REKODIFIKÁCIA: Môže vyšší súdny úradník vydať platobný rozkaz?

Ak pôsobíte v súkromnej sfére, hlavne v advokácii a dostávajú sa k vám platobné rozkazy z viacerých prvoinštančných súdov, možno ste sa už pozastavili nad tým, prečo sú niektoré platobné rozkazy vydané sudcom a niektoré vyšším súdnym úradníkom. Je vôbec vyšší súdny úradník oprávnený podľa nových kódexov civilného procesného práva vydávať platobné rozkazy? A sú tieto exekučné tituly rovnocenné?

Súčasná právna úprava inštitútu platobného rozkazu má základ v predchádzajúcej právnej úprave, z ktorej vychádza. Novinkou je absencia úpravy, ktorá bola do účinnosti OSP upravená v § 174 ods. 2 tretej vety OSP, podľa ktorej „Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.“. Nová úprava v § 265 ods. 1 druhej vety, podľa ktorej „Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.“. Z citovaných ustanovení vyplýva zmena v otázke funkčne príslušného súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti výroku o trovách konania.

• Ak by platobný rozkaz vydal sudca, podanie odvolania proti výroku platobného rozkazu o trovách konania má devolutívny účinok a o odvolaní proti výroku o trovách konania (podľa § 357 písm. m/ CSP len o nároku, nie o výške) by musel rozhodnúť odvolací (krajský) súd podľa § 34 CSP. Proti výške priznaných trov konania v PR by nebol prípustný žiaden opravný prostriedok, ustanovenie § 357 CSP ho nepripúšťa. Nie je teda zrejmé, o čom by krajský súd vôbec rozhodoval, ak by prvoinštančný súd žalobe vyhovel a v platobnom rozkaze by rozhodol podľa žaloby. Rozhodnutie o nároku na trovy konania by bolo v zásade nespochybniteľné, keďže mal žalobca plný úspech (§ § 255 ods. 1 CSP). Len pre zaujímavosť dodávame, že odvolanie ako opravný prostriedok by bolo spoplatnené podľa § 6 ods. 1 druhej vety Zákona o súdnych poplatkoch.
• Ak by platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, voči výroku o trovách konania (predpokladajme, že aj proti nároku aj výške) je prípustná sťažnosť. Aj keď sa dôvodová správa k CSP snaží presvedčiť, že sťažnosť nie je opravným prostriedkom, čomu nasvedčuje aj jej systematické zaradenie do druhého dielu piatej hlavy nazvanej „Uznesenie“, charakter tohto inštitútu je nespochybniteľný, ide o opravný prostriedok sui generis bez devolutívneho účinku (viď § 239 a nasledujúce CSP).  

V predchádzajúcom odstavci sme naznačili pochybnosť, či v prípade ak je vydaný platobný rozkaz vyšším súdnym úradníkom, je prípustná sťažnosť aj proti rozhodnutiu o nároku na zaplatenie trov konania, aj proti ich výške. Pochybnosť má základ v už spomínanom  § 357 písm. m/ CSP, podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Zároveň však podľa platného a účinného § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Logicky teda vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie o nároku na trovy konania. Porovnaj na tomto mieste § 262 ods. 1 a 2 CSP, ktorý rozhodovanie o trovách konania člení do dvoch fáz, a to v rámci prvej fázy - rozhodnutie sudcu o nároku v percentuálnom vyjadrení, resp. zlomkom alebo obdobne a v rámci druhej fázy po právoplatnom skončení konania rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o konkrétnej výške trov konania. Ustanovenie § 265 ods. 1 druhej vety však výrok o trovách konania predpokladá, zároveň nešpecifikuje, či ide o výrok o nároku alebo o výške. Predpokladá teda štandardný kompletný výrok.

Podľa jedného z názorov v diskusiách v odborných kruhoch sú ustanovenia tretej časti CSP „Osobitné procesné postupy“ obsahujúce aj právnu úpravu platobného rozkazu lex specialis vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania podľa § 262 CSP, čím je jeho aplikácia vylúčená (viď § 354 CSP). Na tento vzťah špeciality máme legislatívny podklad v ustanovení § 354 CSP. Netradične by sme zároveň museli skonštatovať špeciálny charakter aj vo vzťahu k § 357 písm. m/ CSP (štvrtá časť „Opravné prostriedky“) ako aj k už citovanému ustanoveniu iného právneho predpisu, konkrétne § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, podľa ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Práve tento zákon o jeden odstavec vyššie v § 5 ods. 1 písm. a/ dáva možnosť sudcovi poveriť vyššieho súdneho úradníka konať a rozhodovať o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu.

Ilustračné foto: najprávo.sk