o užívaní spoločnej veci mohli obrátiť na súd.

Okrem týchto argumentov v dovolaní uviedli, že žalovaná je vlastníčkou stavby - domu súp. č. 140 nachádzajúceho sa na parcele č. 1500, k. ú. K., ktorú v roku 2001 nadobudla kúpnou zmluvou od O. K. - spoluvlastníčky pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K. - využívaného ako spoločný dvor a prístupová cesta aj pre dom súp. č. 140, pričom na parcelu č. 1499 má žalovaná nájomnú zmluvu so spoluvlastníčkami Z. M. a O. K. Podľa žalovaných by bolo nelogické mať kúpený dom a pozemok bez prístupovej cesty. Tvrdili, že parc. č. 1499 v k. ú. K. slúži takmer 40 rokov ako prístupová cesta aj na pozemok parc. č. 1500, a že vydržaním nadobudla žalovaná právo prechodu peši aj vozom cez pozemok parc. č. 1499 k pozemku parc. č. 1500. Napokon upozornili, že v čase od vyhlásenia rozsudku do jeho doručenia žalovaným stali sa žalovaní podielovými spoluvlastníkmi spomenutého pozemku parc. č. 1499 a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s pani K. ako predávajúcou.

Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že by spoluvlastníci predmetnej parcely okrem žalobcu súhlasili s užívaním parcely na prechod žalovaných a ich návštev. V spise sa nachádza vyjadrenie spoluvlastníkov M. F. a V. M. z 24. januára 2005, že nikdy nedali súhlas, aby ktokoľvek na pozemku parc. č. 1499 robil úpravy, konkrétne vybudoval chodník a cez tento pozemok chodil. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaných, že jeho žaloba na ochranu vlastníckeho práva je predčasná, pretože sa spoluvlastníci najprv musia dohodnúť a až v prípade nedosiahnutia dohody alebo prehlasovania niektorých spoluvlastníkov sa možno obrátiť na súd. V konaní sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tretím osobám, ktoré nie sú spoluvlastníkmi, nedomáha sa úpravy užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi navzájom; v konaní bolo preukázané, že žalovaní užívali parc. č. 1499 bez právneho dôvodu. Nesúhlasil ani s tvrdením, že by žalovaná vydržaním nadobudla právo prechodu peši aj vozom cez pozemok parc. č. 1499 k pozemku parc. č. 1500. Poukázal, že takéto skutkovo a právne nedostatočne odôvodnené tvrdenie, ktoré nebolo dosiaľ ani tvrdené, je vyvrátené výpoveďou vypočutej svedkyne Z. M., ktorá na pojednávaní 28. januára 2005 uviedla, že do domu na parcele č. 1500 sa chodilo cez pozemok parc. č. 1498. K tvrdeniu žalovaných o dodatočnej kúpe spoluvlastníckeho podielu k parc. č. 1499 od spoluvlastníčky O. K. uviedol, že predmetná kúpna zmluva je relatívne neplatná, lebo pri jej uzatváraní došlo k porušeniu jeho predkupného práva, a že sa domáha žalobou na súde určenia tejto neplatnosti.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP") a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov taxatívne uvedených v § 241 ods. 2 OSP. Dovolanie možno preto odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených v dovolaní, a žiadna vada konania v zmysle § 237 OSP (zakladajúca zmätočnosť rozhodnutia), ale ani žiadna tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) OSP], v rámci prieskumu dovolacieho súdu zameraného na zistenie takejto vady nebola zistená (bez ohľadu na to, že existenciu takejto vady dovolatelia ani netvrdili), preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok následne už len z hľadiska dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci ]§ 241 ods. 2 písm. c) OSP] je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval.

Podľa názoru dovolacieho súdu právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo správne. Správne totiž vyložil a aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa na vec vzťahovali.

Vec môže byť vo vlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 OZ). Podiel vyjadruje mieru, akou sa vlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2 OZ). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 ods. 3 OZ).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).

Žalovaní v konaní pred nižšími súdmi svoje užívanie pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K. zakladali výlučne na dohode (nájomnej zmluve) uzatvorenej medzi žalovanou v druhom rade a spoluvlastníčkami tohto pozemku Z. M. a O. K.

Súhlas s užívaním predmetného pozemku od ostatných spoluvlastníkov žalovaní nemali. Tvrdenie žalovaných v dovolaní, že ostatní spoluvlastníci až na žalobcu s užívaním tohto pozemku žalovanými súhlasili, nemá oporu v zisteniach nižších súdov. Zistený súhlas menšinových spoluvlastníčok Z. M. a O. K., ktorý sa premietol do spomenutej nájomnej zmluvy dojednanej so žalovanou v druhom rade, správne právne posúdil odvolací súd ako neplatný právny úkon (§ 39, § 139 ods. 2 OZ). Uvedené minoritné spoluvlastníčky totiž nemohli v rozpore s § 139 ods. 2 OZ o takomto hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť (nájom nehnuteľnosti je hospodárením so spoločnou vecou). Žiadna dohoda medzi spoluvlastníkmi predmetného pozemku o jeho užívaní žalovanými uzavretá nebola, o takejto dohode spoluvlastníci ani nerokovali, čo napokon samotní dovolatelia v dovolaní uviedli. Keďže chýbal platný právny úkon (nájomná zmluva), nemohlo dôjsť k účinkom podľa § 139 ods. 1 OZ a konanie žalovaných (užívanie pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K.) nemajúce právnu oporu predstavuje neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu k tomuto pozemku (§ 126 ods. 1 OZ), ako to správne posúdil odvolací súd.

Žalovaní v konaní pred nižšími súdmi netvrdili a nepreukázali, že by pre svoje užívanie pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K. mali ešte nejaký iný (ďalší) podklad než spomenutú nájomnú zmluvu so spoluvlastníčkami Z. M. a O. K. (v tomto smere, t.j. že predmetný pozemok užívajú oprávnene, teda na základe určitého právneho titulu, spočívala na žalovaných povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno). Z konania pred nižšími súdmi žiadne také skutočnosti, ktoré by znamenali, že žalovaní ako tretie osoby - nevlastníci sú oprávnení užívať pozemok parc. č. 1499 v k. ú. K., zistené neboli. Pokiaľ žalovaní až v dovolaní tvrdia, že žalovaná vydržala právo prechodu peši a vozom cez tento pozemok, z ich tvrdenia nie je preukázané nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu. Takýmto tvrdením sa nižšie súdy pre jeho absenciu nezaoberali a z konania pred nimi nevyvstali také skutočnosti (zistenia), ktoré by dokladali existenciu teraz žalovanými tvrdeného alebo akéhokoľvek iného právneho titulu pre užívanie predmetného pozemku žalovanými. Tvrdenie žalovaných v dovolaní, že predmetný pozemok slúžil temer 40 rokov ako prístupová cesta na pozemok parc. č. 1500, nemá oporu v zisteniach pred nižšími súdmi (z konania pred nižšími súdmi vyplýva iné zistenie a to, že na pozemok parc. č. 1500 sa chodilo cez pozemok parc. č. 1498; tento záver sa opiera o údaje z výsluchu svedkyne Z. M. a je v zhode aj s tvrdeniami zákonnej zástupkyne maloletého žalobcu D. B.

Právne posúdenie odvolacím súdom, že konanie žalovaných - ich užívanie pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K. - je bez právneho podkladu alebo inak povedané neoprávnené, bolo preto správne.

Správne právne posúdil odvolací súd aj otázku vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore (§ 126 ods. 1 OZ).

Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb).

Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).

K údajom v dovolaní žalovaných, že po vyhlásení napadnutého rozsudku mali sa stať na základe kúpy spoluvlastníckeho podielu od spoluvlastníčky O. K. spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 1499 v k. ú. K., dovolací súd poznamenáva, že tento argument nemôže zakladať dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Uvedená právna skutočnosť (kúpa spoluvlastníckeho podielu) v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku totiž nejestvovala (§ 154 ods. 1, § 211 ods. 3 OSP). Takýto dovolací dôvod napokon nedokladá (nepreukazuje) ani tvrdenie žalovaných, že by bolo nelogické mať kúpený dom s pozemkom bez prístupovej cesty k nim.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaní dovolaním neopodstatnene napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom posúdení veci, preto ich dovolanie Najvyšší súd SR zamietol podľa § 243b ods. 1 OSP.