Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Podstatné zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2020

Miroslav Buriánek • 25.2. 2020, 19:27

Daňový poriadok je považovaný za pilier celej daňovej sústavy, ktorý má byť stabilný a od ktorého sa odvíjajú ostatné daňové zákony. Daňový poriadok bol od jeho publikovania novelizovaný 31 krát, čo neprispieva k najväčšej stabilite daňového práva. Daňový poriadok je znovu novelizovaný zákonom č. 369/2019 Z. z., ktorý je účinný od 01.01.2020 okrem čl. I bodov 21, 24, 30 a 35, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021. Primárnym cieľom poslednej novely je zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a zefektívnenie niektorých ustanovení zákona.          

Podľa § 5 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt nemusí po dohode so správcom dane predkladať správcovi dane dokumenty úradne preložené do slovenského jazyka, ak tak správca dane usúdi vzhľadom na konkrétne konanie, ku ktorému sú písomnosti predložené. Je to z dôvodu zefektívnenia správy daní ako aj znižovania administratívnej záťaže. Na základe § 9 ods. 4 daňového poriadku nové splnomocnenie nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Zástupca môže do doby odstránenia pochybnosti vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

V prípade, ak daňový poradca, advokát alebo daňový subjekt nepodal odvolanie podľa § 13 ods. 5 elektronickou formou mohol natrvalo zabudnúť na odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane. Neexistoval opravný prostriedok na zvrátenie uvedeného stavu. Podľa pôvodného znenia daňového poriadku ( § 14 ods.3 daňového poriadku), ak podanie nemalo predpísanú štruktúrovanú formu, tak sa na takéto podanie neprihliadalo. V súčasnosti daňové subjekty, ktoré nedoručia podania predpísanou štruktúrovanou formou (elektronicky) budú správcom dane vyzvané na správne doručenie (cez portál) tohto podania. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať takéto podanie za nepodané.

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na základe výzvy správcu dane podľa ods. 1,2 § 15 daňového poriadku, tak správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku (§ 15 ods. 3). Táto veta nadväzuje na § 48 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný pri určovaní dane podľa pomôcok prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Novelou daňového poriadku sa doplnila v § 15 ods. 3 posledná veta, podľa ktorej daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok. Zákonodarca chcel poslednou vetou jednoznačne ustanoviť, aby daňový subjekt za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola určená daň podľa pomôcok, už nemohol podať daňové priznanie.

Z dôvodu právnej istoty sa mení § 48 ods. 2 daňového poriadku tak, aby deň začatia určovania dane podľa pomôcok bol deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia. Nebude dochádzať k situáciám, že deň uvedený v oznámení je skorší ako je deň doručenia.

Rozširuje sa § 64 ods. 2 o ďalšie nulitné rozhodnutie, ktorým je vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň. Podľa § 85 ods. 1 je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Správca dane predtým prihliadol na premlčanie podľa § 85 ods. 3, iba v prípade, ak daňový dlžník vzniesol námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Nulitu rozhodnutia podľa § 64 ods. 3 posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek.

V ustanovení o registračnom konaní sa vypustil  v § 67 ods. 2 písm. a) bod 8. Táto zmena má za následok, že fyzické a právnické osoby nemusia oznamovať čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb. Tieto informácie poskytnú správcovi dane priamo poskytovatelia.

Zákonodarca vypustil v § 68 ods. 3 znenie, podľa ktorého správca dane bol povinný spísať s daňovníkom o výsledkoch dokazovania a jeho výsledkoch zápisnicu a to aj opakovane. Táto povinnosť pre správcu dane naďalej trvá, hoci už nie je súčasťou § 68 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane postupuje pri spísaní zápisnice o výsledkoch dokazovania naďalej podľa § 19 daňového poriadku.

Podľa § 148a ods. 1 sa zavádza nový druh daňovej exekúcie, a to zadržanie vodičského preukazu. Uvedený druh exekúcie má hlavne preventívny charakter. Uvedenú exekúciu nemôže správca dane vykonať u vodičov z povolania. Týka sa to vodičov, ktorí používajú motorové vozidlo ako dopravný prostriedok na cestu do práce. U týchto daňových subjektov sa môže exekúcia vykonať, nakoľko auto nie je primárnou podmienkou výkonu povolania.

JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 827

Nový príspevok

Nesúhlasím, polemizujem

s týmto: "V prípade, ak daňový poradca, advokát alebo daňový subjekt nepodal odvolanie podľa § 13 ods. 5 elektronickou formou mohol natrvalo zabudnúť na odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane. Neexistoval opravný prostriedok na zvrátenie uvedeného stavu. Podľa pôvodného znenia daňového poriadku ( § 14 ods.3 daňového poriadku), ak podanie nemalo predpísanú štruktúrovanú formu, tak sa na takéto podanie neprihliadalo." Štruktúrovanú formu má daňové priznanie, hlásenie, tlačivo... nie však odvolanie. Preto nemožno nedostatok formy, ktorú zákon pre odvolanie nevyžaduje, sankcionovať neplatnosťou, pretože to zo zákona nevyplýva. Správny postup správcu dane je vyzvať subjekt, ktorý odvolanie podával, na odstránenie vady (vada formy), a až v prípade, že tak v určenej lehote neurobí a vadu neodstráni, môže na odvolanie neprihliadať. Nie je to len môj názor, ale názor trojčlenného senátu krajského súdu. A pretože zmieňujem súd, polemizujem aj s tvrdením "Neexistoval opravný prostriedok na zvrátenie uvedeného stavu." - minimálne máme systém správneho súdnictva (nielen preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ale aj opatrení a iných zásahov orgánu verejnej moci), inštitút protestu prokurátora, v krajnom prípade po vyčerpaní ostatných prostriedkov ústavná sťažnosť.

Adv. | 26.02.2020 22:42
PoUtStŠtPiSoNe
: