Vyšla siedma Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal už v poradí siedmu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Po občianskoprávnej zbierke rozhodnutí, trestnoprávnom výbere, troch výberoch rozhodnutí správneho kolégia a výbere vo veciach občianskoprávnych je to opäť trestnoprávny výber.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na zbierku v plnom znení.

Stanoviská vo veciach trestných

82. Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (Tr. zák.) o prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia, pokiaľ ide o vykonávanie činnosti na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

I. Výklad a aplikácia práva orgánom činným v trestnom konaní a súdom má svoje pravidlá, ktoré vychádzajú z teórie práva. Tieto pravidlá, napr. o hierarchii a druhoch právnych noriem, ich výklade, aj o aplikácii práva podľa analógie musia uvedené štátne orgány rešpektovať a pri rozhodovacej činnosti z nich vychádzať.

II. Medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív).

III. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá uložený súdom - bez ďalšej špecifikácie - s použitím § 61 ods. 1 Tr. zák. alebo sankcia zákazu činnosti uložená iným štátnym orgánom podľa § 22 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočíva v celkovom zákaze vedenia motorových vozidiel, t.j. vykonávania činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, po dobu ustanovenú príslušným právoplatným rozhodnutím.

Ak osoba, ktorej sa zákaz činnosti týka, vykonáva v dobe jeho trvania činnosť, hoci aj pod dohľadom kompetentnej osoby, ktorá je uloženým trestom alebo sankciou zakázaná, napĺňa znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pokiaľ tomu nebráni materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák

83. Zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (Tr. por.) v kontexte s ustanovením § 3 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), pokiaľ sa týka zásady zákonného sudcu a prísediacich sudcov.

I. Odlišný spôsob kreovania predsedu senátu a členov senátu, ani rozdiely v právnom postavení sudcov a prísediacich sudcov (§ 3 ods. 6 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov) určených na konanie a rozhodovanie vo veci, a to od prvého úkonu senátu v danej veci až do ukončenia trestného stíhania, nespochybňuje postavenie prísediacich ako zákonných sudcov v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

II. V prípade ospravedlnenej neúčasti určeného prísediaceho v dôsledku náhlej prekážky, nahradí ho pri úkone, ktorý neznesie odklad, do času, kým prekážka pominie (napr. pri konaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby), predseda senátu iným prísediacim zo zoznamu prísediacich sudcov okresného súdu, ktorý tvorí prílohu rozvrhu práce súdu.

III. Prísediaceho možno v konaní nahradiť, ak pôvodne určený prísediaci nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Na tento účel predseda senátu určí iného prísediaceho rovnako ako pri zastupovaní prísediaceho (podľa bodu II.); ustanovenia Trestného poriadku o zmene zloženia senátu (§ 277 ods. 5 ) tým nie sú dotknuté

Rozhodnutia vo veciach trestných

84. Procesné a hmotnoprávne ponímanie skutku. Ukladanie spoločného trestu resp. ďalšieho samostatného trestu.

I. Pri pokračovacom trestnom čine sa ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. o neprípustnosti trestného stíhania týka procesného (§ 10 ods. 16 Tr. por.), nie hmotnoprávneho (§ 122 ods. 13 Tr. zák.) ponímania skutku, čo zodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 Tr. por.

II. Ak u skoršieho právoplatného odsúdenia za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nastali účinky jeho zahladenia, súd pri odsúdení páchateľa za ďalší čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu postupuje (uloží trest) bez použitia ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák.

III. Uloženie spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. je vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozsudku, uvedenému v prvej vete tohto ustanovenia, u ktorého nenastali účinky zahladenia odsúdenia, osobitným druhom (sui generis) obnovy konania, pri ktorom je novou skutočnosťou (zodpovedajúcou ustanoveniu § 394 ods. 1 Tr. por.) spáchanie ďalšieho čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného činu. V zmysle § 2 ods. 8 Tr. por. preto nedochádza k nesúladu s článkom 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky

85. Podmienky použitia § 49 ods. 2 Tr. zák. a vzťah k ustanoveniu § 54 Tr. zák.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu alebo popri inom prípustnom druhu trestu; to neplatí, ak je splnená premisa uvedená v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. veta druhá (horná hranica sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšujúca päť rokov). Je však vždy nutné zohľadniť ustanovenia o nezlučiteľnosti trestov (§ 34 ods. 7, § 56 ods. 2 Tr. zák.). Nie je preto v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd uloží trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54 Tr. zák., a ak je taký trest primeraný

86. Dĺžka konania a dovolací dôvod

Dôvodom dovolania je len uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.). Dĺžka konania nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie dovolacej námietky týkajúcej sa neprimeranosti trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby alebo nepoužitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu (§ 39 Tr. zák.) alebo podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 Tr. zák.)

87. Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie

I. „Obvykle jednorazovou dávkou na použitie“ v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.

II. Ak odsúdený už bol odsúdený za to, že prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, než je zákonné maximum pre miernejšiu právnu kvalifikáciu (§ 186 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005) a teda bolo jeho konanie, bez ohľadu na danosť alebo absenciu osobno-spotrebného účelu držby, kvalifikované podľa § 187 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005, zodpovedá táto kvalifikácia v právnom režime súčasne účinného Trestného zákona kvalifikácii podľa § 172 Tr. zák. (teda znaku uvedenému v ods. 1 písm. d/ tohto ustanovenia), a nie kvalifikácii podľa § 171 Tr. zák.

Je preto aplikačne správne použiť znak uvedený v § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (skoršie odsúdenie za „taký“ čin) ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby

88. Čiastočná nedôvodnosť odvolania a právoplatnosť napadnutého rozsudku

Ak odvolací súd ponechá odvolaním nedôvodne napadnutú časť rozsudku nedotknutú, pretože na základe tohto, čiastočne aj dôvodného odvolania, alebo na základe odvolaním vyvolaného zákonného prieskumu (§ 317 ods. 2 Tr. por.), zrušil inú časť napadnutého rozsudku, má nevyhovenie odvolaniu, vo vzťahu ku odvolacím súdom nedotknutej časti napadnutého rozsudku, právne účinky zamietnutia odvolania (§ 319 Tr. por.) Od toho sa potom odvíja právoplatnosť neúspešnou časťou odvolania napadnutého výroku rozsudku podľa ustanovenia § 183 ods. 1 písm. b/ bod 3 Tr. por., ktoré je na tento účel potrebné vyložiť extenzívne

89. Prípustnosť sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o výkone EZR. Rozdiel medzi vydávacou väzbou podľa § 16 ods. 1 a § 16 ods. 2 zákona o EZR.

I. Z ustanovenia § 22 ods. 7 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „EZR“) je zrejmé, že prípustnosť podania sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone EZR je inak stanovená pre osobu vyžiadanú a inak pre prokurátora. Kým vyžiadaná osoba môže podať sťažnosť len pre niektorý z dôvodov obligatórneho odmietnutia vykonania EZR podľa § 23 ods. 1 zák. číslo 154/2010 Z.z., možnosti prokurátora sú podstatne širšie, keďže jeho sťažnosť je prípustná tak pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania EZR podľa § 23 cit. zákona (zahŕňa obligatórne i fakultatívne dôvody odmietnutia), aj ak bol rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu porušený zákon.

II. Vydávacia väzba podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o EZR od vydávacej väzby podľa prvého odseku § 16 tohto zákona sa líši tým, že kým vydávacia väzba podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR je väzbou obligatórnou (ako to vyplýva z gramatického výkladu použitého slovného spojenia) a súd/sudca rozhodne bez potreby skúmania existencie materiálnych dôvodov väzby, aj bez potreby predloženia návrhu prokurátorom vykonávajúcim predbežné vyšetrovanie, vydávacia väzba podľa § 16 ods. 1 cit. zákona je podmienená návrhom prokurátora a potrebou tohto zabezpečovacieho opatrenia na zákonom predpokladané účely

90. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Od verejného vyhlásenia rozsudku (§ 171 ods. 1 Tr. por.) treba väzbu obžalovaného chápať podľa čl. 5 ods. 1 písm. a/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako „zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom“ a nie ako „zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu“ podľa článku 5 ods. 1 písm. c/ cit. Dohovoru.

Vzhľadom na výmeru uloženého trestu alebo na zákonnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný (ešte neprávoplatne) uznaný za vinného, možno túto okolnosť považovať za „konkrétnu skutočnosť“ v zmysle návetia § 71 ods. 1 Tr. por., z ktorej vyplýva „hrozba vysokým trestom“ (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.)

91. Premlčanie trestného stíhania

I. Z hľadiska dĺžky premlčacej doby je rozhodujúci názor súdu na právnu kvalifikáciu po vykonaní hlavného pojednávania a nie to, ako bol skutok kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania.

II. Aj keď Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 10. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 9/2013 nevyslovil, že prvá veta § 437 ods. 4 Tr. zák. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou, článkom 2 ods. 2 a článkom 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, neznamená to, že ak premlčacia doba trestného stíhania podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov neuplynula do 31. decembra 2005, vždy sa budú aplikovať ustanovenia o premlčaní trestného stíhania podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov bez ohľadu na iné ustanovenia o pôsobnosti Trestného zákona a bez prihliadnutia na článok 50 ods. 6 Ústavy SR

92. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu. Dôkaz dychovou skúškou

I. Uplatňovanie zásady „nikto nie je povinný obviniť seba samého“, vyplývajúcej z čl. 37 ods. 1 a čl. 40 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a výslovne zakotvenej v čl. 14 ods. 3 písm. g) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať, ako aj neprispieť ku svojmu obvineniu a usvedčeniu iným aktívnym konaním. Obvineného však možno podrobiť strpeniu dôkazných úkonov, ktoré predpokladajú len jeho pasívnu účasť, a to aj s použitím určitého stupňa nátlaku, ktorý však nesmie byť zneužitý jeho neprimeranosťou. Od obvineného možno požadovať, aby strpel napr. odňatie veci, odobratie vzorky dychu, moču, krvi, pachu, vlasov alebo tkanív pre účely testu DNA – a to i za pomoci donútenia, napriek skutočnosti, že ho tieto dôkazy usvedčujú.

II. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu v krvi vodiča musí byť podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov, vykonaná prístrojom, spoľahlivosť ktorého je preukázaná certifikátom o overení tohto analyzátora dychu, po poučení vodiča o spôsobe vykonania dychovej skúšky

Zbierku č. 7/2015 nájdete TU.