TlačPoštaZväčšiZmenši

Pozemkové úpravy – komplexný nástroj, ktorý má znamenať nielen vyriešenie rozdrobenosti vlastníctva

23.8. 2019, 18:21 |  Marek Maslák

Územie Slovenskej republiky charakterizuje značná rozdrobenosť vlastníctva, čo je vyvolané historickým vývojom. Spoluvlastnícke podiely k pozemkom sa čoraz viac drobili každým ďalším dedením v dôsledku uhorskej úpravy dedenia. Z dostupných štatistík vyplýva, že v súčasnosti je jeden pozemok na Slovensku v priemere vlastnený 11,91 vlastníkmi a že jeden vlastník má priemerne podiel v 22,61 pozemkoch.[1]

Táto rozdrobenosť často znemožňuje efektívny výkon vlastníckeho práva, vplýva na vzťah vlastníka k pôde, vytvára neprehľadnosť v užívaní pozemkov, vplýva na rozvoj vidieka, na diverzifikovanosť poľnohospodárskej výroby, sťažuje výstavbu priemyselných parkov, závodov, diaľníc, ciest, domov, bytov. Rozdrobenosť vlastníctva je spojená aj s pomerne veľkým množstvom neznámych vlastníkov, neprededenými podielmi, duplicitou vlastníctva. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 3. apríla 1996, sp. zn. PL. ÚS 36/95: „Početná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva často dosahujúca extrémne zlomkové vyjadrenia vyvoláva stav, keď predmet vlastníctva - pozemok sa dá len ťažko alebo sa nedá vôbec technicky evidovať (čo je základná podmienka pre právne nakladanie s pozemkom) a stáva sa v jednotlivých prípadoch nepatrnou hospodárskou hodnotou bez reálneho motivačného pôsobenia alebo znemožňujúcou prijatie potrebného rozhodnutia spoluvlastníkov, čo vo svojom súhrne oslabuje právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych oprávnení. Okrem toho stavia vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní s vlastníkmi iných vecí, znevýhodňuje podnikanie v poľnohospodárstve a lesníctve oproti iným odvetviam podnikania.“

Rozdrobenosť vlastníctva k pôde teda často zapríčiňuje to, že vlastníci nemôžu užívať svoje pozemky (na jednej strane), a zároveň aj to, že nie je možné zabezpečiť konkurencieschopnú, najmä poľnohospodársku, produkciu s pridanou hodnotou (na druhej strane). Pritom pôda je nenahraditeľným prírodným zdrojom. Zameriavanie sa na význam lesov a poľnohospodárstva je veľmi dôležité pre prežitie spoločnosti ako takej, no v súčasnosti sa často nesprávame k pôde s náležitou starostlivosťou a nevenujeme jej dostatočnú pozornosť. V súčasnosti sme vystavení novým hrozbám, akými sú zmena klímy, narastajúca spotreba či rýchla urbanizácia, pričom tieto nové fenomény nevyhnutne súvisia so zachovaním čo najväčšej rozlohy lesov a s čo najefektívnejším využívaním poľnohospodárskej pôdy.[2] Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR: „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.“Podľa čl. 44 ods. 5 Ústavy SR:„Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.“ Ústavodarca v dôvodovej správe k ústavnému zákonu č. 137/2017 Z. z., ktorým bol prijatý citovaný čl. 44 ods. 5, uvádza, že na ochrane poľnohospodárskej a lesnej pôdy je verejný záujem.

Práve pozemkové úpravy znamenajú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom, ako prispieť k ochrane poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, prípadne ako vyporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy v špecifických prípadoch, akými sú najmä osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva,záhradkové osady či prípady stavieb, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce či VÚC.

Konanie o pozemkových úpravách je mimoriadne špecifickým konaním, ktoré nemá v slovenskom právnom poriadku obdobu. Konanie je tvorené viacerými, na seba nadväzujúcimi etapami. Ide o pomerne zdĺhavý a nákladný proces so zapojením značného počtu osôb. Ide o administratívnoprávne konanie, v ktorom koná a rozhoduje príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor ako správny orgán. Obsahom a cieľom pozemkových úprav je v prvom rade usporiadanie vlastníctva na určitom území (najmä v extraviláne, a najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu) – komasácia pozemkov. Môžeme teda povedať, že pozemkové úpravy sledujú nielen verejný záujem, ale aj individuálne záujmy dotknutých vlastníkov.

Pozemkové úpravy majú byť na prospech týchto vlastníkov, pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu, a to tým, že sa vytvorenia nové scelené pozemky s čo najmenším počtom spoluvlastníkov, zabezpečí sa prístup na tieto pozemky, a tak sa vytvoria predpoklady pre efektívny a reálny výkon vlastníckeho práva vrátane možnosti užívať pozemky samotnými vlastníkmi.

No nemenej dôležitým obsahom a cieľom pozemkových úprav je vytvorenie predpokladov na vybudovanie opatrení, na ktorých je verejný záujem z hľadiska ústavnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, základného práva na priaznivé životné prostredie. Ide o spoločné zariadenia a opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou, vytvárajúce ekologickú stabilitu v danom území, ochranu krajiny pred povodňami, zabezpečujúce zdroje vody a pod. (§ 12 ods. 4 ZoPÚ). Môžeme povedať, že pozemkové úpravy zasahujú tak do súkromnoprávnych, ako aj verejnoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti je vhodné citovať z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. januára 2018, sp. zn. 7 Sžr 67/2016: „Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákona o pozemkových úpravách je usporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v určenom území, rešpektujúc vlastnícke práva a iné práva k pozemkom. Z dôvodu naplnenia účelu zákona, zákonodarcom sledovaného, vykonávateľ pozemkových úprav je povinný zosúladiť usporiadanie nových právnych pomerov s požiadavkami vo verejnom záujme, s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, s funkciami poľnohospodárskej krajiny a s prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za účelom podpory rozvoja vidieka.“

Rámcovo sú pozemkové úpravy definované vo federálnom zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení. Podľa § 19 ods. 1 tohto zákona pozemkovými úpravami sú „zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu.“ Z citovanej definície vyplýva, že pri vykonávaní pozemkových úprav je potrebné dbať nielen na záujmy jednotlivých vlastníkov, ale nemenej dôležitou funkciou, ktorú majú pozemkové úpravy plniť, je vytvorenie vhodného rázu celej krajiny (vytvorenie rôznych ekologických, krajinných, vodozádržných, protieróznych opatrení). Aj zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení v § 1 ods. 2 uvádza, že obsahom pozemkových úprav nie je len zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a iných práv v obvode pozemkových úprav a pozemkov, ale sú nimi aj technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. Cieľom pozemkových úprav nie je len majetkovoprávne usporiadať určité územie, ale toto územie usporiadať aj z pohľadu tvorby krajiny.

Vyššie spomínaný zákon č. 330/1991 Zb., ktorý je všeobecným predpisom, pokiaľ ide o pozemkové úpravy, pozná aj tzv. jednoduché pozemkové úpravy, v rámci ktorých sa rieši len určitá časť územia so zjednodušenou dokumentáciou, no tieto by mali byť skôr výnimkou ako pravidlom. Aj Muchová a Petrovič poukazujú na to, že pozemkové úpravy sú najschodnejším postupom, ktorý v najvyššej možnej miere rešpektuje požiadavky zúčastnených a komplexne rieši vidiecky priestor. Zároveň sa však podľa nich tento potenciál pozemkových úprav nevyužíva dostatočne, keď poukazujú na to, že v doterajších projektoch sa často neriešili pozemkové úpravy v kontexte celého krajinného celku.[3] Jednoduché pozemkové úpravy sú vhodným riešením v určitých špecifických prípadoch (napr. vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v osídleniach marginalizovaných skupín obyvateľstva či k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí, resp. VÚC). No vo všeobecnosti sa je potrebné zamerať na vykonávanie tzv. komplexných pozemkových úprav, ktoré sa spravidla vykonávajú v takmer celom katastrálnom území (obvykle mimo zastavaného územia obce) a scelenie pozemkov sa vykonáva v maximálnej miere spolu s návrhom spoločných zariadení a opatrení.

K 31. decembru 2018 bolo na Slovensku ukončených 418 komplexných pozemkových úprav a 105 jednoduchých pozemkových úprav.[4] Keďže celkový počet katastrálnych území v SR je 3.559,[5] počet ukončených komplexných pozemkových úprav zodpovedá 11,74 % všetkých katastrálnych území, a počet jednoduchých pozemkových úprav zodpovedá 2,95 % všetkých katastrálnych území.Zároveň k 31. decembru 2018 prebiehalo 13 komplexných pozemkových úprav a až 145 jednoduchých pozemkových úprav. Z tejto štatistiky možno badať zvýšený záujem o jednoduché pozemkové úpravy, čo nie je práve najvhodnejší trend. Počet ukončených prípravných konaní pri komplexných pozemkových úpravách bol 296 a pri jednoduchých pozemkových úpravách 13. Napokon, počet prebiehajúcich prípravných konaní v rámci komplexných pozemkových úprav k tomu istému dátumu (31. december 2018) bol 73 a v rámci jednoduchých pozemkových úprav 91.[6]

Autor:

JUDr. Marek Maslák, PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva, PF TU v Trnave
Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., advokátsky koncipient
autor pripravovanej monografie k pozemkovým úpravám z právneho hľadiska (vrátane problematiky záhradkových osád a usporiadania vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli na obce a VÚC)



[1]Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR (nelegislatívny materiál MPRV SR), 2019, s. 16. Dostupný na: <https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2019-372>

[2]Bližšie pozri MASLÁK, M. In MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R. Zákon o pozemkových spoločenstvách. Komentár. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2019, s. 17 a 18.

[3]MUCHOVÁ, Z., PETROVIČ, F. Pozemkové úpravy na Slovensku a možnosti modelovania krajiny. In Životné prostredie, 2017, č. 1, s. 32 a 34.

[4]Dostupné na: <http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=14097>

[5]Dostupné na: <http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-katastralnych-uzemi/>

[6]Dostupné na: <http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=14097>

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 33
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

CSP: Následky nezaplatenia preddavku na trovy dôkazu

Právnym následkom nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu je ...

Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie v inom štáte

Insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto ...

Platnosť rozhodcovskej doložky pri spotrebiteľskej zmluve

Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Gál: Ak sa voľba predsedu NS natiahne, porozhliadnem sa po kandidátovhttp://www.teraz.sk/slovensko/gal-ak-sa-volba-predsedu-ns-natiahne/418541-clanok.html

Súdna rada v pondelok (9. 9.) na svojom mimoriadnom zasadnutí ani v druhom kole nezvolila nového ...

Ústavnoprávny výbor bude v pondelok vypočúvať 16 kandidátov na sudcovhttp://www.teraz.sk/slovensko/ustavnopravny-vybor-bude-v-pondelok-v/418558-clanok.html

Všetci uchádzači okrem štyroch sa o post ústavného sudcu uchádzajú opätovne.

Ministerstvo spravodlivosti trvá na tom, že sa do konca roka presťahujehttps://domov.sme.sk/c/22212237/ministerstvo-spravodlivosti-trva-na-tom-ze-sa-do-konca-roka-prestahuje.html

Rezort stále sídli v jednej budove s Najvyšším súdom.

Dlžníci v Česku by firmám mali platiť za spracovanie exekúciíhttps://www.teraz.sk/ekonomika/dlznici-v-cesku-by-firmam-mali-plati/418523-clanok.html

V súčasnosti musia totiž firmy pri každom zamestnancovi s exekúciou počítať výšku ...

Stovky přebytečných zákonů: vláda projedná jejich konechttps://www.tyden.cz/rubriky/domaci/stovky-prebytecnych-zakonu-vlada-projedna-jejich-konec_532143.html

Zrušení stovek nadbytečných zákonů, nařízení a vyhlášek, které jsou sice formálně ...

Via Iuris sa obáva, že vyhlásenie chránených území bude trvať dlhohttp://www.teraz.sk/slovensko/via-iuris-sa-obava-ze-vyhlasenie-chr/418385-clanok.html

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny bola schválená parlamentom 11. septembra.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: