NÁZOR K REKODIFIKÁCII: Nech sa páči, vyberte si svoj súd

Ako už zainteresovaní vedia, nová civilná procesnoprávna úprava vylúčila skúmanie miestnej príslušnosti z úradnej povinnosti súdom (ex officio) s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti a pri existencii námietky žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V týchto dvoch prípadoch súd miestnu príslušnosť skúma.

Na obdobnú tému:
Nový fenomén: Vyber si svoj súd

Z dôvodu, že súd bez námietky žalovaného nemôže sám v rámci zisťovania podmienok konania skúmať predpoklady rozhodujúce pre určenie všeobecnej miestnej príslušnosti podľa § 13 a nasl. a ani osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 CSP a spor postúpiť miestne príslušnému súdu, nie je vylúčené, aby si žalobca vybral aj nepríslušný súd, na ktorý svoju žalobu podá. Motivácia môže byť rôzna: vzdialenosť súdu, rýchlosť konania konkrétneho vybratého súdu, neochota podávať žaloby na príslušné súdy (s tým už majú súdy skúsenosti), bohužiaľ, nie je ako motivačný činiteľ vylúčený ani „trend“ rozhodovacej činnosti v niektorých súdnych agendách vybratého súdu a podobne.

Jediným rizikom, ktoré týmto konaním žalobca podstupuje je eventuálna námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným pri jeho prvom procesnom úkone v konaní, čo však predpokladá jeho vyššie právne povedomie alebo podrobné prečítanie poučení zasielaných súdom resp. jeho kvalifikované právne zastúpenie a následné postúpenie miestne príslušnému súdu. Ako sankciu za takýto postup by žalobca tiež mohol očakávať vznik nároku žalovaného na tzv. separátne trovy podľa § 256 ods. 2 CSP spočívajúce napríklad v trovách právneho zastúpenia, ktoré by inak neboli vznikli a žalovaný na ne bude mať nárok bez ohľadu na jeho úspech v spore.

Ak mal niekto pozitívnu skúsenosť s konaním jedného súdu raz, nie je vylúčené, že jeho služby využije opätovne aj napriek tomu, že tento súd nebude miestne príslušným. Zvlášť, ak ide o žalobcu, ktorý sa obracia na súdy vo väčšom rozsahu a ktorý si je vedomý (napríklad už z doručovania predžalobných výziev) pasivity žalovaných resp. neznámeho pobytu žalovaných, kedy je potencialita vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti mimoriadne nízka až nulová. Len tak mimochodom, môžeme procesnú úpravu, ktorá neumožňuje prihliadnuť na zákonného sudcu ex officio hodnotiť ako prospotrebiteľskú vo vzťahu k žalovanému - spotrebiteľovi?

Pojem zákonného sudcu vyčerpávajúco definoval Ústavný súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí II. ÚS 577/2015 uviedol, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade: - vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, a následne - obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovanie vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s: - pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a - spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny.

Čiastočné riešenie

Judikatúra za prvý úkon, ktorý žalovanému patrí považuje ten úkon, ktorým po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať, napríklad vyjadrenie k žalobe, podanie odporu (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndob 30/2012).

Zákon však výslovne nevylučuje poskytnutie procesných poučení žalovanému ešte pred začatím konania vo veci samej, teda pred vydaním platobného rozkazu alebo pred výzvou na vyjadrenie k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP, teda doručenie poučenia o procesnom práve podľa § 41 CSP (právo na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti) v spojení s § 160 ods. 1 CSP alebo § 292 CSP spolu s určením sudcovskej lehoty na prípadné uplatnenie tohto práva (obdobne pozri aj Horváth, E. - Andrášiová, A.: Civilný sporový poriadok - Komentár, Wolters Kluwer, 2015, strana 106). Inak povedané, pred začatím konania o veci samej dať po náležitom a zrozumiteľnom poučení priestor žalovanému na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti. Uvedené poučenie s určením lehoty je potom prvým procesným úkonom súdu vo vzťahu k žalovanému a zároveň prvý procesný úkon, ktorý mu patrí - ktorým má po prvý raz v tomto konaní možnosť procesným spôsobom reagovať. Márnym uplynutím určenej lehoty právo žalovaného na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti zaniká a nedostatok miestnej príslušnosti konajúceho súdu je zhojený (konvalidovaný).

Otázka na úvahu

Ak by sme pripustili iný názor, podľa ktorého aj nepríslušný súd je povinný ihneď začať konanie v merite veci, teda napríklad vydať platobný rozkaz, pričom prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patrí (v takom prípade je otázne použitie slova „najneskôr“ v § 41 CSP), aký má byť procesný postup v sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku, ak nepríslušný súd vydá platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote na podanie odporu vznesie žalovaný len dôvodnú námietku miestnej nepríslušnosti súdu a zároveň nepodá vecne odôvodnený odpor.

Podotázka: Ak právna teória (napríklad Števček, M. a kol: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2016, strana 181 - 182) a judikatúra (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012-48, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 323/2009) zastávajú názor, že v prípade nevyužitia práva žalovaného na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti dochádza ku konvalidácii nedostatku miestnej príslušnosti súdu, ako posudzovať úkony (napríklad platobný rozkaz) urobené miestne nepríslušným súdom pred dôvodne vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti?

Len pre úplnosť, Okresný súd Dunajská Streda sa ešte za účinnosti OSP obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie nesúladu § 105 ods. 1 prvej a druhej vety s Ústavou SR, kde sa zaoberal obdobným problémom, nakoľko súdy mali pri skúmaní miestnej príslušnosti zviazané ruky už pred rekodifikáciou, iniciované konanie však bolo zastavené z dôvodu, že dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku došlo k zrušeniu (abrogácii) Občianskeho súdneho poriadku vrátane navrhovateľom napádaných ustanovení. Pozri PL. ÚS 13/2016-18.

Ilustračné foto: najprávo.sk