Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

302/2016 Z. z.

najpravo.sk • 25.9. 2017, 17:44

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

A.           Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2010 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“).

 

Účelom predloženého návrhu zákona je upraviť rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, ktorá prejde s účinnosťou od 1. decembra 2016 do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súčasnosti neposkytuje dotácie v žiadnej oblasti.

 

Zákonom č. 172/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 172/2015 Z. z.“) sa realizoval presun agendy v oblasti ľudských práv z Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Poskytovanie dotácií v tejto oblasti bolo však naďalej ponechané v pôsobnosti Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky (viď § 40x ods. 1 zákona č. 172/2015 Z. z.; zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2010 Z. z. (ďalej len „zákon č. 545/2010 Z. z.“) a výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 452/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zložení komisie, rozhodovaní komisie, organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie dotácie a kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie).

 

Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. apríla 2016 schválila novelu zákona

č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) vykonanú zákonom č. 171/2016 Z. z. V zmysle § 40ab ods. 1 kompetenčného zákona prejde pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania, podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto sa kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a  pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.

B.            Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

 

S účinnosťou od 1. septembra 2015 prešla v zmysle § 40x ods. 1 kompetenčného zákona v znení zákona č. 172/2015 Z. z. agenda ľudských práv, s výnimkou poskytovania dotácií v tejto oblasti, z pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) do kompetencie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Za účelom toho, aby bola agenda ľudských práv v plnom rozsahu v pôsobnosti jedného ministerstva, ako aj z dôvodu účelnosti a efektívnosti s účinnosťou od 1. decembra 2016 prejde aj posledná časť agendy v oblasti ľudských práv z pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti (pozri § 40ab ods. 1 kompetenčného zákona v znení zákona č. 171/2016 Z. z.). V nadväznosti na túto zmenu sa v danom ustanovení v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) v znení zákona č. 383/2008 Z. z. vymedzujú oblasti, ktoré sú upravené v návrhu zákona.

 

K § 2

 

Vymedzuje sa rozsah, resp. zameranie dotácií, ktoré možno poskytnúť z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti v rámci agendy ľudských práv v širšom slova zmysle. Aktivity, ktoré spadajú pod vymedzený rozsah bližšie a konkrétnejšie stanovuje § 3 navrhovaného zákona. Príslušným rozpočtovým rokom sa rozumie príslušný kalendárny rok (pozri § 4 ods. 1 tretia veta zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

K § 3

 

Presnejšie sa vymedzujú konkrétne účely, na ktoré môže ministerstvo spravodlivosti poskytnúť dotáciu spadajúcu pod rozsah uvedený v § 2 návrhu zákona. Zameranie projektov, ktorým je možné dotáciu poskytnúť je určené najmä na zvyšovanie povedomia verejnosti o konkrétnych ľudsko-právnych otázkach prostredníctvom výchovy a vzdelávania, rôznych školení a seminárov detí a mládeže za účelom ich výchovy a oboznámenia sa s otázkami ľudských práv už v školskom veku, ako aj za účelom vzdelávania a školenia dospelých osôb; na podporu neziskových organizácií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie; na podporu v oblasti poradenstva a právnej vymožiteľnosti práv za účelom celkového posilnenia efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv, ako aj na poskytovanie dotácií za účelom skvalitnenia života znevýhodnených skupín. Podporuje sa aj vzdelávanie profesijných skupín (napr. prokurátorov, policajtov) za účelom zvýšenia ich citlivosti a lepšieho uvedomovania si dôležitosti tejto otázky a vybudovania vhodného prístupu k osobám, ktoré sa stretávajú s diskrimináciou, rasizmom, xenofóbiou, a pod.

Zároveň sa v danom ustanovení nad rámec zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 383/2008 Z. z. vymedzujú ďalšie účely, na ktoré nie je možné dotáciu poskytnúť. Prostriedky poskytnuté v rámci dotácie nie je možné použiť na úhradu takých výdavkov, ktoré vznikli v prechádzajúcich rozpočtových rokoch, keďže dotácia sa poskytuje na konkrétny rozpočtový rok. Rovnako ich nemožno použiť ani na úhradu výdavkov na správu žiadateľa o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadateľ“). Dotácia totiž nemá slúžiť na pokrytie všetkých výdavkov žiadateľa a zabezpečenie celého chodu organizácie, prípadne inej entity podľa typu žiadateľa, ale len na podporu určitých častí činnosti žiadateľa (uskutočnenie konkrétneho projektu). Vzhľadom k tomu, že podkladom k vyhodnoteniu žiadostí je aj podrobný rozpočet projektu (pozri § 5 ods. 2 písm. b) návrhu zákona), ktorý má žiadateľ vo vlastnom záujme čo najpresnejšie vyčísliť a rátať so všetkými eventualitami výdavkov pri jeho zostavovaní vylučuje sa použitie prostriedkov z poskytnutej dotácie na účely úhrady výdavkov, ktoré neboli zahrnuté v rozpočte projektu. Vylúčené je tiež poskytnutie dotácie na činnosť, na ktorú má žiadateľ podľa osobitného predpisu  poskytnuté prostriedky z verejného rozpočtu, aby sa zabránilo duplicitnému poskytnutiu peňažných prostriedkov na ten istý projekt, resp. činnosť žiadateľa.

Na rozdiel od pôvodnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 545/2010 Z. z., medzi oprávnené výdavky žiadateľa boli zaradené aj mzdy, platy, služobné príjmy a ich náhrady a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov žiadateľa, keďže na zabezpečenie funkčnosti projektu je potrebný aj určitý personálny substrát, ktorý môže žiadateľa neúmerne zaťažiť.

 

K § 4

 

Taxatívnym výpočtom sa stanovuje okruh subjektov, ktorým možno dotáciu poskytnúť. Vyžaduje sa, aby išlo o slovenské subjekty (trvalý pobyt, miesto podnikania, alebo sídlo žiadateľa na území Slovenskej republiky). Určuje sa minimálna spoluúčasť žiadateľa na financovaní projektu, na ktorý sa dotácia poskytuje, a to vo výške minimálne 5 % z celkového rozpočtu projektu. Primerane sa však jeho spoluúčasť môže znížiť, ak mu nie je poskytnutá plná suma, o ktorú žiada. Zníženie vykonáva samotný subjekt, ktorému bola dotácia poskytnutá. Vzhľadom k tomu, že ide o možnosť a nie povinnosť, príjemca dotácie sa môže rozhodnúť či investuje do projektu vlastné zdroje v plnej výške alebo si ich primerane k výške poskytnutej dotácie zníži. Aby sa zamedzilo poskytnutiu dotácie na ten istý projekt od viacerých subjektov, resp. na projekt, ktorý už dotáciu v minulosti dostal, návrh zákona uvádza ako prekážku poskytnutia dotácie prípad, kedy projekt už dotáciu získal alebo o ňu žiada súčasne viacero subjektov. Žiadateľ musí mať zároveň vysporiadané finančné vzťahy s rozpočtami obcí a vyšších územných celkov. Keďže ide o poskytovanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, vyžaduje sa od žiadateľov, aby voči iným verejným subjektom nemali dlžoby. Týmto pravidlom sa má predchádzať situácii, v ktorej by bola dotácia poskytnutá „nedôveryhodnému“ žiadateľovi, ktorý má už pred poskytnutím dotácie určité nevysporiadané záväzky voči obci alebo vyššiemu územnému celku. Zároveň sa stanovuje, že sa táto podmienka nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je obec alebo vyšší územný celok.

 

K § 5

 

Stanovuje sa, že dotáciu možno poskytnúť len na základe písomnej žiadosti, ktorej formulár bude žiadateľovi vygenerovaný informačným systémom  po úspešnej elektronickej registrácii. Registrácia sa bude vykonávať v informačnom systéme, ktorého prepojenie bude uvedené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Ide o úpravu, ktorú využíva, resp. využívalo aj ministerstvo zahraničných vecí, v ktorého pôsobnosti je poskytovanie dotácií až do 30. novembra 2016.

V ustanovení sa uvádza tiež výpočet príloh, ktoré musí žiadateľ spolu s prihláškou ministerstvu spravodlivosti predložiť. Prílohami sa overujú skutočnosti potrebné na zhodnotenie splnenia podmienok na poskytnutie dotácie, a zároveň sa predkladá návrh projektu, na uskutočnenie ktorého žiadateľ poskytnutie dotácie požaduje. Nepredloženie žiadosti v termíne určenom vo výzve má za následok vylúčenie žiadosti ešte pred tým ako dôjde k jeho obsahovému posudzovaniu hodnotiacou komisiou. Ustanovenie ďalej vymedzuje proces odstraňovania formálnych nedostatkov podanej žiadosti a následok ich neodstránenia. Následok neprihliadania na žiadosť je stanovený aj pre prípad, že žiadateľ ani po dodatočnej výzve zo strany ministerstva spravodlivosti, neodstráni nedostatky, na ktoré ho ministerstvo spravodlivosti upozorní (napr. chýbajúca príloha alebo u subjektov, u ktorých sa to vyžaduje, predloženie dokladu preukazujúceho právnu subjektivitu žiadateľa staršieho ako tri mesiace). Takýmto pravidlom sa zabezpečuje efektívnosť posudzovania žiadostí komisiou. V prípade úspešnosti žiadateľa sa mu dotácia poskytne na základe písomnej zmluvy, ktorej vzor sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (pozri § 7 písm. i) návrhu zákona).

 

K § 6

 

Ustanovuje sa, že za účelom vyhodnotenia podaných žiadostí, ministerstvo spravodlivosti zriadi komisiu. Členstvo v komisii je čestnou funkciou, za ktorú členom nepatrí odmena. Spôsob zloženia komisie a podmienky, ktoré musí osoba člena spĺňať budú bližšie špecifikované vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý ministerstvo spravodlivosti na vykonanie tohto zákona vydá. V tomto ustanovení sa upravuje len základný rámec členstva v komisii. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa členstvo v komisii umožňuje aj žiadateľovi alebo osobe, ktorá má určitý vzťah k žiadateľovi, a preto ju možno považovať za zaujatú. Títo členovia budú však na časť rokovania, na ktorej sa prerokúva a hodnotí žiadosť, vo vzťahu ku ktorej sú zaujatí, resp. ktorú podali, vylúčení. Rovnako tak nebudú môcť takúto žiadosť nijakým spôsobom posudzovať alebo hodnotiť z pozície člena komisie. V ustanovení je nadväzne na túto úpravu vymedzené, kto sa považuje za zaujatého, a teda bude vylúčený z prerokovania konkrétnej žiadosti. Vylúčením takýchto členov v konkrétnom prípade sa zabezpečuje nezávislosť a nestrannosť komisie.

Podané žiadosti získajú po predložení číslo v poradí, v akom boli ministerstvu spravodlivosti predložené (t. j. doručené). Číslovanie vykonáva tajomník komisie (bližšie pozri všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti). Subjekt, ktorý žiadosť podal je komisii známy. Ministerstvo spravodlivosti má v záujme odkloniť sa od zaužívanej praxe predkladať žiadosti komisii na posudzovanie bez identifikácie žiadateľa. Ministerstvo spravodlivosti totiž nevidí relevantný dôvod, pre ktorý by členovia komisie nemali vedieť, o aký subjekt ide, t. j. poznať identitu žiadateľa. V prípade potreby si tak môžu overiť, či žiadateľ naozaj vykonáva činnosť v rámci oblasti ľudských práv, či nevznikol len účelovo alebo nevykonáva žiadnu činnosť. Komisia hodnotí predložené žiadosti na základe kritérií, ktoré sú vopred známe a uvedené vo výzve na predkladanie žiadostí. Bližšia úprava týkajúca sa fungovania a zloženia komisie je predmetom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

 

K § 7

 

Na účely vytvorenia podmienok pre transparentné poskytovanie dotácií umožňujúcich prístup k nim čo najväčšiemu okruhu osôb sa vymedzuje široký okruh informácií, ktoré ministerstvo spravodlivosti povinne zverejňuje (ide najmä o úplné znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie dotácií, schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu na príslušný rozpočtový rok a predpoklad na nasledujúce dva roky, často kladené otázky súvisiace s dotáciami, výzva a vzor zmluvy o poskytnutí dotácie). Výzva, ktorá obsahuje základné informácie k poskytnutiu dotácie na príslušný rozpočtový rok, sa zverejňuje v lehote minimálne 2 mesiace pred termínom predkladania žiadostí. Po uplynutí termínu určeného na predkladanie žiadostí, ministerstvo spravodlivosti zverejní na svojom webovom sídle aj menný zoznam členov komisie. K zverejneniu tejto informácie dochádza až po uplynutí predmetného termínu z dôvodu zamedzenia možného ovplyvňovania členov komisie zo strany žiadateľov. Po vyhodnotení všetkých včas predložených a úplných žiadostí, ministerstvo spravodlivosti na základe výsledkov poskytnutých komisiou zverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých schválených a neschválených žiadostí. Zákonom sa stanovuje, že tak musí urobiť v lehote 30 dní od schválenia, resp. neschválenia žiadosti. Ministerstvo spravodlivosti má zámer v rámci svojich kapacít prostredníctvom monitoringu vyhodnocovať výsledky projektov, na ktoré boli poskytnuté dotácie.

 

K § 8

 

Poskytnutá dotácia podlieha kontrole zo strany ministerstva spravodlivosti, a to jednak tzv. administratívnej finančnej kontrole podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj kontrole ohľadom dodržiavania podmienok podpísanej zmluvy o poskytnutí dotácie. Pri porušení finančnej disciplíny zo strany prijímateľa dotácie sa postupuje podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K § 9

 

Stanovuje sa, že poskytnutie dotácie nie je nárokovateľné. Vychádza sa zo skutočnosti, že ministerstvo spravodlivosti umožňuje čerpanie dotácií na vymedzené ciele (pozri § 2 a 3 návrhu zákona) a za účelom výberu najvhodnejších projektov zriaďuje nezávislú komisiu, ktorá prihlásené projekty vyhodnocuje na základe vopred určených kritérií. Ide teda len o možnosť oprávnených subjektov vymedzených v § 4 ods. 1 návrhu zákona žiadať o poskytnutie dotácie, nie o ich nárok ju dostať. Závery komisie, t. j. poradie žiadostí a odporúčanie o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie majú len odporúčaciu povahu. Konečné rozhodnutie v tomto procese urobí minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Proti postupu komisie ani proti rozhodnutiu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky neexistuje opravný mechanizmus.

Zároveň sa v tomto ustanovení vymedzujú predpisy, ktorých ustanovenia sa vzťahujú aj na oblasť upravovanú návrhom zákona.

 

K čl. II

 

K bodu 1 a 2

 

S ohľadom na prechod kompetencie poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv na ministerstvo spravodlivosti sa v § 2 písmená c) a d) a § 6a a 6b vypúšťajú zo zákona č. 545/2010 Z. z., ktorým boli doteraz upravené.

 

K bodu 3

 

Aby bola zabezpečená kontinuita poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, ako aj za účelom zabezpečenia dostatočného času na prípravu ministerstva spravodlivosti na výkon novej kompetencie sa stanovuje, že žiadosti, ktoré budú predložené do 30. novembra 2016 sa spravujú ustanoveniami zákona č. 545/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. novembra 2016 a vyhodnocuje ich, ako aj vykonáva ostatné so žiadosťami a následným poskytnutím dotácie súvisiace úkony, ministerstvo zahraničných vecí. S účinnosťou od 1. decembra 2016 je celá agenda od podania žiadosti o dotáciu, cez vyhodnotenie a poskytnutie dotácie až po kontrolu hospodárenia s poskytnutou dotáciou a vyhodnotením výsledkov poskytnutých dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

 

K čl. III

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2016.

 

V Bratislave, 17. augusta 2016

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 673

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: