Výsledkom trestného konania (ako aj iného konania, napr. civilného, správneho) je rozhodnutie vo veci samej, ktorého forma a obsah závisí od zisteného skutkového stavu. Na riadne a úplné zistenie skutkového stavu súd a orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy (ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku). Náležité zistenie skutkového stavu je totiž predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

Trestný poriadok medzi dôkazné prostriedky zaraďuje aj výsluch svedka, pričom v mnohých veciach ide o zásadný, prípadne jediný, dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie skutkového stavu v trestnom konaní.

Každý svedok v trestnom konaní musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Napriek zákonnej povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať, v praxi sa možno stretnúť s jedincami, ktorí v postavení svedka túto povinnosť porušujú, teda o okolnostiach súvisiacich s trestným činom uvádzajú nepravdu, resp. vedome zamlčujú podstatné skutočnosti.

Aký následok a za akých okolností má takto podaná nepravdivá svedecká výpoveď?

Na účely tohto článku budeme pracovať so svedkom v trestnom konaní.

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy

Objekt

Objektívna stránka

Subjekt

Subjektívna stránka

Ako by mali teda orgány činné v trestnom konaní postupovať?

Záver