JUDIKATÚRA: Náhrada škody počas podmienečne odloženého trestu odňatia slobody

Právna veta

1. Náhrada škody v celom rozsahu v skúšobnej dobe nie je predmetom objektívnej zodpovednosti spojenej s nevyhnutným výkonom podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Skúšobná doba musí mať vždy možnosť vyústiť aj do alternatívy osvedčenia sa odsúdeného (oproti rozhodnutiu o výkone podmienečne odloženého trestu).
2. Jediným ústavnokonformným interpretačným prístupom (čl. 152 ods. 4 ústavy) zameraným na naplnenie účelu podmienečného odkladu výkonu trestu (eventuálne spojeného s probačným dohľadom) je posudzovanie zodpovednosti za náhradu škody v skúšobnej dobe ako zodpovednosti subjektívnej, pričom je však rozhodnutie o výkone trestu odňatia slobody vyvolané aj v prípade nedbanlivostného zavinenia odsúdeného vo vzťahu k nesplneniu náhradovej povinnosti, a to aj pri nevedomej nedbanlivosti (bez ohľadu na to, či ide o odsúdenie za úmyselný alebo za nedbanlivostný trestný čin). Zjednodušene, odsúdený musí vo vzťahu k náhrade škody vyvinúť v priebehu skúšobnej doby náležité úsilie, ktoré je preňho legálne dostupné.