Okresný súd Bratislava II podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to konkrétne návrh na vyslovenie súladu ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení s článkom 20 ods. 4 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

Napadnuté ustanovenie:

§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.

Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 17)

(Odkaz č. 26 odkazuje na ustanovenie § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka a odkaz 17 na § 34 katastrálneho zákona)

O čo ide v prejednávanom spore?

Na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu je postavený bytový dom vo vlastníctve žalovaných. Vzhľadom na túto skutočnosť vzniklo žalovaným v súlade s ustanovením § 23 ods. 5. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa ustanovenia § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalobca sa svojou žalobou domáha v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok určenia, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcom v práve stavby podľa ustanovenia § 23 ods. 5. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Názor súdu

Nútené obmedzenie vlastníckeho práva aplikáciou ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej len „bytový zákon“) v tomto prípade podľa konajúceho súdu nespĺňa podmienky vymedzené Ústavou Slovenskej republiky na nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je pritom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky možné iba za kumulatívneho splnenia všetkých štyroch podmienok, čo znamená, že ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nie je takýto zásah do vlastníckeho práva ústavne odôvodnený a teda možný.

Nútené obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere, tzn. mal by to byť taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý je v čo najmenšej možnej miere, aby bol naplnený verejný záujem, ktorý sa týmto zásahom sleduje. Nevyhnutnú mieru zásahu zákon o vlastníctve bytov vôbec nerieši a k aplikácii ust. § 23 ods. 5 bytového zákona dochádza v rozpore s podmienkou nevyhnutnej miery zásahu.

Náhrada za vecné bremená

Ako ďalej konštatuje navrhovateľ, všeobecné súdy Slovenskej republiky v dôsledku rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít odmietajú priznať akúkoľvek náhradu za vecné bremená na pozemkoch zriadené bytovým zákonom po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a tiež z dôvodu, že náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, a preto pri zmene vlastníctva nemá nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.

„Z uvedeného vyplýva, že v súdnej praxi často nastávajú situácie, keď náhrada vlastníkovi zaťaženého pozemku nie je priznaná, pretože sa jeho právo z rôznych príčin premlčalo alebo z dôvodu, že na uplatnenie náhrady bol aktívne legitimovaný jeho právny predchodca.“ zhrnul navrhovateľ.

• K téme sme už písali:
  KS PO napadol na ÚS SR Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

V dôsledku predmetného vecného bremena zriadeného bytovým zákonom vlastníci pozemkov na ktorých sa nachádza bytový dom nemôžu s dotknutými nehnuteľnosťami voľne nakladať, užívať ich, udržiavať ich, zabrániť ich znehodnoteniu alebo skaze, ani z nich nemôže mať primeraný výnos. Takýmto vlastníkom ostáva iba „holé vlastníctvo“ Vlastník Je síce formálne evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, nemôže však realizovať oprávnenia, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti užívať a požívať ich plody, realizovať faktickú držbu veci a jeho možnosť nakladania s nehnuteľnosťami je taktiež v dôsledku vecného bremena (práva stavby) značne obmedzená, dá sa povedať, že je (ekonomicky) vylúčená. Naproti tomu vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome sú oprávnení bezodplatne užívať zákonné vecné bremeno zriadené bytovým zákonom k nehnuteľnostiam. Tento stav má za následok aj tú skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome častokrát nemajú žiadnu motiváciu ani záujem pristúpiť k vyporiadaniu vlastníckych práv k pozemkom, na ktorých ich bytový dom stojí, nakoľko tieto pozemky užívajú de facto bezodplatne.

Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk