TlačPoštaZväčšiZmenši

Trestný čin neposkytnutia pomoci v cestnej premávke

11.3. 2019, 17:41 |  Marcel Ružarovský

1. Všeobecne k trestnému činu neposkytnutia pomoci

Trestný čin neposkytnutia pomoci je jedným z trestných činov, ktoré možno zaradiť do kategórie „trestných činov v doprave“. Charakteristickým prvkom pre tieto trestné činy je ich prepojenosť a súvis s pravidlami cestnej premávky, resp. užívaním pozemných komunikácií. Hoci nejde o osobitnú kategóriu trestných činov podľa osobitnej časti Trestného zákona, spomedzi všetkých trestných činov možno vypočítať tie, ktoré sú pre dopravu typické.

Trestný zákon pozná celkom tri skutkové podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci, ktoré spočívajú v tom, že

  • páchateľ neposkytne osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného (ustanovenie § 177 ods. 1 Trestného zákona);
  • páchateľ ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného (ustanovenie § 178 Trestného zákona);
  • páchateľ neposkytne osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť (ustanovenie § 177 ods. 2 Trestného zákona); tento trestný čin sa dopravy netýka, preto sa mu v ďalšom texte už nebudeme venovať.

Trestný čin neposkytnutia pomoci je prečinom, pričom jeho osobitosť spočíva v tom, že ho možno spáchať len opomenutím konania (omisívny delikt). Trestnou je teda nečinnosť, pasivita páchateľa v prípade, kedy mal určitým spôsobom konať (poskytnúť potrebnú pomoc).

Vzťah medzi jednotlivými skutkovými podstatami je založený na princípe špeciality a subsidiarity. Zodpovednosť za neposkytnutie pomoci pri dopravnej nehode sa teda vždy bude posudzovať podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona, ak sa jedná o účastníkov (vodičov) dopravnej nehody. Ostatní účastníci cestnej premávky (teda nielen vodiči), ktorí by boli svedkom takejto nehody, prípadne by okolo narazených áut prechádzali, by mohli byť zodpovední za trestný čin podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Trestného zákona.

2. Znaky skutkovej podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci

Objektom predmetného trestného činu je ochrana života a zdravia človeka.

Subjektom trestného činu (podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona) môže byť len vodič[1], ktorý mal účasť na dopravnej nehode, teda z hľadiska trestnoprávnej teórie hovoríme o subjekte konkrétnom. Nemusí ísť pritom o vodiča, ktorý dopravnú nehodu zavinil[2], ale postačí, ak mal na nehode účasť. Trestne zodpovedný teda môže byť aj vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste (vodič A), ktorému vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste (vodič B) nedal prednosť, pričom k zraneniu došlo len na strane vodiča B. V tomto prípade je vodič A povinný poskytnúť potrebnú pomoc zranenému vodičovi B (za splnenia ostatných podmienok).

Naproti tomu trestného činu neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Trestného zákona sa môže dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (aj chodec, vodič bicykla, sprievodca vedených a hnaných zvierat), teda hovoríme o všeobecnom subjekte. V cestnej doprave však napriek tomu pôjde najčastejšie o vodiča motorového vozidla.

Na spáchanie trestného činu neposkytnutia pomoci sa v oboch jeho skutkových podstatách vyžaduje úmyselné zavinenie. To znamená, že páchateľ musí vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť následok predpokladaný Trestným zákonom (ohrozenie života alebo zdravia iného) a s týmto následkom je prinajmenšom uzrozumený.

3. Objektívna stránka trestného činu neposkytnutia pomoci

Objektívnej stránke budeme venovať širší priestor, vzhľadom na viacero znakov, ktoré musia byť súčasne naplnené, aby sa mohlo jednať o trestný čin neposkytnutia pomoci.

3.1 Nebezpečenstvo smrti alebo javenie príznakov ťažkej ujmy na zdraví / utrpenie ujmy na zdraví

Pri trestnom čine neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Trestného zákona je potrebné, aby osoba bola v nebezpečenstve smrti alebo javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví.

Nebezpečenstvo smrti musí byť bezprostredné, teda sa musí približovať k poruche. O takomto nebezpečenstve smrti možno usudzovať pri zrážke motorového vozidla s cyklistom alebo chodcom, kde je riziko smrti na strane „slabšieho“ účastníka cestnej premávky vysoké.

Javiť príznaky ťažkej ujmy znamená, že osoba ťažkú ujmu[3] nemusí utrpieť, ale postačí, ak javí príznaky typické pre tento druh ujmy. Z uvedeného tiež vyplýva, že hoci by osoba ťažkú ujmu utrpela (napr. poškodenie vnútorného dôležitého orgánu), ale navonok by neprejavovala príznaky tejto ujmy, v prípade neposkytnutia pomoci nebude osoba zodpovedná za trestný čin neposkytnutia pomoci.[4]Pre bežného človeka však bude ale veľmi ťažko rozpoznateľné, o aký druh ujmy sa jedná, preto minimálne z etického hľadiska by mal osobe poskytnúť pomoc už aj pri menšom poškodení zdravia.

Pri trestnom čine podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona je naplnenie znakov skutkovej podstaty viazané na to, že páchateľ neposkytne potrebnú pomoc osobe, ktorá utrpela ujmu na zdraví. Ujmou na zdraví sa pritom rozumie akékoľvek poškodenie zdravia (ustanovenie § 123 ods. 1 Trestného zákona). Nie je podstatné, ako sa ujma na zdraví navonok prejavuje (či ako ťažká ujma na zdraví alebo „len“ ako ublíženie na zdraví), dôležité je, že ujma na zdraví vznikla. Pre úplnosť však treba pripomenúť, že povaha ujmy musí vyžadovať poskytnutie pomoci, čo vylučuje zranenia celkom nepatrného rozsahu.[5]

V každom prípade sa však účastník cestnej premávky musí vždy presvedčiť, aký je zdravotný stav poškodenej osoby, inak prichádza do úvahy jeho trestná zodpovednosť za spáchanie trestného činu neposkytnutia pomoci v štádiu pokusu.

Nemôže obstáť preto tvrdenie vodiča, resp. iného účastníka cestnej premávky, že zrážka vozidiel bola malej intenzity, pri ktorej nemohlo dôjsť k poškodeniu zdravia, teda k spôsobeniu akejkoľvek ujmy na zdraví a z toho dôvodu vozidlo ani nezastavil a o zdravotnom stave účastníkov nehody sa nepresvedčil.

3.2 Potrebná pomoc

Ďalším dôležitým znakom trestného činu neposkytnutia pomoci je „potrebná pomoc“, pričom judikatúra za potrebnú pomoc považuje poskytnutie takej pomoci, ktorá je potrebná k ochrane života a zdravia poškodenej osoby,[6] prípadne potrebná k odvráteniu alebo zabráneniu zvýšenia nebezpečenstva pre život alebo zdravie poškodenej osoby.[7]

Potrebnou pomocou je hlavne prvá pomoc, ktorú by mal byť schopný poskytnúť každý vodič, nakoľko kurz prvej pomoci je obligatórnou súčasťou výcviku v autoškole. V praxi však nemožno vylúčiť situáciu, kedy si povaha zranení účastníka cestnej premávky bude vyžadovať kvalifikovaný zákrok, ktorý nemožno od bežného vodiča spravodlivo žiadať.

Potrebná pomoc môže v zmysle staršej judikatúry Najvyššieho súdu spočívať aj v privolaní záchrannej služby alebo polície,[8] či v prevoze poškodenej osoby do zdravotníckeho zariadenia.[9] V tejto súvislosti treba dodať, že prevoz do nemocnice je vhodný v tom prípade, keď povaha zranení poškodenej osoby nenasvedčuje tomu, že by sa prevozom mohol jej zdravotný stav ešte zhoršiť a na mieste nemožno zabezpečiť inú (najmä odbornú) pomoc. Pokiaľ však nie je známa povaha zranení spôsobených dopravnou nehodou, nemal by byť poškodený odvezený do nemocnice autom, aby nedošlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu neodborným prevozom.[10]

Za trestný čin neposkytnutia pomoci nemožno považovať situáciu, ak ten, kto pomoc poskytuje, vynaloží všetko potrebné úsilie k záchrane, no poškodená osoba napriek tomu zomrie. Poskytnutie potrebnej pomoci totižto nemusí za každých okolností viesť k záchrane života poškodeného.[11] Zodpovednosť páchateľa však nie je vylúčená vtedy, keď neposkytne potrebnú pomoc osobe dôvodiac, že pomoc, ktorú by vzhľadom na jeho schopnosti vedel vynaložiť, by aj tak neviedla k záchrane poškodeného alebo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu.[12]

3.3 Poskytnutie pomoci bez vzniku nebezpečenstva pre seba alebo iného

Poskytnutie pomoci inému nie je absolútnou povinnosťou. Trestne zodpovedný bude len ten, kto tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.

Za nebezpečenstvo v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci nemožno považovať nebezpečenstvo trestného stíhania.[13] Teda vodič, ktorý zavinil dopravnú nehodu, je napriek tejto skutočnosti povinný poskytnúť potrebnú pomoc osobe, ktorá utrpela ujmu na zdraví, a to aj za cenu toho, že by bol následne orgánmi činnými v trestnom konaní trestne stíhaný za trestný čin ublíženia na zdraví. Rovnako tak nemožno za nebezpečenstvo považovať riziko znečistenia interiéru motorového vozidla krvou.[14] Naopak, vodič by sa vydal do nebezpečenstva napríklad vtedy, ak by bol sám po dopravnej nehode zranený a povaha zranení by mu poskytnutie potrebnej pomoci neumožňovala alebo v situácii, kedy by sa poškodená osoba nachádzala napríklad v horiacom vozidle.

4. Pokus trestného činu neposkytnutia pomoci

Hoci je trestný čin neposkytnutia pomoci omisívnym deliktom, nemožno vylúčiť spáchanie uvedeného trestného činu v štádiu pokusu.

Pokus trestného činu, ako jeho vývinové štádium, Trestný zákon definuje ako konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného činu je možný len pri úmyselných trestných činoch. Aby išlo o pokus, musí byť splnená podmienka, že páchateľ už uskutočnil konanie bezprostredne smerujúce k dokonaniu činu. Konanie bezprostredne smeruje k dokonaniu činu v prípade, ak páchateľ už začal uskutočňovať konanie uvedené v príslušnej skutkovej podstate trestného činu v úmysle spôsobiť určený následok a spravidla aj začal pôsobiť na hmotný predmet útoku.[15]

Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že pri trestnom čine neposkytnutia pomoci je pokus vylúčený, pretože páchateľ nekoná aktívne, ale je pasívny. Súdna prax ale dospela k inému záveru v prípadoch, kedy po dopravnej nehode poškodená osoba ihneď zomrie alebo nebude vôbec zranená. V týchto situáciách pôjde o pokus trestného činu neposkytnutia pomoci, ak sa vodič po dopravnej nehode vôbec nepresvedčí, v akom stave sa poškodená osoba nachádza.[16] Páchateľ teda začína napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak k dokonaniu nedôjde, pretože ak poškodená osoba bezprostredne po dopravnej nehode zomrie, nemôže jej byť poskytnutá potrebná pomoc, resp. ak neutrpí žiadnu ujmu, nie je potrebné poskytovať akúkoľvek pomoc.

Vyššie uvedený názor je aj v súčasnosti v súdnej praxi rešpektovaný. Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti tiež uviedol, že nie je ponechané na voľnej úvahe účastníka dopravnej nehody, či poskytnutie pomoci inému účastníkovi, ktorý pri dopravnej nehode utrpel ujmu na zdraví, má ešte zmysel, alebo je akákoľvek iniciatíva v tomto smere už zbytočná.[17]

5. Neposkytnutie potrebnej pomoci osobe, ktorá utrpela ujmu na zdraví mimo pozemnej komunikácie

K zrážke dvoch alebo viacerých vozidiel, prípadne k zrážke vozidla s pešou osobou, môže dôjsť aj mimo pozemných komunikácií, napríklad na letisku alebo na poli, kde môže dôjsť k stretu poľnohospodárskeho stroja (vodič vozidla) s peši pohybujúcou sa osobou. Je zodpovedný tento vodič, v prípade neposkytnutia pomoci, za trestný čin podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona?

V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že jedným zo znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona je jeho spáchanie v spojení s dopravnou nehodou. Dopravnou nehodou sa rozumie udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla a s následkom predpokladaným v ustanovení § 64 ods. 1 písm. a) až d) zákona o cestnej premávke (alternatívne). Zároveň platí, žecestnou premávkou sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami.

Na základe uvedeného potom možno dospieť k jednoznačnému záveru, že pokiaľ dôjde k ujme na zdraví mimo pozemných komunikácií, teda nie v súvislosti s cestnou premávkou, pri strete vozidla s inou osobou nemožno hovoriť o dopravnej nehode, čím je vylúčená zodpovednosť vodiča vozidla za trestný čin neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona.[18] Ak by vodič vozidla neposkytol poškodenej osobe pomoc mimo pozemných komunikácií, mohli by sme však uvažovať o jeho trestnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ by následkom stretu vozidla s inou osobou bola iba ujma na zdraví, ktorá by sa nejavila ako ťažká ujma na zdraví a zároveň by osoba nebola ani v nebezpečenstve smrti, vodič vozidla by nebol zodpovedný ani podľa naposledy označeného ustanovenia. Vodič by bol teda trestne zodpovedný iba v prípade, ak by pri strete (kolízii) s inou osobou mimo pozemných komunikácií táto javila príznaky ťažkej ujmy na zdraví alebo by sa ocitla v nebezpečenstve smrti. Zodpovednosť páchateľa za trestný čin neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Trestného zákona nie je totižto viazaná na dopravnú nehodu, ako to je v prípade neposkytnutia pomoci podľa ustanovenia § 178 Trestného zákona, ktoré je k predošlému ustanoveniu vo vzťahu špeciality.

Autor:

JUDr. Marcel Ružarovský
advokátsky koncipient

advokátska kancelária JUDr. Vladimíra Sidora
so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec
mail: ruzarovsky@vsadvokat.sk, marcel.ruzarovsky@gmail.com
tel. č.: +421 915 796 261

 



[1]Vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo [ustanovenie § 2 ods. 2 písm. v) zákona o cestnej premávke].

[2] R 104/1951

[3] Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e) poškodenie dôležitého orgánu,

f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

[4] Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. apríla 2012, sp. zn. 6 Tdo 1368/2011

[5] VETEŠNÍK, P., JEMELKA, L., POTĚŠIL, L., VETEŠNÍKOVÁ, E., ADAMEOVÁ, Z., BOHUSLAV, L. Dopravní právo. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 665.

[6] R 37/1969

[7] R 9/1967

[8] R 4/1969

[9] KLÁTIK, J. Trestné činy ohrozujúce život a zdravie. In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. s 284.

[10]R 37/1963

[11]R 112/1952

[12]Tamže.

[13]R 9/1967

[14]ŽILINKA, M. Komentár k ustanoveniu § 177 Trestného zákona, dostupný na [online].[cit.24.02.2019] http://www.epi.sk/komentovane-ustanovenie/Komentar-k-p-177-zakona-300-2005-Z-z.htm

[15]IVOR, J.: Pokus trestného činu. In: IVOR, J. - POLÁK, P. - ZÁHORA, J. Trestné právo hmotné I. Všeobecná časť. Bratislava : WoltersKluwer, 2016. s. 266.

[16]R 38/1963

[17]Uznesenie NS ČR zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn. 3 T do 486/2014

[18] Tým nie je ale dotknutá zodpovednosť vodiča za iný trestný čin, napríklad trestný čin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 157 Trestného zákona.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 48
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Včasnosť podania odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Zamestnávatelia chcú kroky k predvídateľnosti legislatívnych zmienhttp://www.teraz.sk/ekonomika/zamestnavatelia-chcu-kroky-k-predvida/407756-clanok.html

Predvídateľnejšia legislatíva, boj proti korupcii a efektívnejšia justícia sú podľa ...

Danko avizuje ďalšie zmeny volebných pravidiel, novelizovať chce aj Trestný zákonhttps://www.webnoviny.sk/danko-avizuje-dalsie-zmeny-volebnych-pravidiel-novelizovat-chce-aj-trestny-zakon/

Parlament bude na jeseň pokračovať v zmenách volebných pravidiel pre politické strany.

Pitná voda jako ústavní právo? Tři strany se přetahují, kdo návrh prosadíhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/ochrana-vody-zmena-ustavy-stan-kdu-csl-kscm.A190716_150245_domaci_kop

Každý má právo na pitnou vodu a vodní zdroje jsou ve správě státu.

Rezort spravodlivosti: Zápis konečného užívateľa výhod je povinnýhttp://www.teraz.sk/slovensko/rezort-spravodlivosti-zapis-konecneh/407548-clanok.html

Subjekty si musia zapísať do neverejnej časti OR SR osobné údaje ako meno, priezvisko, rodné ...

Poslanci od volieb schválili 358 zákonov, 22 v skrátenom konaníhttp://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-od-volieb-schvalili-358-zakon/407467-clanok.html

Exprezident SR Andrej Kiska od posledných parlamentných volieb vetoval poslancom 29 zákonov, 28 z ...

Do voľby kandidátov na sudcov ÚS sa zatiaľ neprihlásil žiaden uchádzahttp://www.teraz.sk/slovensko/do-volby-kandidatov-na-sudcov-us-sa-z/407339-clanok.html

Zákonodarcom sa v doterajších voľbách nepodarilo zvoliť plný počet chýbajúcich ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 3/2019

Zo súdnej praxe 3/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 3/2019

Právny obzor 3/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: