Neprijateľné podmienky, zmluva o obstaraní zájazdu

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je teda skutočnosť, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ možno vysloviť záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Navrhovatelia mohli odstúpiť od zmluvy o obstaraní zájazdu za situácie, že zo strany cestovnej kancelárie došlo k porušeniu povinnosti zo zmluvy tým, že navrhovateľom nebolo poskytnuté ubytovanie v kategórii, ktorá bola deklarovaná v katalógu, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na podmienky odstúpenia od zmluvy zo strany cestovnej kancelárie vo všeobecných podmienkach by bolo na ujmu navrhovateľom ako spotrebiteľom, keby nemali rovnaké podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy a naviac, ak by za situácie, že im nebolo poskytnuté ubytovanie, ktoré bolo deklarované, nemali možnosť odstúpiť od zmluvy, a museli by absolvovať dovolenku v podmienkach nižšieho štandardu ako si vybrali na základe označeného zaradenia hotela do určitej kategórie, keďže mali záujem práve o dovolenku právne vo vyššom štandarde. Takéto ponímanie by znamenalo na strane cestovnej kancelárie istotu predaja zájazdu a na strane spotrebiteľa nedobrovoľné prežitie dovolenky v podmienkach pre neho neprijateľných a naviac hlavne rozporných s deklarovanými podmienkami s cestovnou kanceláriou. To znamená, že nemožnosťou odstúpenia od zmluvy v takýchto prípadoch porušenia povinnosti cestovnej kancelárie, ide o zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná.

(rozsudok Krajského súdu Nitra z 10. 2. 2009, sp. zn. 6Co/254/2008)

Z odôvodnenia:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v l. a 2. rade sumu 64.652 Sk spolu s 9 % úrokmi z omeškania od 24.8.2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania, navrhovateľovi v l. rade 16.425 Sk a navrhovateľke v 2. rade 16.425 Sk do rúk Mgr. D. F., advokáta v B., M. XX, . všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia, ktorí sú manželmi uzatvorili s odporcom dňa 17.7.2006 zmluvu o obstaraní zájazdu č. 032366 v zmysle zák. č. 281/2001 Z. z. Objednávateľom bol navrhovateľ v l. rade a obstarávateľom odporca. Navrhovateľ v l. rade ako objednávateľ uzatvoril predmetnú zmluvu aj v mene navrhovateľky v 2. rade ako spolucestujúcej. Dohodnutá cena zájazdu bola 64.652 Sk, termín zájazdu od 18.8.2006 do 29.8.2006 s miestom pobytu A. V.. Navrhovatelia nastúpili na zájazd 18.8.2006 a dňa 20.8.2006 odišli z Grécka a vrátili sa na Slovensko. Navrhovatelia v l. a 2. rade si splnili všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona č. 281/2001 Z. z. Navrhovatelia následne od zmluvy o obstaraní zájazdu odstúpili. Svoje práva si uplatnili písomne u odporcu ešte v Grécku a potom na území Slovenska. Ich právo nezaniklo. Odporca je preto povinný bezodkladne vrátiť navrhovateľom celú sumu , ktorú od nich dostal za úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom navrhovatelia nie sú povinní odporcovi zaplatiť zmluvné pokuty. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo porušenie povinnosti cestovnej kancelárie určenej zmluvou. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je rozhodujúce, či navrhovatelia v l. a 2. rade boli vykázaní z hotela, alebo neboli vykázaní z hotela majiteľom. Bolo preukázané , že boli nútení opustiť hotel, preto je daná zodpovednosť odporcu v celom rozsahu. Nie je tiež rozhodujúce, že v čl. III bod 2 písm. g/ všeobecne zmluvných podmienok je napísané, že pri vylúčení z účasti na zájazde stráca objednávateľ nárok na náhradu nevyužitých služieb. Je to prakticky vzdanie sa práva vopred a v tejto veci treba postupovať podľa slovenského právneho poriadku. Odporca jednostranne nemôže vylúčiť prípadné nároky navrhovateľov v l. a 2. rade. Preto v tejto časti návrhu vyhovel a vo zvyšku ho zamietol. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovatelia nemajú nárok na náhradu škody, pretože nepreukázali základ nároku a výšku nároku a zo zmluvy o obstaraní zájazdu je zrejmé, že celková cena zájazdu bola 64.652 Sk a zahrňuje aj dopravu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 24. 8. 2006. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania, lebo neúspech mal v pomerne nepatrnej časti. Rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Náhradu trov priznal každému z navrhovateľov osobitne, a každému zo sumy 41.236 Sk, teda polovicu priznanej sumy, pričom úkony právnej pomoci znížil o 20 % vzhľadom k tomu, že právny zástupca zastupoval dvoch klientov. Takýmto spôsobom vypočítal i ostatné trovy právneho zastúpenia na polovicu u každého z navrhovateľov. Následne celkové trovy konania sčítal vrátane súdnych poplatkov a rozdelil ich na polovicu.