Pondelok, 20. máj 2024 | meniny má Bernard , zajtra Zina
Predplatné
Pondelok, 20. máj 2024 | meniny má Bernard , zajtra Zina
TlačPoštaZväčšiZmenši

Nový fenomén: Vyber si svoj súd

najpravo.sk • 7.6. 2012, 14:50

Žaloba sa podáva na príslušný súd. Čo však v prípade, ak je príslušný súd zavalený množstvom sporov resp. žalobca má vedomosť, že na príslušnom súde sa jeho rozhodovacia činnosť vyvíja „neželaným smerom"? Pozrite si, aké triky na obchádzanie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti súdov používajú niektorí advokáti a podnikatelia.

Právna úprava

Ústava Slovenskej republiky v Čl. 48 ods. 1 hovorí, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu ustanoví zákon. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Čiže zákonným sudcom je sudca miestne a vecne príslušného súdu. Podmienky príslušnosti v občianskom súdnom konaní pomerne podrobne určujú ustanovenia § 84 a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku.

Kde je teda problém?

V občianskom súdnom konaní platí tzv. zásada perpetuatio fori, a teda pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú až do skončenia konania rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase začatia konania a trvajú až do jeho skončenia. Príslušnosť súdu trvá až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné.

Zoberme si modelovú situáciu:

Podnikateľ A chce zažalovať podnikateľa B, ktorý má sídlo v obvode Okresného súdu Žilina, a teda príslušným by bol na konanie a rozhodnutie Okresný súd Žilina (príslušnosť určená podľa sídla žalovaného). Avšak podnikateľ A chce, aby konal a rozhodol Okresný súd Humenné. Dôvody, ktoré ho k tomu vedú, nebudeme rozoberať. V prípade, ak by podnikateľ A označil v žalobe podnikateľa C, ktorý s vecou nemá nič spoločné, teda nie je vôbec pasívne vecne legitimovaným subjektom, avšak má sídlo v obvode Okresného súdu Humenné, tak v prípade podania návrhu na Okresný súd Humenné je Okresný súd Humenné príslušným súdom (účastníctvo v konaní a otázka vecnej legitimácie spolu nesúvisia a na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak bola proti nemu podaná žaloba - v takom prípade sa stáva žalovaným – NS SR 3 Cdo 192/2004). Ihneď po podaní návrhu dôjde k podaniu návrhu na zámenu účastníkov z podnikateľa C na podnikateľa B, alebo v prípade podania žaloby proti viacerým účastníkom (aj proti B aj proti C) k späťvzatiu žaloby voči podnikateľovi C. Vzhľadom k tomu, že v čase začatia konania bola príslušnosť súdu určená správne – podľa sídla podnikateľa C, táto následná zmena okolností (zámena za vecne legitimovaný subjekt alebo späťvzatie návrhu voči vecne nelegitimovanému subjektu) už nemá na príslušnosť súdu vplyv. Došlo teda k želanému výsledku a príslušným na konanie a rozhodnutie je Okresný súd Humenné. Riziko, ktoré podstupuje týmto konaním podnikateľ A spočíva viac-menej len v prípadnej náhrade trov konania podnikateľa C, ktorému môžu jeho nedôvodnou účasťou v konaní vzniknúť trovy, ak by súd začal vo veci konať (vydal platobný rozkaz, vytýčil termín pojednávania a doručil žalobu), avšak toto riziko môže podnikateľ A eliminovať rýchym zaslaním návrhu na zámenu účastníkov resp. späťvzatím návrhu voči podnikateľovi C. 

Ako reparovať stav, ktorý vznikol konaním in fraudem legis?

Otázka teda znie, ako by sa mohol podnikateľ B brániť takémuto konaniu podnikateľa A, ktorý si vlastne sám určil súd, ktorý mu vyhovuje? 

Prorogácia, teda dohoda o miestnej príslušnosti iného než príslušného súdu, ktorá bola niekedy upravená pre oblasť obchodných sporov v ustanovení § 89a OSP, už nie je platná a účinná, a aj prípadná súhlasná vôľa obidvoch účastníkov sporu o zmene miestnej príslušnosti súdu je bez právnej relevancie. Tým viac sa javí byť neprípustné akceptovanie stavu, kedy si konaním in fraudem legis určí príslušný súd len jedna strana sporu, hoci aj konaním, ktoré je po formálnej stránke v súlade s procesným právom. 

V úvahách niektorých právnikov sa v zásade objavujú dve možnosti. Prvou možnosťou je námietka miestnej nepríslušnosti podaná podnikateľom B, o ktorej súd musí rozhodnúť, a to buď tak, že vec postúpi príslušnému súdu, ktorý má možnosť vyjadriť nesúhlas s postúpením veci, alebo tak, že námietke nevyhovie, pričom proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Bolo by však reálne očakávať rozhodnutie v prospech podnikateľa B? O čo by súd oprel svoje rozhodnutie v prostredí Občianskeho súdneho poriadku plného kogentných noriem?

Druhou možnosťou je podanie návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2 OSP podnikateľom B, pričom tou „vhodnosťou" by bolo práve konanie podnikateľa A in fraudem legis. Jednou z podmienok prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je však v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR súhlas druhého účastníka konania (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2010, sp. zn. 1 Ndob 64/2010), a teda táto možnosť sa javí byť menej schodnou, keďže súhlas podnikateľa A je nelogické očakávať.

Konkludentná prorogácia

Pracujme naďalej s nastolenou modelovou situáciou. Iná situácia by nastala, pokiaľ by v modelovom príklade žaloval podnikateľ A podnikateľa B, avšak návrh by podal na Okresný súd Humenné, teda rovno na nepríslušný súd. V tomto prípade by tento súd sám od seba nemohol vec postúpiť príslušnému súdu, pokiaľ by navrhovateľ nevystupoval na tomto súde vo viacerých veciach opätovne alebo by podnikateľ B nenamietal miestnu nepríslušnosť tohto súdu (§ 105 ods. 1 OSP). Len pri naplnení niektorého z týchto predpokladov by mohol Okresný súd Humenné postúpiť vec príslušnému Okresnému súdu Žilina. Želaný efekt podnikateľa A, t. j. dostať vec pred iný než príslušný súd, by sa v prípade aktívneho správania podnikateľa B, ktorý by namietal miestnu nepríslušnosť, nedostavil. Takýto efekt by sa mohol dostaviť len v prípade, ak by bol podnikateľ B na neznámom mieste, nepreberal by si zásielky a podobne a zároveň by na Okresnom súde Humenné zároveň neprebiehalo aj iné konanie, v ktorom by podnikateľ A vystupoval v pozícii žalobcu (na zváženie pre legislatívcov je stanoviť, aby sa opätovné vystupovanie žalobcu na nepríslušnom súde ako predpoklad pre skúmanie miestnej príslušnosti súdom podľa § 84 a § 85 OSP vzťahovalo aj na skončené konania). 

Ilustračné foto: najpravo.sk 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2819

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: