Výklad právnych predpisov podľa zmyslu a účelu zákona pri jednoznačnom texte zákona

K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona

Z odôvodnenia:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola 11. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka", v citáciách aj „sťažovateľ"), zastúpenej A. s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. R. H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd") sp. zn. 21 Ncb/57/2011 z 22. februára 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako veriteľka uplatnila do konkurzu vedeného Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd") proti dlžníkovi (úpadcovi) T – G., s. r. o., T. (ďalej len „úpadca"), pod sp. zn. 25 K/27/2010 prihláškami spolu 44 pohľadávok. Na schôdzi veriteľov 12. novembra 2010 bolo sťažovateľke oznámené, že na pohľadávku č. 24 sa neprihliada z dôvodu, že prihlášku k tejto pohľadávke podala len u správcu konkurznej podstaty, a nie aj okresnému súdu. Sťažovateľka tvrdí, že prihlášku k pohľadávke č. 24 podala aj okresnému súdu a že k jej strate došlo podľa nej pri manipulácii na okresnom súde.