Pondelok, 20. máj 2024 | meniny má Bernard , zajtra Zina
Predplatné
Pondelok, 20. máj 2024 | meniny má Bernard , zajtra Zina
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ústavný súd pozastavil sledovanie občanov

Martin Husovec • 25.4. 2014, 12:54

Ústavný súd SR v stredu pozastavil účinnosť ustanovení § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute. Rozhodnutie bolo prijaté len pár týždňov potom ako Súdny dvor Európskej únie vyhlásil európsku smernicu, ktorá bola základom slovenskej úpravy, za úplne neplatnú pre rozpor s právom na súkromie a ochranu osobných údajov.

"Slovenskí operátori tak odteraz nielen že nemusia, ale priamo nesmú ďalej sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ibažeby im to osobitne a jasne umožňoval zákon, napríklad na účely fakturácie" uviedol Martin Husovec, právnik EISi. Žiadna z existujúcich výnimiek však neumožňuje také plošné sledovanie všetkých obyvateľov, ako to prikazovali napadnuté ustanovenia.

Pokial ide o údaje, ktoré boli uchované doposiaľ, operátori ich nateraz nemusia zmazať. Zároveň však vzniká otázka nakoľko môžu orgány verejnej moci o vydanie týchto doteraz uložených údajov naďalej žiadať. Situácia v tomto smere je veľmi nejasná. Na jednej strane Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovení umožňujúcich prístup k doteraz uloženým informáciám podľa zákona o elektronických komunikáciách, zároveň však ponechal účinné paralelné ustanovenia v Trestnom poriadku a zákone o policajnom zbore. "Štátne orgány by mal byť preto skôr zdržanlivé v žiadostiach o tie najcitlivejšie údaje, pretože každá takáto žiadosť riskuje, že môže byť neskôr retrospektívne vyhodnotená ako nezakonný dôkaz" dodal Husovec.

Napriek tomu, že výsledok očakávaného nálezu Ústavného súdu SR je čiastočne predvídateľný vzhľadom na záväzné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pre dlhodobú budúcnosť ochrany súkromia na Slovensku, bude dôležitá každá drobnosť v jeho konečnom odôvodnení. Môžeme totiž očakávať historicky prvé rozhodnutie potvrdzujúce právo občanov na ich informačné sebaurčenie. Nález preto zásadne ovplyvní nie len budúcu podobu zberu metadát, ale aj celú ďalšiu možnosť legislatívnej aktivity slovenského parlamentu v oblasti monitorovania občanov štátom. 

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2050

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: