TlačPoštaZväčšiZmenši

215/2019 Z. z.

29.7. 2019, 17:07 |  najpravo.sk

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov NRSR

 

Všeobecná časť

 

                Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.

 

                Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

 

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením

STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model  základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a

STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

 

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

               

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že

jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,

definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,

umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

 

Z hľadiska jednotlivých inštitútov návrhu zákona sa navrhuje nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov navrhuje upraviť v prílohe návrhu zákona. Zriaďuje sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvuje centrálny ekonomický systém.

 

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

 

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

 

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

B2G povinné, pričom

G sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

B sú dodávatelia týchto subjektov,

G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

 

Nad rámec povinnej transpozície návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zavádza povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností bude postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

 

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov,  zostávajú v plnej miere zachované a budú dodržiavané.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je zavedenie nového spôsobu prijímania a vydávania faktúr najmä pre subjekty verejnej správy a vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, návrh zákona predpokladá finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.

 

Návrh zákona predpokladá aj vplyvy na podnikateľské prostredie, spojené s potrebou zmeny v procesoch vydávania a prijímania elektronických faktúr a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

 

Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie ani na služby verejnej správy pre občana.

 

Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

 

 

Dôvodová správa

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

K § 1:

Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je okrem legálneho ukotvenia inštitútu zaručenej elektronickej faktúry a procesu fakturácie aj rámcové ukotvenie centrálneho ekonomického systému.

Základným východiskom z hľadiska personálnej a vecnej pôsobnosti je ustanovenie subjektov a okruhov právnych vzťahov, v ktorých sa zaručená elektronická fakturácia bude vykonávať, v § 3 návrhu zákona so súčasným ponechaním dobrovoľnej možnosti vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry aj v iných právnych vzťahoch, ak sa tak účastníci dohodnú. Na tento účel následne bude slúžiť informačný systém elektronickej fakturácie (ďalej len „IS EFA“).

Z hľadiska okruhu právnych vzťahov je potrebné povedať, že týmto zákonom nebudú dotknuté pravidlá, týkajúce sa zmluvných vzťahov, na základe plnenia z ktorých sa faktúry vydávajú, rovnako ako ani pravidlá ďalšieho nakladania s prijatými faktúrami.

 

K § 2:

Na účely tejto právnej úpravy sa zvolil pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Zároveň sa rozlišuje medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.

Definíciu zaručenej elektronickej faktúry (dokumentu) spĺňa dokument, ktorý má (i) elektronickú podobu, (ii) náležitosti podľa návrhu zákona, (iii) predpísaný formát a (iv) predpísanú dátovú štruktúru.

Náležitosti zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice a ich účelom je v prvom rade presná špecifikácia plnenia, ktorého sa fakturácia týka, ako aj dodávateľa plnenia a súvisiacich podrobností o plnení. Pokiaľ ide o uvádzanie poplatkov [§ 2 ods. 2 písm. i)], ide o všeobecný pojem, ktorý má vyjadrovať také typy odplaty, ktoré sú v konkrétnom právnom vzťahu definované ako poplatok a nie ako napr. odmena za službu, či cena za tovar.

Rovnako tak dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice, pričom je definovaná odkazom na príslušnú technickú normu, ktorá je aj podľa smernice záväznou.

 

K § 3:

Navrhuje sa ustanoviť personálnu a vecnú pôsobnosť návrhu zákona, a to vymedzením okruhu osôb a druhu plnení, na ktoré sa bude návrh zákona vzťahovať.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

B2G povinné, pričom

G sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

B sú dodávatelia týchto subjektov,

G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Pod pojmom „spracúvanie“ sa na účely § 3 ods. 3 myslí nakladanie s prijatou faktúrou podľa predpisov z oblasti účtovníctva.

Zároveň je dôležité uviesť, že na to, aby mal subjekt uloženú povinnosť prijímať, či vydávať zaručenú elektronickú faktúru, musí byť v jednom z uvedených postavení – teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ, štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, či ich dodávateľ alebo odberateľ. Existujú totiž prípady, kedy takpovediac platobným miestom, ktorému sa doklad, slúžiaci ako podklad na úhradu doručuje a ktorý ho aj reálne uhrádza, je subjekt, ktorý plnenie ani nedodáva a ani neodoberá.

Typickým príkladom sú zdravotné poisťovne vo vzťahu k úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 6 ods. 4 písm. s) a § 8 ods. 1, 3 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – v tomto prípade zdravotná poisťovňa nie je ani dodávateľom a ani odberateľom zdravotnej starostlivosti, čiže v týchto vzťahoch sa zaručená elektronická faktúra povinne nevydáva ani neprijíma.

Platí to aj vtedy, ak zdravotná poisťovňa je zároveň verejným obstarávateľom – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti totižto nie je v týchto vzťahoch jej dodávateľom a poisťovňa nie je odberateľom zdravotnej starostlivosti. „Odberateľom“ poskytnutej zdravotnej starostlivosti je pacient, poistenec zdravotnej poisťovne, ktorá zaňho uhrádza úhradu z verejného zdravotného poistenia.

Výnimky z povinností vydávať alebo prijímať zaručenú elektronickú faktúru primárne kopírujú prípady právnych vzťahov, ktoré sú vylúčené z povinnosti verejného obstarávania, resp. z povinnosti zverejňovania zmlúv podľa infozákona. Hlavnou oblasťou sú vzťahu spojené s utajovanými skutočnosťami, činnosťou spravodajských služieb, vzťahy s plneniami v zahraničí v prospech zastupiteľských úradov, ako aj vzťahy na úseku obrany. Osobitne pri úseku obrany sa upravuje aj výnimka, totožná výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platí pre plnenia pri ktorých je nevyhnutná ochrana bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ktorú nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami. Menej rušivým opatrením sa rozumie postup, ktorý by chránil predmetný záujem a zároveň by umožňoval elektronickú fakturáciu bez jeho ohrozenia.

 

K § 4:

Definícia zaručenej elektronickej fakturácie (proces) pozostáva z troch štádií - (i) vyhotovenie, (ii) vydanie a (iii) prijatie zaručenej elektronickej faktúry na ďalšie spracovanie. Zjednodušene povedané, vyhotovením je vytvorenie zaručenej elektronickej faktúry, vydaním jej odoslanie prijímateľovi a prijatím jej sprístupnenie prijímateľovi.

Z hľadiska dostupnosti systému zaručenej elektronickej fakturácie návrh zákona vychádza z toho, že vyhotovenie zaručenej elektronickej faktúry je možné vlastným software nástrojom alebo cez informačný systém elektronickej fakturácie a vydanie zaručenej elektronickej faktúry je možné len cez informačný systém elektronickej fakturácie. Dôvodom tejto úpravy je centralizácia „vstupného bodu“ zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA, pričom sa predpokladá, že samotné vydanie, teda spôsob vloženia zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA bude možné nielen cez užívateľské rozhranie (manuálne), ale aj prostredníctvom automatizovaných postupov v komunikácii dvoch informačných systémov.

Prijatie zaručenej elektronickej faktúry sa navrhuje primárne nastaviť na elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente, s možnosťou voľby prijímania faktúr priamo v informačnom systéme elektronickej fakturácie, resp. v centrálnom ekonomickom systéme.

Navrhuje sa tiež ustanoviť základné povinnosti správcu IS EFA, ktorých účelom je zabezpečiť také funkcionality systému, ktoré jednak umožnia postup podľa zákona, ale najmä zabezpečia identifikáciu osoby, ktorá faktúru vydala a ochránia samotnú integritu faktúry pred jej zmenou. Cieľom je vytvorenie dôveryhodného prostredia, v ktorom bude zaručená elektronická fakturácia prebiehať, bez potreby vynakladania dodatočných nákladov na strane zapojených subjektov, ktoré by boli spojené s ich identifikáciou vo vzťahu k podpisovaniu faktúr, či ochranou obsahu faktúr.

Identifikátor prípadu predstavuje jedinečnú identifikáciu zaručenej elektronickej faktúry vo vzťahu k odberateľovi plnenia, vo vzťahu ku ktorému sa faktúra vydáva a právneho titulu, na základe ktorého sa toto plnenie poskytuje. Ide o inštitút, ktorý má slúžiť najmä na automatizované spracovanie zaručenej elektronickej faktúry. Z dôvodu, že tento identifikátor prideľuje IS EFA, je aj určovanie spôsobu jeho tvorby zverené funkcionalite tohto systému.

 

K § 5 a 6:

Predmetné paragrafy inštitucionalizujú IS EFA a upravujú spôsob registrácie v ňom, na účely jeho používania.

Samotný IS EFA bude informačným systémom verejnej správy v správe MF SR, z čoho vyplýva podriadenosť pravidlám a regulácii podľa zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov a výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov. Inými slovami, takýmto ukotvením IS EFA je zároveň zabezpečené definovanie všetkých povinností správcu k systému, ako aj technických a iných podrobností a štandardov, na systém kladených.

Na účely používania IS EFA sa navrhuje inštitút registrácie subjektu, ktorý je dvojkrokový. Prvým krokom je samotné vytvorenie osobného profilu, ktoré by v zásadnej väčšine prípadov malo prebehnúť automatizovane, využívajúc údaje z iných registrov. Registrácia je dokončená aktiváciou profilu, pod ktorou sa rozumie prvý prístup subjektu doň. Dôvodom je jednak možnosť mať „identifikovaného používateľa“ v systéme aj bez jeho úkonu a zároveň odbremenenie používateľa od vypĺňania údajov, ktorými už iné systémy v štáte disponujú.

Na účely prístupu a identifikácie subjektov sa primárne navrhuje využiť existujúce autentifikátory podľa zákona o e-Governmente a používať iné mechanizmy a nástroje len v prípade, ak osoba týmito autentifikátormi nedisponuje.

 

K § 7:

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme predstavujú rámcové zakotvenie informačného systému na výkon vnútorných riadiacich a organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností, ktorý sa vytvára osobitným projektom. Jeho ukotvenie v návrhu zákona je odôvodnené aj tým, že sa predpokladá prepojenie s IS EFA v časti prijímania a spracúvania zaručených elektronických faktúr.

Výsledky auditu konsolidovaných účtovných závierok (KÚZ) vybraných účtovných jednotiek za posledné roky vyjadrujú najdôležitejšie potreby, ktoré je potrebné naplniť implementáciou centrálneho systému:

efektívne nastavenie ekonomických procesov (predovšetkým účtovníctva a konsolidácie),

presnosť účtovných závierok - decentralizácia účtovných procesov a procesov zostavovania KÚZ spôsobuje, že KÚZ zostavené za viaceré účtovné jednotky obsahujú chyby vyplývajúce z nekonzistentnosti v uplatňovaní účtovných zásad, metód a rozličných účtovných postupov,

vysoká kvalita a konzistencia dát pre riadenie - aktuálne decentralizovaný stav správy a prevádzky ekonomických informačných systémov jednotlivými subjektmi verejnej štátnej správy vykazuje viacero nedostatkov s dopadmi na samotné subjekty, ako aj na kvalitu a konzistenciu dát poskytovaných pre riadenie verejných financií.

Obmedzenia dnešného stavu prevádzkovania ekonomických agend v organizáciách štátnej správy a zdôvodnenie potreby štandardizácie procesov a centralizácie v tejto oblasti bližšie popisuje aj uznesenie vlády SR č. 322/2015 „Zámer dobudovania centrálnej metodicko-procesnej autority pre oblasť ekonomických a podporných agend a implementácie Centrálneho ekonomického systému v kontexte systému riadenia verejných financií.“ (schválený dňa 17.júna 2015). Centralizácia má v tejto súvislosti viacero rovín, pričom podstatná je predovšetkým centralizácia metodická, ktorá sa dosiahne realizáciou projektových zámerov uvedených v schválenom reformnom zámere. 

Zámer budovania centrálneho ekonomického systému vychádza z potreby centralizácie systémov riadenia verejných financií ako predpokladu pre budovanie modernej a efektívnej verejnej správy. Cieľom je implementácia ekonomického informačného systému ako základného prostriedku pre uplatnenie unifikácie a následnej optimalizácie ekonomických procesov subjektov štátnej správy, ktorá umožní ministerstvu financií ich centrálne metodicky riadiť a usmerňovať, zefektívňovať ich výkon a znižovať náklady na ich prevádzku. Centrálny ekonomický systém by tiež mal vytvoriť priestor na transformáciu ekonomických činností štátu na servisne poskytované služby.

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme sa nebudú aplikovať na subjekty súkromného práva.

 

K § 8:

Vzhľadom na to, že nábeh zaručenej elektronickej fakturácie má byť postupný nielen z pohľadu zapojených subjektov, ale aj z pohľadu štádií fakturácie, navrhuje sa, aby MF SR bolo oprávnené zavádzať IS EFA do prevádzky postupne a oznamovať vo svojom publikačnom orgáne dátum, odkedy budú jednotlivé skupiny subjektov, alebo ich časti, povinné systém používať, pričom rovnaká úprava sa navrhuje aj pokiaľ ide o štádiá fakturácie. Inými slovami, povinnosť používať IS EFA, resp. vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry je ustanovená zákonom a „dátum a rozsah“ začiatku jej plnenia bude upravený vo väzbe na vytvorenie a sprístupnenie funkcionalít IS EFA. Obdobný spôsob bol v minulosti použitý aj pri iných informačných systémoch.

 

K § 9:

Navrhuje sa upraviť jednotné miesto na sprístupňovanie tak zaručených elektronických faktúr, ako aj všetkých informácií podľa tohto zákona a na tento účel využiť primárne existujúce elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. Používateľ si následne bude môcť zvoliť aj iné miesto sprístupnenia, či už v systéme IS EFA alebo v centrálnom ekonomickom systéme. Na účely „synchronizácie“ informácií o doručení sa zároveň ukladá povinnosť zabezpečiť komunikáciu medzi modulom elektronických schránok a informačnými systémami podľa návrhu zákona.

 

K § 10:

Dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry je definovaná priamo odkazom na technickú normu, ktorá bude dostupná bezodplatne. V ďalších podrobnostiach vykonávací predpis upraví (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný). Vo vzťahu k centrálnemu ekonomickému systému sa navrhuje ustanoviť rozsah a spôsob vykonávania jednotlivých postupov a noriem centrálneho ekonomického systému a termíny zavedenia a rozsah používania centrálneho ekonomického systému.

 

K § 11:

Na účely prvotného vytvorenia osobných profilov pre už existujúcich potenciálnych používateľov fakturačného systému sa navrhuje vytvorenie (nie aktivácia) ich osobných profilov do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom údaje na toto vytvorenie budú získané z dvoch základných evidencií, ktoré obsahujú jednak údaje o právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ako aj o hospodárskych subjektoch, ako potenciálnych dodávateľoch v procesoch verejného obstarávania.

 

K § 12:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu k smernici.

 

 

 

K Čl. II

Nadväzne na registráciu v IS EFA sa navrhuje ustanoviť povinnosť poskytovania údajov zo zoznamu hospodárskych subjektov pre správcu systému, ktorý bude na základe týchto údajov vytvárať jednotlivé osobné profily.

 

K Čl. III

Navrhuje sa doplnenie zákona o technickej normalizácii, ktoré umožní bezplatné poskytovanie technických noriem v prípade, keď európska normalizačná organizácia alebo medzinárodný normalizačný orgán rozhodne o bezplatnom sprístupnení technických noriem v súvislosti s európskou legislatívou.

 

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť na 1. augusta 2019.

 

K prílohe č. 1:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transponovanú smernicu.

 

K prílohe č. 2:

Navrhuje sa ustanoviť rozsah osobných údajov a okruh dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sa budú v ekonomickom informačnom systéme podľa § 7 zákona spracúvať.

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2019.

 

 

 

 

 

 

 

Peter  P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Peter  P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády poverený riadením

Ministerstva financií

Slovenskej republiky

 

 

1432a

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432)

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1763 z 10. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432) na  prerokovanie týmto výborom:

 

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

 

Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

 

II.

               

                Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

 

 

 

 

 

 

 

III.

 

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko:

 

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet (uzn. č. 431 zo dňa 13. júna 2019)

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (uzn. č. 627 zo dňa 11. júna 2019)

 

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, nakoľko nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru (z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 9 poslancov, za návrh hlasovali 4 poslanci, 5 poslanci sa zdržali hlasovania)

 

IV.

 

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

K čl. I § 3 ods. 4 písm. b)

 V čl. I § 3 ods. 4 písm. b) sa slová „so Zmluvou o fungovaní Európskej únie“ nahrádzajú slovami  „s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná“.

 

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zaužívaným spôsobom.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Ústavnoprávny výbor NR SR

  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

V čl. I § 3 ods. 5 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za písmeno a) sa vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) vyplývajúce zo záväzkov a pohľadávok Štátnej pokladnice alebo Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktoré sa týkajú poskytovania finančných služieb a platobných služieb alebo“.

 

Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).

 

V podmienkach Štátnej pokladnice a ARDAL (Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity) existuje množstvo právnych vzťahov s dodávateľmi finančných a platobných služieb zo zahraničia, ktorými sú zahraničné subjekty (napr. Deutche bank, SWIFT, European payments council), často používajúce osobitné elektronické fakturačné mechanizmy. Z tohto dôvodu je prakticky nerealizovateľné preniesť na tieto subjekty povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru podľa tohto zákona, čo je aj dôvodom navrhovanej výnimky.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

V čl. I § 3 ods. 6 písm. a) sa za slová „Národnej banky Slovenska“ vkladajú slová „alebo Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity“.

 

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity nebude pri uplatňovaní navrhovaného zákona schopná zabezpečiť, aby najmä zahraničné osoby alebo tuzemské osoby, ktorými sú nadnárodné bankové, úverové inštitúcie alebo dodávatelia informačno komunikačných technológií určených pre vykonávanie operácií na finančných trhoch (napríklad Bloomberg Finance L.P. New York, Refinitiv SA (Thomson Reuters SA) Švajčiarsko, European Money Markets Institute AISBL, ION - Wall Street Systems Sweden AB), splnili podmienky ustanovené navrhovaným zákonom, ani zmeniť ich všeobecné obchodné podmienky vrátane formy fakturácie, ktoré sú uplatňované pre dodávané služby alebo technológie.

Je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto služieb a technológií je kľúčové pre pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, a v tomto rozsahu obdobné alebo identické so službami a technológiami používanými Národnou bankou Slovenska pri vykonávaní bankových činností v rámci jej pôsobnosti.

Na účel zabezpečenia riadneho plnenia úloh Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktoré sú ustanovené zákonom č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto navrhujeme vyňatie zmlúv v pôsobnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity z uplatňovania navrhovaného zákona za splnenia ním ustanovených podmienok.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

V čl. I § 3 ods. 6 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za písmeno a) sa vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) plnenie vyplývajúce zo záväzkov a pohľadávok Štátnej pokladnice, ktoré sa týkajú poskytovania finančných služieb a platobných služieb, ak neboli predmetom nadlimitnej zákazky vo verejnom obstarávaní alebo“.

 

Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).

 

V podmienkach Štátnej pokladnice a ARDAL (Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity) existuje množstvo právnych vzťahov s dodávateľmi finančných a platobných služieb zo zahraničia, ktorými sú zahraničné subjekty (napr. Deutche bank, SWIFT, European payments council), často používajúce osobitné elektronické fakturačné mechanizmy. Z tohto dôvodu je prakticky nerealizovateľné preniesť na tieto subjekty povinnosť prijímať zaručenú elektronickú faktúru podľa tohto zákona, čo je aj dôvodom navrhovanej výnimky.

V prípade povinnosti prijímania zaručených elektronických faktúr však, vzhľadom na smernicu, nie je možné udeliť výnimku pre fakturáciu z nadlimitného verejného obstarávania, preto sa aj navrhuje použiť obdobne formulovanú výnimku, ako v prípade Národnej banky Slovenska.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I § 3 k poznámke pod čiarou k odkazu 11

                               V čl. I § 3 poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

                „11)  Čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.“.

 

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so spresnením odkazu na právne záväzné akty Európskej únie.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

V čl. I § 4 odsek 12 znie:

„(12) Zaručenú elektronickú faktúru nie je možné vydať, ak

neobsahuje identifikátor prípadu a

ide o odberateľa, ktorý má podľa § 6 ods. 2 druhej vety povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.“.

 

Táto zmena súvisí s povinnosťou odberateľov žiadať o pridelenie identifikátora prípadu z fakturačného systému ešte pred prvou fakturáciou ku konkrétnemu právnemu titulu (objednávke, zmluve, rámcovej zmluve) a ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 a 3.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

V čl. I § 6 ods. 2 druhá veta znie: „V lehote podľa prvej vety, najneskôr však do 20 dní, odkedy sa o právnom titule dozvedel, je odberateľ podľa § 3 ods. 1 až 3 povinný požiadať o pridelenie identifikátora prípadu pre každú zmluvu, s plnením z ktorej je spojená povinnosť vydávať alebo prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ak ide o odberateľa, ktorý je

svojimi informačnými systémami priamo prepojený na fakturačný systém alebo

osobou, ktorá je povinná žiadať o pridelenie identifikátora prípadu podľa zverejnenej informácie o sprístupnení podľa § 8 ods. 2.“.

 

Táto zmena súvisí s vymedzením povinných osôb v roli odberateľa, ktorí musia povinne požiadať o pridelenie identifikátora prípadu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby identifikátor obchodného prípadu povinne žiadali len subjekty, ktoré sú priamo integrované na fakturačný systém (a identifikátor im teda bude prideľovaný bez nutnosti manuálneho zásahu) a pre tie subjekty, ktorým táto povinnosť vznikne podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona. Zároveň zostáva zachovaný princíp, že ak vo fakturačnom systéme nebude identifikátor prípadu k dispozícii, dodávateľovi nebude umožnená fakturácia bez priradenia, resp. referencie zaručenej elektronickej faktúry k identifikátoru prípadu.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

V čl. I § 8 ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane určenia osôb, ktoré majú povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.“.

Táto zmena umožňuje správcovi fakturačného systému, teda Ministerstvu financií Slovenskej republiky určiť osoby, ktoré majú povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K čl. I § 8 ods. 2

V čl. I § 8 ods. 2 druhá veta znie: „Informáciu podľa prvej vety správca fakturačného systému sprístupní všetkým osobám registrovaným vo fakturačnou systéme.“.

                                                                    

Ide o precizovanie navrhovaného znenia § 8 ods. 2.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

V čl. I § 8 ods. 3 prvej vete a druhej vete sa za slovo „faktúru“ vkladajú slová „a žiadať o pridelenie identifikátora prípadu“ a v druhej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to po dobu šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia tejto informácie.“.

 

Táto zmena súvisí s úpravou prechodného obdobia pre povinnú elektronickú fakturáciu za plnenia zo zmluvy, rámcovej zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ktorá bola uzavretá pred dňom vzniku povinnosti elektronicky fakturovať. Navrhuje sa zúžiť prechodné obdobie tak, aby dotknuté zmluvy nepodliehali povinnosti elektronickej fakturácie po dobu šiestich mesiacov, ale nie počas celej doby ich trvania.

 

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto :

 

O bodoch spoločnej správy č. 1 až 10  hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

 

V.

 

                  Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

                Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo dňa 18. júna 2019.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radovana Baláža, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.                                   

                                                                             

Bratislava 18. júna 2019

 

 

 

Róbert Puci v.r.

predseda

            Výbor NR SR pre financie a rozpočet

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 98
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada schválila presun sudcu na ŠTS a sudkyne na NS SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-schvalila-presun-sudcu-na-/503325-clanok.html

Zasadnutie Súdnej rady sa uskutočnilo formou videokonferencie.

Rodičovská dovolenka ako v Česku? Vláda chystá zmenyhttps://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/566929-rodicovsky-prispevok-ako-v-cesku-vlada-chysta-zmeny/

Rodičovská dovolenka by aj na Slovensku mohla byť v dĺžke podľa výberu.

Šanta: Kováčik má jedinú miestenku - do väzeniahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566850-santa-kovacik-ma-jedinu-miestenku-do-vazenia/

O funkciu generálneho prokurátora sa uchádza aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján ...

Notárska komora pripravuje bezplatné online konzultáciehttps://www.teraz.sk/slovensko/europsky-den-justicie-prinesie-bezpla/502976-clanok.html

Dni otvorených dverí notárstva v Európe každoročne organizuje Rada notárstiev Európskej ...

MV SR: Návštevy klientskych centier sú možné v dohodnutých termínochhttps://www.teraz.sk/slovensko/navstevy-klientskych-centier-su-mozn/502969-clanok.html

Rezort vnútra zdôrazňuje, že počas núdzového stavu neplatia lehoty platnosti uvedené na ...

Baránik: Slovenská prokuratúra je v morálnom rozkladehttps://www.teraz.sk/slovensko/baranik-slovenska-prokuratura-je-v-m/502931-clanok.html

Je zrejmé, že slovenská prokuratúra je v morálnom rozklade a napriek tomu je stále ...

Nové časopisy

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

PoUtStŠtPiSoNe
: