Stanovisko k odoberaniu vzoriek DNA zomretej osobe

Občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky v rámci zjednocovania rozhodovacej praxe súdov schválilo na svojom rokovaní dňa 14. januára 2015 pre uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24. 9. 2014, sp. zn. 30 Cdo 1982/2012 s právnou vetou:

„Test DNA vyhotovený na základe vzorky DNA odobratej z tela zomretého, bez toho, aby k tomu dal súhlas pred smrťou sám zomretý, alebo po jeho smrti osoby oprávnené k pietnej ochrane osobnosti podľa občianskeho zákonníka, je nezákonne získaným dôkazom, a ako taký je v konaní neprípustným.“

V konaní bolo popierané otcovstvo matrikového (už skôr zomretého) otca s tvrdením, že biologickým otcom je iný zomretý muž, ktorý mal pred smrťou svojej údajnej dcére sľubovať dedičstvo po sebe. Keď zistila, že nespísal závet v jej prospech, nechala s matkou vyhotoviť test DNA na základe vzorky odobratej po jeho smrti.

Najvyšší súd ČR vychádza z toho, že po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi alebo partnerovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Z tohto ustanovenia je treba vyvodzovať nielen právo vymedzených osôb domáhať sa tejto ochrany na súde, ale tiež ich právo udeliť (či neudeliť) súhlas so zásahom do práva zomretého na ochranu osobnosti, pokiaľ sám zomretý sa k tejto otázke za svojho života už nevyjadril.

Ak teda v preskúmavanej veci poručiteľ sám za svojho života neurčil, ako má byť s jeho ostatkami naložené a nebol ani získaný súhlas osôb oprávnených takýto súhlas udeliť, bolo svojvoľným odberom vzoriek DNA zomretého zasiahnuté do práva na pietnu ochranu osobnosti, ktorej výkon patrí manželovi a deťom zomretej fyzickej osoby a ani ich niet, jej rodičom. Bolo preto správne, ak súdy v konaní dôkaz testom DNA v konaní nepripustili ako nezákonný.

Súdy tiež správne uzavreli, že za danej situácie, keď matrikový otec prevažnú časť života zastával rolu sociálneho otca, plnil všetky otcovské povinnosti a dcéra nemala o jeho otcovstve pochybnosti a dokonca po ňom dedila, nie je jej záujem na zapretí otcovstva daný. Vo svojej snahe poprieť otcovstvo k matrikovému otcovi bola vedená celkom zjavne len majetkovými záujmami, konkrétne záujmom stať sa dedičkou zomretého. Sama uviedla, že želanie svojho údajného biologického otca nezasahovať do nastolených právnych vzťahov rešpektovala dovtedy, kým zistila, že ju neuviedol v závete. Jej čisto majetkový záujem nemožno považovať za dostatočný dôvod k zásahu do nastolených rodinných väzieb.

Zdroj: Najvyšší súd Českej republiky
Ilustračné foto: najprávo.sk