V prvý júlový deň napadol na Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach návrh Okresného súdu Lučenec na vyslovenie nesúladu časti ustanovenia Zákona o rodine s Ústavou Slovenskej republiky.
Okresný súd sa domáha vyslovenia nesúladu § 96 ods. 3 časti za bodkočiarkou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení „ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať“ s článkom 6 ods. 1, článkom 8 ods. 1, článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1, článkom 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článkom 41 ods. 3 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) s Ústavou Slovenskej republiky.
Celé znenie napadnutého ustanovenia (napadnutá časť je zvýraznená):
§ 96
(1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
(2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
(3) Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.
Prioritný záujem dieťaťa na spoznaní svojich biologických rodičov
Na Okresnom súde Lučenec sa vedie konanie o prípustnosť zapretia otcovstva. Celý návrh si prečítajte TU. V čase, kedy sa dieťaťu prvýkrát naskytla možnosť na podanie návrhu na zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 cit. zák., už ani jeden z rodičov navrhovateľa nežil, preto návrh na zapretie otcovstva s poukazom na napádanú normu (§ 96 ods. 3 časť za bodkočiarkou zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine) nebolo možné podať. Navrhovateľovi právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva zaniklo skôr, než vôbec vzniklo. Ust. § 96 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine je preto pre prípad navrhovateľa od počiatku nepoužiteľné.
Súd v odôvodnení svojho návrhu okrem iného tiež uvádza, že Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine výslovne nekladie rozdiel medzi vekom dieťaťa čo sa týka jeho práva na podanie návrhu na pripustenie zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 cit. zák. Jediný rozdiel je v tom, že maloleté dieťa musí byť v tomto konaní zastúpené opatrovníkom.
V súčasnosti účinný zákon o rodine možnosť podania návrhu na zapretie otcovstva na návrh generálneho prokurátora nepozná. Toto právo zaniklo dňa 31.12.2005, kedy zák. č. 96/1963 Zb. o rodine stratil účinnosť.
V období účinnosti zák. č. 94/1963 Zb. o rodine bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva aj generálny prokurátor podľa § 62 ods. 1 cit. zák. Navrhovateľ získal dôkaz o vylúčení biologického otcovstva testom DNA až na základe znaleckého posudku, pričom vzorka DNA sa získala exhumáciou telesných pozostatkov právneho otca.
V rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa prejavuje záujem zosúladenia právneho stavu s biologickým za súčasného zohľadnenia prioritného záujmu dieťaťa na spoznaní svojich biologických rodičov. Prednosť práv dieťaťa pred verejným záujmom vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu. Nemožno opomenúť ani reštriktívne účinky doterajších právnych úprav, ako je to v prípade navrhovateľa, ktorý je dospelý a ktorému obaja rodičia zomreli pred účinnosťou zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine.
Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Zapretie otcovstva, právo dieťaťa poznať svojich rodičov, aktívna legitimácia maloletého
- Subjektívna stránka prípustnosti odvolania
- Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva
- Nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
- Pozbavenie rodiča výkonu rodičovských práv a povinností
- Utajený pôrod a právo dieťaťa poznať svoj biologický pôvod vo svetle judikatúry ESĽP
- Právne vs. biologické otcovstvo v kontexte druhej domnienky otcovstva