Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 obdobie jún – december.
Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého cieľom je aj kvalitné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie a dosiahnutie spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré povedú k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov a podpore podnikateľského prostredia v oblasti daní. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom, zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní a podporovania dobrovoľného plnenia daňových povinností.
V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Navrhované úpravy zákona sú zamerané najmä na:
1. zlepšenie podnikateľského prostredia pri pokračovaní konsolidácie verejných financií
• zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 %
• zavedenie zdanenia podielov na zisku (dividend) pri súčasnom zrušení zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)
• zvýšenie maximálneho limitu uplatňovania paušálnych výdavkov
2. posilňovanie právnej istoty v oblasti transferového oceňovania
• zadefinovanie pojmu kontrolovaná transakcia
• spresnenie primárnej úpravy základu dane
• spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia
3. boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu
• sprísnenie sankcií, ak sa daňovník dopustí konania, ktoré nemá ekonomické opodstatnenie a ktorého výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti
4. zmiernenie sankcií pre daňovníkov, ktorí sú dobromyseľní a za včasné uhradenie pokuty
V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku (dividend) v nadväznosti na zavedenie ich zdanenia osobitnou sadzbou dane vo výške 7 %.
Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana, negatívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2 - § 2 písm. o)
Ide o spresnenie pojmu ekonomické a personálne prepojenie v nadväznosti na jeho zosúladenie s požadovaným obsahom, keďže v praxi vznikali situácie, kedy aj zjavné ekonomické a personálne prepojenie dvoch osôb nespadalo pod príslušnú definíciu.
Upravuje sa pojem „vedenie“, kde sa nahrádza obchodná spoločnosť a družstvo všeobecným pojmom právnická osoba z dôvodu, že existujú v obchodnej sfére aj iné subjekty, ktorých cieľom je aj dosahovanie zisku, napr. pozemkové spoločenstvá a v predmetnej definícii absentovali.
K bodu 3 - § 2 písm. p)
Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v § 17 ods. 5 a novou definíciou v § 2 písm. ab). Prepojenie medzi subjektami z dôvodu ich obchodných vzťahov je potrebné posudzovať ako prepojenie v rámci právnych vzťahov alebo transakcií medzi subjektami, ktoré vznikajú za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.
K bodu 4 - § 2 písm. y)
Návrhom zákona sa medzi držiteľov uvedených v § 2 písm. y) uvádza aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti zadefinovaný v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch.
K bodu 5 - § 2 písm. ab)
Navrhovanou úpravou sa pridáva nový základný pojem do zákona, a to pojem kontrolovanej transakcie. Táto definícia je naviazaná na ustanovenie § 17 ods. 5, kde pojem „kontrolovaná transakcia“ nahrádza pojem „vzájomný obchodný vzťah“. Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od pojmu vzájomný obchodný vzťah, pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) sa používa pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.
Definícia stanovuje, čo je to kontrolovaná transakcia a medzi ktorými osobami sa transakcia pokladá za kontrolovanú. Posledná veta určuje pravidlo, že pri posudzovaní transakcie sa prihliada na jej skutočný obsah.
K bodom 6 až 9 a 29 - § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 7 písm. i) a § 32a ods. 1 písm. a) štvrtý bod
Navrhovanou úpravou sa do predmetu dane u fyzických osôb zaraďujú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. V nadväznosti na uvedenú úpravu už podiely na zisku nebudú od dane oslobodené ani u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva, pričom budú považované za príjem zo závislej činnosti zdaňovaný preddavkovým spôsobom podľa § 35. Za príjem zo závislej činnosti sa u člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva bude naďalej považovať odmena vyplácaná za účasť na zasadnutia týchto orgánov alebo za prácu pre obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Podiel na zisku (dividenda) – tantiéma vyplatený členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa Obchodného zákonníka bude príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %.
K bodu 10 - § 6 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov podľa odseku 1 a 2 najviac do maximálnej sumy 20 000 eur. Súčasne ostáva zachovaná možnosť okrem paušálnych výdavkov uplatniť v preukázateľnej výške zaplatené poistné a príspevky podľa osobitných predpisov. Obdobne sa zvyšuje výška limitu paušálnych výdavkov aj u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 4.
K bodu 11 - § 9 ods. 1 písm. n)
Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku.
K bodu 12 - § 12 ods. 7 písm. c)
U právnickej osoby budú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy predmetom dane u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou len vtedy, ak budú plynúť od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Predmetom dane budú rovnako podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu § 2 písm. x), ak mu budú vyplatené tuzemskou právnickou osobou. Podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti je predmetom dane u spoločníka - právnickej osoby ako súčasť základu dane podľa § 14. Zámerom zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov plynúcich z nezmluvných štátov a do nezmluvných štátov je zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, presunu ziskov a investícií do krajín, ktoré uplatňujú nulové alebo nízke zdaňovanie daňou z príjmov právnickej osoby a zároveň s týmito krajinami nemá SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, prípadne medzinárodnú dohodu o výmene informácií týkajúcu sa daní.
K bodu 13 - § 13 ods. 1 písm. c)
Rada pre riešenie krízových situácií zriadená osobitným zákonom vykonáva obdobné činnosti ako Fond na ochranu vkladov alebo Garančný fond investícií. Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu zdaňovania príjmov Rady pre riešenie krízových situácií s Fondom na ochranu vkladov a Garančným fondom investícií, t. j. príjmy Národného fondu podľa § 91 zákona č. 371/2014 Z. z o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre riešenie krízových situácií sa oslobodzujú od dane z príjmov.
K bodu 14 - § 15
Ustanovenie § 15 upravuje sadzbu dane u fyzických ako aj u právnických osôb, ak sa príjmy zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu plynúce zo zdrojov v zahraničí sa u fyzickej ako aj právnickej osoby zahrnú do osobitného základu dane, pričom u fyzickej osoby sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %. U právnickej osoby sa zdania len v prípade, ak pôjde o príjmy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x), a to sadzbou dane vo výške 35 %.
Zároveň sa navrhuje zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby z doterajších 22 % na 21 %. Cieľom úpravy je zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie motivácie platenia dane.
K bodu 15 - § 16 ods. 1 písm. e)
V nadväznosti na zavedenie zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu vyplácaných daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, bolo potrebné zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Podiely na zisku u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva sú považované za príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdrojom príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 16 ods. 1 písm. b).
K bodu 16 - § 17 ods. 5
Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od toho pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) je používaný pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.
Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami.
V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.
Zmena v poslednej vete § 17 ods. 5 súvisí s posudzovaním toho, čo je pri určovaní základu dane závislej osoby možné zahrnúť do výdavkov a okrem služieb existujú aj iné transakcie, ktoré preukázateľne súvisia s činnosťou závislej osoby a rovnako by sa na takéto transakcie uplatňovalo pravidlo stanovené v tomto odseku aj s obmedzeniami upravenými v písmenách a) až d).
K bodu 17 - § 17 ods. 6
Pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5, iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane (zníženie) bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zníži základ dane podaním dodatočného daňového priznania podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba (rezident SR) povinná vykonať úpravu zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 5. Rovnako, ak iná závislá osoba primárne vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5, je daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b povinný znížiť základ dane pre kontrolované transakcie. Zároveň sa ukladá povinnosť oznámiť správcovi dane vykonanie úpravy základu dane medzi závislými osobami, ktorá má za následok zníženie základu dane.
K bodu 18 - § 17 ods. 7
Ide o úpravu v súvislosti s odsúhlasovaním použitia konkrétnej metódy určenia základu dane pre stále prevádzkarne a úplné zjednotenie tohto postupu s § 18 ods. 4 a ods. 5.
K bodu 19 - § 17 ods. 19 písm. b)
Navrhovaná úprava je vykonaná na základe podnetov z aplikačnej praxe s cieľom zvýšiť právnu istotu daňovníka. Zmenou dochádza k jednoznačnému vymedzeniu a spresneniu, že podmienka uznania výdavkov po zaplatení sa aplikuje aj na odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Uvedeným spôsobom sa posudzovalo uplatnenie týchto odplát aj do účinnosti tohto zákona.
K bodu 20 - § 17 ods. 39
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu zákona o správnych poplatkoch, podľa ktorého zápis držiteľa úplne nového vozidla, ktoré ešte nikdy nebolo evidované v evidencii vozidiel bude podliehať správnemu poplatku vo výške 33 eur, pričom za držiteľa motorového vozidla sa považuje výrobca vozidiel, zástupca výrobcu alebo autorizovaný predajca vozidiel, ktorý má na účely predaja vozidiel konečným zákazníkom uzatvorenú zmluvu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu vozidiel. Predpokladá sa, že výrobca alebo predajca vozidiel si takto zaevidované vozidlo ponechá len na predvádzacie alebo skúšobné účely do času, kým ho nepredá zákazníkovi. V prípade, že držiteľ motorového vozidla neprevedie držbu tohto motorového vozidla na inú osobu do jedného roka vrátane od zápisu tohto motorového vozidla do evidencie vozidiel a zároveň do 15 dní po tomto termíne neuhradí plnú hodnotu registračného poplatku [položka 65 písm. a) VI. časti sadzobníka správnych poplatkov k zákonu o správnych poplatkov], akú by výrobca alebo predajca v pozícií držiteľa motorového vozidla zaplatil v čase, keď došlo k prvej evidencii vozidla, je povinný zvýšiť základ dane o výšku daňových odpisov, nákladov na prevádzku (napr. PHL), prípadné technické zhodnotenie alebo opravy tohto motorového vozidla. Ak dôjde k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku v zdaňovacom období, v ktorom uplynula lehota 15 dní po uplynutí jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel ale zároveň došlo k úhrade tohto registračného poplatku po tejto lehote 15 dní, je držiteľ povinný zvýšiť základ dane o daňové výdavky súvisiace s obstaraním, prevádzkou, technickým zhodnotením, opravou údržbou tohto motorového vozidla, uplatnené do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu vozidla do evidencie vozidiel. Ak nedôjde k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto registračného poplatku, je držiteľ vozidla povinný zvyšovať si základ dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade registračného poplatku v plnej hodnote. Zákon neumožňuje prerušiť daňové odpisovanie u motorového vozidla držiteľa, a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade registračného poplatku v plnej hodnote.
K bodu 21 - § 18 ods. 1
Spresnenie v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5. Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami.
V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.
K bodu 22 - § 18 ods. 4
Doterajšie znenie § 18 ods. 4 sa rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti tohto ustanovenia na ods. 4 až 9.
V novom odseku 4 sa stanovuje právo daňového subjektu, o čo môže požiadať správcu dane. Už v súčasnosti odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia neznamená len odsúhlasenie metódy, ale aj jej použitia, t. j. aj odsúhlasenie spôsobu určenia ceny transakcií. Toto však vyvolávalo rozpory vo výklade § 18 ods. 4, preto sa slovné spojenie „a spôsob určenia ceny“ priamo zakomponovalo do zákona.
K bodu 23 - § 18 ods. 5 až 9
Nový odsek 5 ustanovuje možnosť podania unilaterálnej alebo bilaterálnej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia. V odseku 5 sa dopĺňa úvod, ktorý ustanovuje na základe čoho môže daňovník žiadať o odsúhlasenie metódy ocenenia, a to buď na základe zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Doterajší obsah odseku 5 sa z dôvodu prehľadnosti rozdelil do samostatných nových odsekov 5 až 9.
Odsek 6 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti.
Odsek 7 upravuje výšku poplatku za žiadosť o odsúhlasenie metódy ocenenia. Výška poplatku sa po novom nebude odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, ale bude pevne stanovená. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu problémov pri stanovení výšky hodnoty obchodného prípadu.
K bodu 24 - § 18 ods. 10
Podstatné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia (APA – advance pricing agreement) a stanovujú predpoklady, ktoré musia byť dodržiavané v rámci transferového oceňovania, aby APA bola platná. Podstatné podmienky sú podkladom pre stanovenie metódy transferového oceňovania v žiadostiach o APA, či už ide o daňovníka, tretiu stranu, priemyselné odvetvie, alebo obchodné a ekonomické podmienky. Následkom porušenia podstatnej podmienky je zrušenie alebo zmena APA bez ohľadu na to, či zmena podstatných podmienok bola spôsobená daňovníkom alebo treťou stranou.
Podstatné podmienky, ktoré ovplyvňuje daňovník môžu byť napríklad spôsob vykonávania obchodnej činnosti, firemné či obchodné štruktúry, obchodné stratégie, zmena funkcií a rizík a iné. Podstatné podmienky, ktoré nie sú ovplyvnené daňovníkom zahŕňajú napríklad rozsah očakávaného objemu transakcií, zmenu daňového systému, zmenu podmienok na trhu a iné.
K bodu 25 - § 18a
Nové ustanovenie § 18a bolo zavedené z dôvodu sankcionovať vo vyššej miere úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní, a to najmä v prípade transferového oceňovania, pri ktorom často dochádza k agresívnemu daňovému plánovaniu. K doteraz platným ustanoveniam týkajúcich sa sankcií v daňovom poriadku sa týmto ustanovením zavádza zvýšenie sankcií pre daňovníkov, ktorí prostredníctvom transferového oceňovania úmyselne znižujú základ dane alebo zvyšujú daňovú stratu.
Pre daňovníkov, ktorí sa dopúšťajú deliktov už teraz obsiahnutých v daňovom poriadku, ostáva výška sankcií v doteraz platnom znení.
§ 18a ods. 1 zdvojnásobuje výšku sankcie pre subjekty, ktoré sa dopustia správneho deliktu podľa daňového poriadku a zároveň správca dane musí uplatniť postup podľa druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku. To znamená, že konanie daňovníka nemá ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorého výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Jedná sa napríklad o situácie, kde dochádza k úmyselnému zneužívaniu schránkových firiem, ktoré nemajú ekonomickú podstatu (nemajú zamestnancov, nevykonávajú funkcie, riziká znášajú len formálne, ale ich neriadia), ale do týchto spoločností sú presúvané zisky, ktoré sú výsledkom ekonomických aktivít na Slovensku.
V prípade, že je správca dane nútený pre účely správy dane uplatniť druhú vetu § 3 ods. 6 daňového poriadku a preklasifikovať formálne-právne transakcie s ohľadom na ekonomickú podstatu v dôsledku úmyselného vyhýbania sa daňovej povinnosti, uplatní sa na tieto situácie sankcia v dvojnásobnej výške.
Táto sankcia sa v prípade uplatnenia opravných prostriedkov uplatní až po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho orgánu, resp. súdu. Daňovník má teda možnosť využitia všetkých opravných prostriedkov, tak aby mohol preukázať, že sa nejednalo o úmyselné vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Pokiaľ odvolací orgán, prípadne súd nepotvrdí, že došlo k úmyselnému vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, uplatní sa na daňový dorub prípadne len štandardná sankcia podľa daňového poriadku.
Rovnako správca dane podľa odseku 2 umožní neuplatnenie sankcie v dvojnásobnej výške, ak daňovník uzná pochybenie a zaplatí rozdiel vyrubenej dane v stanovenej lehote.
§ 18 ods. 3 upravuje špecifickú situáciu, keď daňovník požiada o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia. Po podaní žiadosti nasleduje overovanie skutočností správcom dane. Ak správca dane nesúhlasí s názorom daňového subjektu na metódu ocenenia alebo so spôsobom určenia ceny, zamietne žiadosť a môže začať daňovú kontrolu. V takom prípade správca dane prihliadne na zámer daňovníka stanoviť správne transferové ceny v kontrolovanej transakcii a tým znížiť výšku sankcie v prípade dorubu, ktorá je zhodná s výškou sankcie podľa § 155 odseku 1 písmena g) daňového poriadku.
K bodu 26 - § 19 ods. 2 písm. u)
Daňovým výdavkom bude aj poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá Ministerstvu vnútra SR na základe darovacej zmluvy. Humanitárna pomoc sa bude realizovať na základe už platného mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci SR do zahraničia (uznesenie vlády SR č. 310 z 12. apríla 2006). Zámer daňovo podporiť poskytovateľov materiálnej humanitárnej pomoci vychádza z unesenia vlády SR č. 178 z 11.mája 2016, ktorým sa schválila smernica pre postup delegácie na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, kde sa SR zaviazala uskutočniť legislatívne zmeny za účelom zvýšenia motivácie daňovníkov o účasť na humanitárnej pomoci.
Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách. Pod pojmom materiálna humanitárna pomoc sa má mysli najmä poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, alebo na základe vlastných analýz.
K bodu 27 - § 21 ods. 2 písm. o)
V súčasnosti sa príspevok na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií považuje za nedaňový výdavok. Ide o príspevok, ktoré povinnosť platenia vychádza z osobitného predpisu, t. j. zo zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a použitie prostriedkov z tohto fondu je určené na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch EÚ. Uvedeným návrhom sa tento príspevok bude považovať za daňový výdavok.
K bodu 28 - § 25 ods. 3
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu v § 17 ods. 39. V prípade vyradenia motorového vozidla, u ktorého nedošlo v lehote do jedného roka vrátane od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel k prevodu držby na inú osoby a zároveň v lehote 15 dní po uplynutí lehoty od zápisu motorového vozidla do evidencie nedošlo k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku, sa pri výpočte zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis vypočítaný rovnomernou metódou odpisovania.
K bodom 30 až 34 - § 43 ods. 1, 2, 3 písm. r), ods. 5 písm. d) a ods. 9
Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené tuzemskej fyzickej osobe ako aj fyzickej osobe nerezidentovi do zahraničia sa budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 % alebo sadzbou dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Výnimku tvoria fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov podľa § 2 písm. x), ktorým sa tieto príjmy zdaňujú daňou vyberanou zrážkou vo výške 35 %. Navrhovanou úpravou zákona sa tiež určuje, že platiteľ dane, ktorý vypláca podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou a vyberá daň zrážkou, zrazí daň len zo sumy prevyšujúcej oslobodenú výšku podielu člena pozemkového spoločenstva, t. j. sumu prevyšujúcu 500 eur. Ak budú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené právnickej osobe – daňovníkovi z nezmluvného štátu, rovnako sa príjem zdaní daňou vyberanou zrážkou vo výške 35 %. Dani vyberanej zrážkou nepodliehajú príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu vyplatené podielovému fondu, dôchodkovému fondu, doplnkovému dôchodkovému fondu. Daň sa vyberá zrážkou z príjmu nezníženého o výdavky s výnimkou vyrovnacieho podielu a podielu na likvidačnom zostatku, kde základom pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu podľa § 25a (napr. hodnota peňažného vkladu, obstarávacia cena podielu obstaraného kúpou a pod.). Ak u daňovníka príde ku kombinácii príjmov z vyrovnacieho podielu a z podielu na likvidačnom zostatku, daňovník vyčísli základ dane za každý podiel jednotlivo, pričom na stratu sa neprihliada.
K bodu 35 - § 43 ods. 23
Uvedený návrh spresňuje postup pri uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípadoch uvedených v § 43 ods. 20 a 22. Daňovník – platiteľ dane vyberanej zrážkou, zamedzí dvojitému zdaneniu prostredníctvom oznámenia vydaného podľa § 43 ods. 15 a 17 písm. a) zákona, pričom prostredníctvom tohto oznámenia požiada aj o vrátenie dane, vypočítanej na vrátenie po aplikácii metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. V prípade vybratia dane zrážkou z peňažných plnení podľa § 43 ods. 20 stálou prevádzkarňou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby na území SR, táto je povinná vystaviť potvrdenie pre prijímateľa o výške peňažného plnenia a zrazenej dani v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa.
K bodu 36 - § 45 ods. 4
Zmena sa navrhuje z dôvodu nutnosti flexibilnejšej aktualizácie zoznamu štátov, ktoré budú zrážať daň až do ich prechodu na spoločný štandard oznamovania OECD (CRS – common reporting standards). Vo vzťahu k týmto štátom sa ponechá možnosť zápočtu zrazenej dane z vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Táto úprava reaguje na potrebu ponechania možnosti zápočtu pre Rakúsko, ako aj pre tretie krajiny, ktoré majú podpísané Dohody s EÚ o uplatňovaní ekvivalentných opatrení ako boli dohodnuté v Smernici o zdaňovaní príjmu z úspor a postupne podpisujú pozmeňujúce protokoly k dohodám s EÚ o prechode na CRS.
K bodu 37 - § 49a ods. 7
V súčasnosti má vyplácajúci zástupca povinnosť oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane v zákone určené informácie o fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, závislého územia alebo územia tretieho štátu a ktorá je konečným príjemcom vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Z dôvodu zrušenia smernice o zdaňovaní príjmu z úspor už nie je potrebné upravovať túto povinnosť vyplácajúcich zástupcov a povinnosť sa vypúšťa zo zákona.
K bodu 38 - § 51e
Súčasťou osobitného základu dane sú u fyzickej osoby iba príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) plynúce zo zdrojov v zahraničí. Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %, ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v nezmluvnom štáte. Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje aj podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou plynúci zo zdrojov v zahraničí do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku. Súčasťou osobitného základu dane u právnickej osoby sú iba príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré sú predmetom dane, plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 35 %.
K bodu 39 - § 52zi a § 52zj
§ 52zi
K odseku 1 - Sadzba dane z príjmov právnickej osoby vo výške 21 % sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2017. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, použije túto sadzbu dane prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2017.
K odseku 2 – Ustanovenie týkajúce sa úpravy základu dane závislej osoby, ako aj zahrnutia nájomného a odplaty za použitie alebo poskytnutie práva na použitie sa uplatní už pri podávaní daňového priznania počnúc 1. 1. 2017.
K odseku 3 - Ustanovenia § 18a ods. 1 a 2 týkajúce sa zvýšenia sankcie a možného zníženia sankcie sa použijú na doruby z daňovej kontroly začatej po 31. decembri 2016.
K odseku 4 – Ustanovenie § 18a týkajúce sa zníženia sankcie na 3 percentá v prípade, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia sa uplatní na všetky prípady, kde ešte nebola pokuta právoplatne vyrubená.
K odseku 5 - Podiely na zisku (dividendy), podiely na výsledku podnikania vyplácané tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 budú podliehať osobitnej sadzbe dane. Ak sa jedná o podiely na zisku (dividendy) vykázané za hospodársky rok so začiatkom v kalendárnom roku 2016, pri ich zdanení sa bude aj po 1.1.2017 postupovať podľa predpisu účinného do 31.12.2016 (t. j. naďalej nebudú predmetom dane). Podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1.1.2004 a najneskôr do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebudú ani počnúc 1.1.2017 predmetom dane. Podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní sa budú považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016. Podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva bude počnúc 1.1.2017 predmetom dane len v tom prípade, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1.1.2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka najskôr 1. januára 2017. Predmetom dane bude počnúc 1.1.2017 až vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.
K odseku 6 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja na území Slovenskej republiky vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 sa neuplatní u fyzickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou postup podľa § 52 ods. 24, ale tieto budú, ak k ich výplate príde v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017, predmetom dane vyberanej zrážkou pri použití sadzby dane vo výške 7 %. U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou budú tieto príjmy súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní.
K odseku 7 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja na území Slovenskej republiky vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplácaných fyzickej osobe – daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa uplatní daň vyberaná zrážkou vo výške 7 %, prípadne vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Postup podľa § 52 ods. 24 sa v tomto prípade neuplatní. U právnickej osoby – daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa v prvom rade skúma, či sú tieto príjmy predmetom dane podľa § 52 ods. 24 a ak sú predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %.
K odseku 8 - Pri zdanení podielov na zisku (dividendách) zo zdroja v zahraničí vykázaných za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplácaných fyzickej osobe – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa tento príjem zahrnie do osobitného základu dane podľa § 51e a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %. U právnickej osoby – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa v prvom rade skúma, či sú tieto príjmy predmetom dane podľa § 52 ods. 24; ak sú tieto príjmy predmetom dane, sú súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní.
K odseku 9 - Pri zdaňovaní vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane počnúc 1.1.2017 si daňovník môže uplatniť ako daňový výdavok hodnotu splateného vkladu v ocenení podľa § 25a, pričom pri splatenom vklade obstaranom do 31.12.2015 si ako daňový výdavok uplatní hodnotu splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona účinných do 31.12.2015.
§ 52zj
Zvýšenie základu dane držiteľa motorového vozidla podľa § 17 ods. 39 a stanovenie zostatkovej ceny pri takomto motorovom vozidle sa použije až pri motorovom vozidle zaevidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike od 1. februára 2017.
K bodu 40 – príloha č. 2
Nadväzne na transpozíciu Smernice, ktorou sa zrušuje Smernica o zdaňovaní úspor (2003/48/ES), sa aktualizuje príloha č. 2, kde sa uvádza zoznam prebratých smerníc.
K bodu 41 – prílohy č. 3 až 5
Z dôvodu zrušenia Smernice o zdaňovaní príjmu z úspor a vypustenia povinností vyplácajúcich zástupcov zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťajú príslušné prílohy, ktoré mali nadväznosť na povinnosti vyplácajúcich zástupcov.
K Čl. II
K bodom 1 až 3 – Poznámky pod čiarou a § 29b
Z dôvodu zavedenia zdaňovania podielov na zisku (dividend) u fyzických osôb osobitnou sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 % nebudú podiely na zisku (dividendy) považované za zárobkovú činnosť podľa zákona o zdravotnom poistení, t. j. nebudú predmetom zdravotného poistenia. Zároveň sa vypúšťajú všetky ustanovenia týkajúce sa povinností platenia zdravotných odvodov z dividend. Predmetom zdravotného poistenia nebudú podľa prechodného ustanovenia až podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo počnúc 1.1.2017.
K Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017, okrem článku I bodov 20, 28 a bodu 39 § 52zj, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2017.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v.r.
minister financií Slovenskej republiky