Bude mať nález ÚS SR negatívny dôsledok na prácu orgánov činných v trestom konaní?

Portál najprávo vám prináša v plnom znení aktuálne Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD. k rozhodnutiu o zákone č. 351/2011 z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Dňa 29. apríla 2015 plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na svojom neverejnom zasadnutí rozhodlo nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2014 o tom, že ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o elektronických komunikáciách“), § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) nie sú v súlade s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V súvislosti s týmto rozhodnutím v čase pred zverejnením písomného vyhotovenia odôvodnenia nálezu odzneli v médiách informácie, že toto rozhodnutie môže mať negatívny dôsledok na prácu orgánov činných v trestom konaní pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. Vzhľadom na nesprávnu interpretáciu tohto rozhodnutia uvádzam:

A.

1. Zo znenia napadnutých ustanovení Trestného poriadku vyplývalo, že oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii bolo podmienené iba tým, že takéto opatrenie muselo smerovať k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin.

2. Zo znenia napadnutých ustanovení zákona o Policajnom zbore vyplývalo oprávnenie Policajného zboru požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii, ktoré bolo podmienené iba tým, že takéto opatrenie muselo smerovať k odhaleniu a dokumentovaniu trestnej činnosti.

Z uvedeného vyplývalo, že oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov o elektronickej komunikácii sa netýkalo len určitej kategórie úmyselných trestných činov, a to tak, ako to ustanovuje § 58 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách, t. j. trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a trestných činov spáchaných nebezpečným zoskupením, ale akýchkoľvek úmyselných trestných činov. Podľa ústavného súdu takto vymedzený okruh trestných činov pre účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania zasahujúcich do základného práva na informačné sebaurčenie upravoval medze tohto základného práva veľmi široko a neurčito.

Podľa ústavného súdu primeraná intenzita zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní požaduje, aby sa oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy.

B.

Ústavný súd teda nevylúčil oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie a nálezom uložil zákonodarcovi zvážiť účelnosť ustanovenia podrobnejších pravidiel pre obsah príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej komunikačnej prevádzke, prípadne ustanoviť určité formálne náležitosti samotnej žiadosti o takéto opatrenie podanej orgánmi činnými v trestnom konaní. Zmyslom vymedzenia nevyhnutných obsahových náležitostí priamo na úrovni zákona je zabezpečiť, aby súd pri svojom rozhodovaní disponoval všetkými potrebnými informáciami, ktoré sú pre orgány činné v trestnom konaní bez väčších ťažkostí dostupné... bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu účelu trestného konania.

Nad rámec uvedených skutočností je potrebné uviesť, že ústavný súd pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 10/2014 postupoval v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 Digital Rights Ireland Ltd z 8. 4. 2014, ktorým vyslovil neplatnosť Smernice Rady č. 2006/48/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie ústavný súd nemôže neprihliadať na dopad práva Európskej únie na tvorbu, aplikáciu a výklad vnútroštátneho práva v oblasti právnej úpravy, ktorej vznik, pôsobenie a účel má svoj pôvod v Európskej únii, osobitne v situácii, keď napádané ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách boli prijaté v rámci implementácie ustanovení Smernice Rady č. 2006/48/ES zrušenej Súdnym dvorom.

JUDr. Ivetta Macejková, PhD., predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk