Naliehavý právny záujem ako procesná podmienka určovacej žaloby

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-208 v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-218 určil, že D. K.L. je vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KN-C 196/1 o výmere 504 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 196/2 o výmere 235 m2 - trvalé trávnaté porasty, parc. č. KN-C 204/1 o výmere 165 m2 - orná pôda, parc. č. KN-C 204/2 o výmere 112 m2 - orná pôda, parc. č. KN-C-204/3/1 o výmere 59 m2 -orná pôda, parc. č. KN-C-204/3/2 o výmere 92 m2 – ostatné plochy, zapísané na LV č. X. pre katastrálne územie K., ako aj spoluvlastníkom ½-ice rodinného domu súpisné č. 32, postaveného na pozemku parcela č. KN-C 196/1 zapísaného na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie K., namiesto žalovaných 2/, 3/ (v súčasnosti žalované 1/, 2/). Žalobu proti žalovanej 1/ (pôvodnej žalovanej 1/ neb. A. L.) zamietol. Žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi priznal trovy konania vo výške 100 %, ktoré uložil žalovaným 2/, 3 zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti samostatného uznesenia. Dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa nedomáhala vrátenia daru podaním žaloby na súd a pokiaľ žalovaná 1/ predmetné nehnuteľnosti previedla na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vyznačené na žalované 2/, 3/. Či zo strany žalovanej 1/ došlo k platnému alebo neplatnému úkonu – vráteniu daru, súd neskúmal, toto prináleží súdu rozhodujúcemu o vrátení daru na základe žaloby podanej žalovanou 1/ voči žalobcovi. Žalobu proti žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha, boli žalované 2/, 3/. O trovách konania žalovanej 1/ rozhodol podľa ustanovenia § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v celkových okolnostiach prípadu a v skutočnosti, že žalovaná 1/ previedla predmetné nehnuteľnosti na žalované 2/, 3/, preto žalobcovi neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv podaním určovacej žaloby na súd. O trovách konania žalobcu rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.