Rozvody dohodou na Slovensku?

Už v základných zásadách zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. Tento zväzok však nie vždy ostane zväzkom trvajúcim až do smrti, a dochádza k rozvodu manželstva.[1] V roku 2011 okresné súdy v SR prijali spolu 14 957 návrhov na rozvod manželstva, z počtu ukončených rozvodových konaní bolo viac než 94% ukončených rozvodom a ich priemerná dĺžka bola v celoslovenskom priemere 6,0 mesiaca.[2]

Rozvod dohodou (nesporový rozvod) v Českej republike

Už od roku 1998 v Českej republike existuje inštitút „rozvodu dohodou". Patrí medzi nesporové konania a je upravený v § 24 a nasl. zákona č. 94/1963 Sb. o rodině a v novom českom Občianskom zákonníku platnom od 1.1.2014 bude upravený v § 757.

V Českej republike, ak obaja manželia súhlasia s rozvodom ich manželstva, súd manželstvo rozvedie bez akýchkoľvek zisťovaní príčin rozvratu manželstva. Manželstvo však musí trvať najmenej jeden rok a manželia spolu nežijú viac ako 6 mesiacov. Ďalšími podmienkami sú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, predloženie súdom schválenej dohody o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Ďalšími dohodami, ktoré sú potrebné, musia byť v písomnej podobe a podpisy na nich musia byť úradne overené sú dohoda na úprave majetkových pomerov, bývania a prípadne aj výživného. Ak manželia splnia tieto podmienky, súd schváli ich dohodu o rozvode.

Rozvod na Slovensku

Na Slovensku v rámci terajšej legislatívy môžu bezdetní manželia na základe vzájomnej dohody značne urýchliť rozvodové konanie. Občiansky súdny poriadok dáva podľa § 115a ods. 1 možnosť vo veci rozhodnúť aj bez prejednávania pred súdom, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Odlišnosť od českej právnej úpravy, ktorá už 15 rokov pripúšťa aj tzv. „rozvod dohodou", možno badať v tom, že slovenský právny poriadok aktuálne pozná iba klasické „sporové" rozvodové konanie. V ňom má jeden z manželov postavenie navrhovateľa a druhý odporcu, bez ohľadu na to, že obaja manželia súhlasia s rozvodom ich manželstva.[3]

Pred nedávnom v parlamente búrlivo diskutovaný poslanecký návrh novely zákona o rodine z dielne SaS zamýšľal, aby sa do slovenskej právnej úpravy dostal aj „rozvod dohodou". Ten mal byť uplatňovaný v dvoch podobách.

Podľa prvej manželia, z ktorých manželstva nepochádzajú deti alebo sú už dospelé, sa mohli rozviesť podpísaním notárskej zápisnice. V druhej manželia, ktorí majú maloleté deti, by sa mohli rozviesť dohodou, kde by súd neskúmal príčiny ich rozvodu.[4] Súd by teda nerozhodoval o tom, či bude manželstvo naďalej trvať, len by určil starostlivosť o maloleté deti na čas po rozvode. Cieľom novely bolo urýchlenie rozvodového konania a zmenšiť zásah štátu do súkromia.[5]

Podľa väčšiny odborníkov, ktorí sa zaoberajú občianskym právom rodinným, je prospešným nápadom len „rozvod dohodou". Povrchne však pôsobí zánik manželstva registráciou na matrike po podpísaní notárskej zápisnice. Tento druh rozvodu nefiguruje ani v jednej zo susedných a právnym poriadkom Slovensku podobných krajín, ale podobná dohoda je zvyčajná na ukončenie registrovaného partnerstva medzi partnermi, ktorí nemajú maloleté deti. Túto dohodu je možné spísať u advokáta alebo u notára.

Rozvod dohodou na Slovensku: Áno či nie?

Existencia možnosti rozviesť manželstvo dohodou ako je tomu v Česku by bola prospešná pre súdy tým, že by rozvod aj prípadné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) mohlo prebehnúť v rámci jedného konania. Konanie o rozvode, v prípade ak z manželstva pochádzajú maloleté deti objektívne kumuluje s konaním o úprave pomeru k maloletým deťom na čas po rozvode.[6] Ak by však existovala možnosť rozviesť manželstvo dohodou, tak by po predložení všetkých dohôd mohol súd vyriešiť všetko v rámci jedného konania. Takisto by to bolo menej zaťažujúce aj pre samotných účastníkov konania. Podobnú možnosť rozvodu je upravená nielen v ČR, ale aj v iných štátoch EÚ ako napr. Francúzsko, Luxembursko či Belgicko, ale vždy v rámci rozvodu zohráva určitú funkciu aj súd.

Všetky zmeny v oblasti rodinného práva sú však citlivé a spoločnosť na základe určitých uznaných hodnôt priznáva manželstvu ako inštitútu vyššiu ochranu. Dúfajme však, že rekodifikácia Občianskeho zákonníka bude obsahovať aj túto alternatívu sporového rozvodového konania. Všetko by sme sa mali dozvedieť do roku 2016. Dovtedy má byť rekodifikácia Občianskeho zákonníka prijatá.

Bc. Jozef Timek
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Odkazy a citácie:

[1] LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné : všeobecná časť, rodinné právo, vecné práva. Iura Edition, 2010. s.301

[2] Komentár Ministerstva spravodlivosti SR k štatistike rozvodov za rok 2011 na území SR; http://www.justice.gov.sk/stat/roc/12/

[3] Ficová, S a kolektív: Občianske právo procesné – základné konanie, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, Bratislava 2008, s. 111

[4] Porovnaj § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.

[5] http://www.webnoviny.sk/tag/rozvod-dohodou 

[6] LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné : všeobecná časť, rodinné právo, vecné práva. Iura Edition, 2010. s.303