Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Vyjadrenie kolektívu vyšších súdnych úradníkov Krajského súdu v Bratislave k návrhu reformy súdnej mapy

Zoltán Valentovič • 3.12. 2020, 16:35

Kolektív vyšších súdnych úradníkov Krajského súdu v Bratislave si dovoľuje predložiť širšej verejnosti vyjadrenie k návrhu reformy súdnej mapy zo dňa 26.11.2020. Vyšší súdni úradníci ako zamestnanci justície podieľajúci sa priamo na výkone súdnej moci, poznajúc dlhodobé podmienky výkonu súdnictva v SR a s tým spojené nedostatky, po dôkladnej analýze materiálu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 05.11.2020 pod názvom „Reforma súdnej mapy“ predkladajú vyjadrenie za účelom otvorenia odbornej diskusie za účasti zainteresovaných subjektov s cieľom efektívneho a systémového nastavenia reformy.



V úvode by sme radi uviedli, že považujeme za správne základné východiská reformy smerujúce k dôslednému zabezpečeniu špecializácie sudcov i zamestnancov súdov na jednotlivé agendy. Aj z tohto dôvodu nie je zámerom vyjadrenia komentovať reformu ako celok, ale predovšetkým prezentovať konkrétne prevažne praktické problémy, ktorými navrhovaná zmena súdnej mapy dopadne nielen na vyšších súdnych úradníkov Krajského súdu v Bratislave. Vyjadrenie VSÚ KS BA k reforme súdnej mapy bolo podporené zamestnancami administratívy súdu, riadenia a správy súdu a predložené predsedovi Krajského súdu v Bratislave za účelom otvorenia odbornej diskusie s Ministerstvom spravodlivosti SR a zainteresovaných subjektov.

Významné systémové zmeny ako reforma súdnej mapy predstavujúce finančné zaťaženie 309,545 mil. Eur je nevyhnutné kreovať v odbornej diskusii za účasti subjektov, ktorých sa priamo dotýka, pričom cesta k reforme má byť motivovaná efektívnym systémovým nastavením bez pozadia politických záujmov.

Z vyjadrenia kolektívu vyšších súdnych úradníkov Krajského súdu v Bratislave dávame do pozornosti vybrané časti k predkladanému zámeru reformy súdnej mapy.

1. Absencia relevantných dôvodov pre zánik vybraných odvolacích súdov

Z predloženého návrhu reformy súdnej mapy a zhodne tak z prejavu pani Mgr. Márie Kolíkovej, ministerky spravodlivosti SR, v televíznej relácií Téma dňa na TA3 dňa 24.11.2020 v čase od 19:50 hod. vyplýva, že zámerom reformy súdnej mapy je efektívny súdny systém, ktorého cieľom je rýchle rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k zredukovaniu počtu  odvolacích súdov a k absencii odvolacieho súdu v Bratislave a v Košiciach bol uvedený  jediný dôvod, a to: „Motiváciou pre túto zmenu je aj snaha pretrhať korupčné väzby  na území mesta Bratislava. Zhodná argumentácia prebehla zo strany pani ministerky na webovom sídle portálu www.youtube.com, video kanál denníka SME v relácii ZKH dňa 27.11.2020.

Vzhľadom na to, že z materiálu Reformy súdnej mapy, ani z vyjadrení pani ministerky nebolo doposiaľ uvedené, na podklade akých dát a úvah sa dospelo k rozhodnutiu  o zrušení krajských súdov a zriadení troch odvolacích súdov, máme za potrebné dať  do pozornosti, že pokiaľ je cieľom reformy súdnej mapy špecializácia sudcov na výlučne  jednu agendu, táto už v rámci krajských súdov je zavedená a funguje niekoľko rokov prostredníctvom senátov (poručenských, civilných, obchodných, trestných a správnych) a taktiež na úrovni kolégií (občianskoprávne kolégium, správne kolégium, trestné kolégium a pod.).

Ak došlo k rozhodnutiu o zrušení Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu  v Košiciach s cieľom tzv. „pretrhnutia korupčných väzieb,“ mala by sa javiť myšlienka presunu osôb z týchto súdov na iné súdy ako a priori nežiaduca. Navyše nám nie je zrejmé, akým spôsobom by mala koncentrácia súdov a zrejme aj sudcov do Trnavy, resp. Prešova pretrhnúť údajné korupčné väzby a túto nie je možné dôvodiť ani z doplňujúcich vyjadrení pani ministerky.

Kolektív vyšších súdnych úradníkov veľmi citlivo vníma podozrenia z trestnej činnosti sudcov, žiaľ vrátane sudcov Krajského súdu v Bratislave, a dôrazne sa od takéhoto správania dištancuje. Nemôžeme sa však stotožniť s nazeraním na Krajský súd v Bratislave en bloc ako na „skorumpovaný súd“, ktorý treba zrušiť, nakoľko to nezodpovedá skutočnosti a najmä zásah vo forme jeho zrušenia nedopadá na trestne stíhaných sudcov, ale postihuje najviac zamestnancov súdu.

Podľa argumentácie pani ministerky by v Bratislave mohlo zostať zachované tzv. detašované pracovisko. To by však znamenalo, že by došlo k zmene súdnej mapy výlučne iba z formálneho hľadiska/na papieri (zmena úradných pečatí súdu, úprava záhlavia úradných listín a pod.) za súčasného zachovania pracoviska súdu v totožnej budove a zhodného personálneho substrátu súdu(sudcov, vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov, tajomníčok, asistentiek a administratívneho aparátu). Zmena by potom znamenala výhradne menovanie nového predsedu krajského súdu ministrom spravodlivosti a obmenu materiálno-technického vybavenia súdu.

2. Dopad reformy súdnej mapy na zamestnancov zanikajúcich odvolacích súdov

Z Ministerstvom spravodlivosti SR predloženého materiálu nie je známe, či sa na príprave návrhu reformy podieľali aj zástupcovia zamestnancov súdov, medzi nimi i vyšší súdni úradníci, a prípadne aké bolo ich regionálne zastúpenie (tak ako to býva bežnou praxou pri tzv. rezortných zákonoch). Z predloženého dokumentu nie sú autori známi. Máme za to, že pri príprave takto zásadnej reformy by mali byť vypočuté i naše hlasy a privítali by sme, keby Ministerstvo spravodlivosti SR priebežne informovalo zamestnancov svojho rezortu o postupe pri implementácií reformy.  

V celom dokumente prakticky nie sú riešené účinky reformy na zamestnancov súdov. Výlučne na strane 43 materiálu sa spomína prechod výkonu súdnictva a všetkých práv a povinností vrátane prechodu zamestnancov zanikajúcich súdov. Nie sú nám tiež zrejmé projektované počty zamestnancov na jednotlivých novovzniknutých a reformou zachovaných súdoch, a teda aký vplyv bude mať reforma na zamestnanosť.

Vyšších súdnych úradníkov KS BA sa prirodzene dotýka najmä tá časť reformy, podľa ktorej majú byť zrušené krajské súdy, pričom všeobecný odvolací súd pre západoslovenský obvod má mať sídlo v Trnave a prvostupňový správny súd má mať sídlo v Nitre. Z materiálu pritom priamo nevyplýva, či sa uvažuje nad detašovanými pracoviskami (najmä všeobecného odvolacieho súdu), ani či tieto prípadné detašované pracoviská majú vybavovať len určitú časť agendy. Možno to dôvodiť iba na základe mediálnych výstupov pani ministerky.

Prípadná zmena miesta výkonu práce z Bratislavy do Trnavy, alebo dokonca do Nitry, bude mať prirodzene veľmi závažné dôsledky nielen na pracovný, ale i súkromný a rodinný život všetkých zamestnancov Krajského súdu v Bratislave (totožne tak na Krajskom súde v Košiciach). Väčšina zamestnancov so svojimi rodinami je dlhodobo usadená v Bratislave  alebo v jej okolí a takáto zmena by ich zasiahla natoľko, že pre mnohých by ďalšie zotrvanie v služobnom pomere nebolo udržateľné a zrejme by si museli hľadať uplatnenie na iných súdoch v Bratislave alebo úplne mimo justície. Tu je namieste poznamenať, že prevažná väčšina zamestnancov si z dôvodu pracovného zaradenia na Krajskom súde v Bratislave zabezpečila v hlavnom meste bývanie pre rodinu (hypotékou na bývanie).Dodávame, že mnohí vyšší súdni úradníci sú matkami alebo otcami detí, ktoré majú svoje predškolské, školské, resp. mimoškolské povinnosti a aktivity, takáto zmena súvisiaca so zmenou miesta pracoviska alebo bývania by mala negatívne dôsledky aj na nich. Prípadné dochádzanie z Bratislavy do Trnavy, nehovoriac už o Nitre, nie je časovo zlučiteľné so starostlivosťou o maloleté dieťa.

S vysokou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že v dôsledku reorganizácie súdnej mapy a na to nadväzujúcej zmeny pracoviska zamestnancov súdu, by mohlo dôjsť k odchodu mnohých skúsených zamestnancov, čím by nepochybne utrpela i kvalita vykonávanej práce, pričom tento výpadok nebude jednoduché nahradiť. Eventuálne vykonanie „náboru“ zamestnancov v miestach novozriadených všeobecných odvolacích či prvostupňových správnych súdov nezabezpečí  dostatočnú kvalitu personálneho obsadenia súdov. Nemožno opomenúť ani finančný aspekt, nakoľko platové ohodnotenie zamestnancov justície (čistý príjem vyššieho súdneho úradníka na úrovni od 726,- € a asistentky od 500,15 €) má stále veľmi ďaleko od vyhovujúceho stavu. Dochádzanie alebo presťahovanie sa z Bratislavy do Trnavy alebo dokonca Nitry nemusí byť pre veľkú časť zamestnancov finančne únosné a napriek záujmu o prácu jej vykonávanie stratí pre nich ekonomický zmysel.

3. Opomenutie Justičnej pokladnice

Osobitosťou Krajského súdu v Bratislave je, že v jeho organizačnej štruktúre je zahrnutá i Justičná pokladnica zabezpečujúca vymáhanie súdnych pohľadávok v rámci všetkých súdov v SR. V materiáli Reforma súdnej mapy sa nenachádza žiadna zmienka o nej a o jej zamestnancoch, medzi ktorými sú vyšší súdni úradníci a administratívny personál.

4. Reforma súdnej mapy a hromadné výberové konania na funkciu sudcu

V predloženom návrhu súdnej mapy absentuje nastavenie systému hromadných výberových konaní na funkciu sudcu, ktoré sa priamo dotýka aj vyšších súdnych úradníkov, u ktorých je predpoklad uchádzať sa o túto funkciu po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, že by zostala zachovaná myšlienka hromadných výberových konaní tak, ako je to v súčasnosti pre obvody jednotlivých krajských súdov, v súvislosti s ich elimináciou a zriadením len troch odvolacích súdov nie je zrejmé, či by sa hromadné výberové konania mali uskutočňovať pre obvody týchto novovzniknutých odvolacích súdov, čo by pre kandidátov na funkciu sudcu znamenalo zvýšenie neistoty, na ktorý súd v rámci takto zväčšených obvodov by mohli byť vymenovaní. V konečnom dôsledku uvedené môže viesť aj k zníženiu záujmu o účasť na takomto výberovom konaní, a to nielen z pohľadu vyšších súdnych úradníkov, ale všetkých potenciálnych uchádzačov, čo môže mať negatívny dopad na kontinuálne obsadzovanie voľných miest sudcov. Druhý zásadný problém vyvstáva v prípade umiestnenia úspešného uchádzača na okresný súd, kedy by napríklad v rámci západoslovenského regiónu úspešný uchádzač žijúci so svojou rodinou v Bratislave bol pridelený na súd v severnej časti západoslovenského regiónu, napr. do Nového Mesta nad Váhom (vzdialenosť súdu od obydlia cca 100-120 km), kam by bol povinný denne dochádzať. K nedostatkom systému hromadného výberového konania na funkciu sudcu bolo už zo strany Kolektívu vyšších súdnych úradníkov pôsobiacich na súdoch SR predkladaný podnet v roku 2019, ktorého cieľom bolo poukázať na problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe opierajúce sa o konkrétne dáta.[1]

Napriek tomu, že toto vyjadrenie nemalo za cieľ komplexne obsiahnuť celú navrhovanú reformu, dodávame, že za nedostatok predloženého materiálu vo všeobecnosti považujeme skutočnosť, že neobsahuje žiadne alternatívne varianty riešenia súdnej mapy s porovnaním nákladov a prínosov jednotlivých variantov navzájom. Nie je možné teda zistiť, či takto navrhnutá súdna mapa je najlepšie možné riešenie, z materiálu nevyplývajú merateľné kritériá, na základe ktorých by bolo možné posúdiť efektívnosť reformy.

Veríme, že naše vyššie predostreté argumenty opierajúce sa o každodennú prax,  prispejú do diskusie o novej súdnej mape, ktorej výsledkom bude efektívna reforma s čo najvyššími prínosmi a čo najmenšími negatívnymi účinkami na všetkých dotknutých.

Záver

Vyšší súdni úradníci už v minulosti podnetom VSÚ z 31.01.2019[2] pre Súdnu radu SR ako aj konceptom zákona o VSÚ a justičných čakateľoch[3] adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR poukazovali na zásadne nedostatky vyplývajúce z nastavenia súdneho systému. Vzhľadom na predkladaný zámer reformy súdnej mapy, vyšší súdny úradníci Krajského súdu v Bratislave poukázali na praktické nedostatky materiálu reformy súdnej mapy, pričom sú otvorení odbornej diskusii za účasti zainteresovaných subjektov (zástupcovia sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov, atď.), ktorých sa reforma priamo dotýka a prispieť tak k spoločnému cieľu, a to efektívnemu súdnemu systému.

Celé znenie vyjadrenia si môžete prečítať TU.

Za autorský kolektív vyšších súdnych úradníkov KS BA zverejnil

JUDr. Zoltán Valentovič, PhD.
vyšší súdny úradník

 



[1] https://zasadnutia.sudnarada.sk/podnet-vyssich-sudnych-uradnikov-posobiacich-na-sudoch-slovenskej-republiky/

[2] https://zasadnutia.sudnarada.sk/podnet-vyssich-sudnych-uradnikov-posobiacich-na-sudoch-slovenskej-republiky/

[3] https://www.najpravo.sk/clanky/vyssi-sudni-uradnici-vypracovali-navrh-zakona-tykajuci-sa-postavenia-vsu-a-justicnych-cakatelov.html

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 436

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: