Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Nezákonnosť uvádzania hodnoty RPMN vo forme rozptylu percent – rozsudok Súdneho dvora EÚ C-290/19 z dňa 19.12.2019

Naďa Satková • 15.1. 2020, 17:21

Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zákon o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zosú“) musí obligatórne obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy podľa matematického vzorca uvedeného prílohe č.2 Zosú. Slovenská právna úprava v tomto vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“).

Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejší môže javiť ten spotrebiteľský úver(pri porovnateľných parametroch úveru), ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN.

V praxi však niektoré nebankové spoločnosti nepostupujú celkom v súlade so znením právnej úpravy a namiesto jednej presnej percentuálnej hodnoty RPMN uvádzajú hodnotu RPMN vo forme rozptylu percent (od X % do Y %). Nebankové spoločnosti takýto postup obhajujú aj argumentáciou, že RPMN nedokážu jednoznačne vypočítať, keďže nepoznajú vopred presný deň poskytnutia finančných prostriedkov úveru na účet spotrebiteľa (a to s prihliadnutím na spôsob a priebeh kontraktačného procesu k úverovému produktu) s dôvetkom, že rozpätie je len minimálne a žiadnym spôsobom spotrebiteľa nezavádza.

Napokon aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov sa objavili závery, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) Zosú nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Z uvedeného dôvodu tieto súdy uzavreli, že by nebolo v súlade s princípom spravodlivosti, z dôvodu uvedenia RPMN vo forme percentuálneho rozpätia, ktoré nemalo pre spotrebiteľa negatívne následky, postihovať takýto úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

Otázkou, či je možné považovať takéto vyjadrenie hodnoty RPMN za súladné s požiadavkou smernice a tiež Zosú, sa zaoberal Súdny dvor Európskej Únie (ďalej len „SD EÚ“), z dôvodu že sa Krajský súd v Trnave rozhodol prerušiť práve  prebiehajúce sporové konanie v spotrebiteľskej veci (predmetom ktorého bolo o.i. posúdenie zákonnosti podmienok spotrebiteľského úveru) a položil SD EÚ prejudiciálnu otázku:“ Má sa článok 10 ods. 2 písm. g) smernice [2008/48] vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá požiadavke v tomto ustanovení, ak [RPMN] je v nej uvedená nie presným údajom v percentách, ale rozpätím dvoch údajov (od-do)?“

Z rozsudku SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že SD EÚ (v bode 32 a 33 rozhodnutia) konštatoval, že je bez právneho významu, že v čase keď veriteľ predkladá spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, nepozná dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy, nakoľko na presný výpočet RPMN môže uplatniť dodatočné predpoklady upravené v prílohe smernice.

Je teda zrejmé, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere za každých okolností vyjadrená jediným údajom (hodnotou). V opačnom prípade nie je splnené kritérium stanovené v článku 10 ods.2 písm. g) smernice (zrozumiteľnosť a stručnosť), pričom použitie rozpätia RPMN môže spotrebiteľovi nie len sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku.

Záverom možno konštatovať, že takto vyjadrená RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t.j. uvedená vo forme rozpätia dvoch údajov (od X % -do Y %), je teda nezrozumiteľná a neurčitá. Z hodnoty RPMN uvedenej vo forme rozpätia percent jednoducho nie je možné určiť hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje na konkrétnu zmluvu (a úver z nej vyplývajúci) a v uvedenej časti by teda bola zmluva (podľa nášho názoru) taktiež čiastočne neplatným právnym úkonom. V dôsledku uvedenej vady by RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala a v zmysle ustanovenia 9 ods. 2 písm. h) v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 Zosú by úver z nej vyplývajúci bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Autor:
JUDr. Naďa Satková

advokátsky koncipient
advokátska kancelária Sidor a partneri, s. r. o.
JUDr. Vladimír Sidor, konateľ a advokát
so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec
mail: satkova@vsadvokat.sk, satkovanada@gmail.com

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 586

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: