I.ÚS 728/10 I.ÚS 523/07 do pozornosti by som dal ze ceske judikaty (a v I.ÚS 523/07 je zaroven odkaz aj na iny judikat ceskeho najvyssie sudu na zaklade ktoreho nie je tvrdenie ze odplata 40% p.a. je v rozpore s dobrymi mravmy vobec odvazne) ani v obchodnej veci nepripustaju 0,5 denne. a maju vyhodu v tom, ze sa do zistovania skutkoveho stavu vobec netreba pustat (pre lenivsich) podstata celeho vtkvie v tom ze pravo ma sluzit na zabezpecenie hospodarskych vztahov, ktore su vytvarane aj za ucelom zisku no nie na vytvaranie zisku sameho. teda ak je pravo vyuzivane ako nastroj na vytvaranie pohladavok dochadza obchadzaniu ucelu zakona. a primeranost zmluvnych pokut by mala byt vnimana nie cez kvantivne holadisko, teda kolko toho vyroby denne v absolutnom cisle, ale cez kvalitativne. pretoze 100x malo je vela.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.
Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.
Zmluvná pokuta 0, 25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Z odôvodnenia:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania navrhovateľovi vo výške 10% ročne zo súm: 133, 11 eur od 21.1.2009 do 3.4.2009, 133, 11 eur od 21.2.2009 do 3.6.2009 a úrok z omeškania ročne 9, 5% zo sumy 266, 88 eur od 20.3.2009 do 3.6.2009 a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 533, 10 eur zastavil a žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, § 545a, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 1.1.2005. Predmetom tejto zmluvy je výkon správy, údržba a oprava bytov, bytového domu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov bytového domu a priľahlého pozemku, ako aj úprava vzájomných práv a povinností správcu a vlastníkov. Z článku I. predmetnej zmluvy vyplýva, že vlastníci zaplatia správcovi poplatky za výkon správy a preddavky za zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytu v bytovom dome a zaplatia mu príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu alebo iných fondov a plnia si ostatné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Z článku I. tiež vyplýva, že správca zabezpečí dodávky plnení spojených s užívaním bytu, nebytového priestoru, údržbu a opravu bytov, bytového domu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení a priľahlého pozemku k bytovému domu, s tým spojené technické, ekonomické a právne činnosti za dohodnutých podmienok v zmluve o výkone správy. V zmysle článku III. zmluvy o výkone správy sú vlastníci povinní platiť príspevky mesačne vopred do FPÚO alebo iných fondov, platiť preddavky na plnenie spojené s užívaním bytu a ďalšie služby vo výške určenej správcom mesačne vopred a platiť poplatok za výkon správy mesačne vopred. V priebehu konania navrhovateľ oznámil, že dňa 3.4. a 3.6.2009 odporkyňa žalovanú istinu vo výške 533, 10 eur zaplatila, preto konanie v tejto časti zastavil. S poukazom na to, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvého stupňa nárok navrhovateľa považoval za dôvodný a priznal mu úroky z omeškania v požadovanej výške. Navrhovateľ si uplatnil tiež zmluvnú pokutu, avšak súd prvého stupňa bol toho názoru, že zmluvná pokuta je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, preto návrh v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Obsah pre predplatiteľov
Tento text je dostupný komunite predplatiteľov portálu Najprávo.sk.
Preplatným získate mnohé benefity a podporíte nás pri tvorbe kvalitného, právneho obsahu.
Odomknúť článokNový príspevok
Myslím si, že ak je platenie zálohových platieb uložené zmluvou, môže tam dôjsť k porušeniu povinnosti a teda vzniku nároku na zmluvnú pokutu. A čo sa týka výšky 0,25% denne, justičná prax je toho názoru, že ide už o rozpor s DM, ale podľa mňa treba občas na veci pozerať aj z pohľadu veriteľa, nevidieť za všetkým len spotrebiteľa. Judikáty (české) hovoria aj o prípustnosti 1% ZP denne. Áno, chráňme spotrebiteľov v úplne zjavne extrémnych prípadoch (300% ZP ročne pri snahe platiť dlh resp. pri neočakávanom vis major), ale nedegradujme zásadu pacta sunt servanda na obsolentnú.
Dobrý deň, plne sa zhodujem s názorom pána Ing. Cipru znalca z odboru ekonómie a manažmentu. Okrem toho, že predmetný rozsudok evokuje k zovšeobecneniu zmluvnej pokuty, poškodzuje spotrebiteľa ako takého. Zmluvná pokuta 0.25% z istiny je v hrubom nepomere s plnením vo vzťahu k istine. Predstavuje až 99% plnenia prer annum, a to je viac ako v rozpore s dobrými mravmi
Prajem pekný den, dovoľujem si zareagovať na Vami uvádzaný judikát - rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010 týkajúci sa primeranosti zmluvnej pokuty. Ako znalec som pracoval aj na prípade týkajúcom sa určovania zmluvnej pokuty v prípade zálohových platieb, čo je podstatná časť platieb za služby spojené s užívaním bytu poskytované správcami. Termín zálohových platieb uvádzam zámerne, pretože do omeškania sa platiteľ dostáva až po nesplanení v termíne splatnosti a v tomto prípade splatnosť nestáva až po vyúčtovaní a následne určení termínu na splatnosti pre doplatok, prípadne vrátenie preplatku. Ide tu čisto o určenie termínu splatnosti. Podľa môjho názoru nemôžeme sankcionovať niekoho, kto Vám nedá zálohu. Ak niekto neposkytne zálohu, dodávateľ mu nie je povinný dodať službu. Zároveň vznikajú paradoxné situácie, keď nájomníci sú sankcionovaní za neplatenie zálohových platieb a po vyúčtovaní sú im vrácané preplatky. V podobnom duchu o tom pojednáva judikát - Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 140/02. Svoj názor na Vami uvádzaný judikát uvádzam z dôvodu, že jeho obsah evokuje k zovšeobecnenie udelenia sankčnej pokuty a jej výšky aj na prípady zálohových platieb, ktoré však na základe iného judikátu nie sú spatné a teda nie je možné za ich nesplatenie sankcionovať. Ide o širšiu problematiku posudzovania jednotlivých zmluvných vyťahoch, kde však po väčšine správcovia podľa môjho názoru nepostupujú v súlade so mnou uvádzanou judikatúrov, čím dochádza k poškodzovaniu spotrebiteľov. S pozdravom Ing. Jozef Cipro, znalec v odbore ekonómia a manažment